Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Dubovský bol kráľ z Madridu. Smrť číhala pod thajskými vodopádmi

Anketa o najlepšieho slovenského futbalistu roka, ktorá vznikla na pôde redakcie Pravdy, mala prvého kráľa z Madridu. Veľa nechýbalo a slávnosť v bratislavskom hoteli Forum by sa konala bez neho. Deň pred Štedrým dňom 1993 lietadlo z Madridu, nad ktorým vyčíňala snehová búrka, meškalo.

16.12.2017 10:00
debata (7)

Prvú korunováciu takmer zmeškal

Všetci hostia očami nedočkavo viseli na dverách kongresovej sály. Slávnosť sa už mala dávno začať, keď sa napokon rozleteli dokorán a stál medzi nimi najočakávanejší hosť. S trošku previnilým a rozpačitým úsmevom, nahodený v novom obleku. Posledný dorazil víťaz. Peter Dubovský, hráč Realu Madrid.

Slovenský futbal mohol vtedy spočítať kvalitných legionárov na prstoch jednej ruky. V najlepšej desiatke 1993 bolo osem hráčov z domácich klubov. Len prví dvaja hrali v cudzine. Víťaz sa v príjemnej atmosfére priznal, že prehral stávku s Ľubomírom Moravčíkom. „Tvrdil som, že v premiérovej ankete bude najvyššie. Ak by som ja určoval poradie, určite by bol prvý,“ vravel Dubovský.

Moravčík, opora francúzskeho tímu St. Étienne, vyhral posledný federálny ročník ankety (1992), ale v slovenskej premiére sa musel uspokojiť s druhým miestom.

Slávny hetrik zlomil Rumunov

Dubovský mal dvadsaťjeden, bol najmladším hráčom v elitnej desiatke. Po štvrťstoročí zostal najmladším víťazom ankety. O jeho prvenstve v prvom ročníku nebolo pochýb.

Až dovtedy jeho kariéra bežala ako po drôtiku. Veľký talent z bratislavských Vinohradov, ktorý vyrástol na Tehelnom poli, zbieral jednu poctu za druhou. Už ako futbalové ucho skončil v dvoch federálnych anketách v silnej konkurencii šiesty (1991) a štvrtý (1992). So Slovanom sa stal v československej lige majstrom, dva razy po sebe si vystrieľal titul kráľa strelcov a vypracoval sa na oporu dožívajúcej reprezentácie Českej a Slovenskej republiky.

Najžiarivejší moment reprezentačnej kariéry zažil v júni 1993 v Košiciach. Výber pod vedením Václava Ježka rozdrvil v kvalifikačnom súboji Rumunov na čele s legendárnym Hagim 5:2. Mladý Bratislavčan sa po prestávke zaskvel hetrikom. Gólostroj spustil od stavu 2:2… Takú futbalovú parádu si musel všimnúť aj Real Madrid.

Z uctievaných mien spoluhráči

Prešlo zopár týždňov a hlásil sa na legendami opradenom Santiagu Bernabeu. Po životnom prestupe sa paradoxne začali jeho patálie. Musel sa naučiť prekonávať ťažké prekážky a bojovať s nepriazňou osudu.

Peter Dubovský a mladučký Raúl na fotke z roku... Foto: www.k2studio.sk
Peter Dubovský, Raúl Peter Dubovský a mladučký Raúl na fotke z roku 1995. Real Madrid sa radoval zo zisku majstrovského titulu.

V závere roku 1993 neprežíval najľahšie obdobie. Prvý slovenský futbalový kráľ sa ťažko presadzoval v silnej konkurencii kráľovského klubu. Veľké a uctievané mená sa zo dňa na deň zmenili na jeho spoluhráčov – Hierro, Butragueňo, Michel, Prosinečki, Luis Enrique, Zamorano… Tím viedol tréner Benito Floro, jeho asistentom bol Vicente del Bosque.

Prijali ho síce dobre, ale hneď pocítil, že boj o miesto v tíme bude veľký. „Od začiatku mal ťažký futbalový život, nastupoval na hrote útoku, obrancovia boli nekompromisní, okopávali ho a často nedostával lopty ani od spoluhráčov. Povahovo nebol príliš dravý, agresívny typ a v prvých mesiacoch neovládal reč, čo mu tiež komplikovalo situáciu,“ približoval prvé mesiace v Reale otec Viliam.

Po Slovane získal titul aj s Realom

Na predvianočnej bratislavskej slávnosti medzi kamarátmi pookrial. Priznal, že mu je za nimi smutno a zavše má chuť vrátiť sa späť na Tehelné pole. „Real je momentálne v lige až na piatom mieste a Slovan vedie tabuľku. Aj ja by som chcel byť zasa prvý…“ usmieval sa.

V Reale sa udomácňoval, naučil sa jazyk, ale prvým hráčom v mužstve sa nestal. Získal síce s madridským veľkoklubom titul, ale ťažko si zvykal na to, že musí sedieť aj na lavičke náhradníkov. Potom ho na dlhé mesiace vyradilo zložité zranenie kolena…

Po dvoch rokoch sa s Madridom lúčil. Real síce v názve zostal, ale jeho novým pôsobiskom sa stalo Oviedo. Z hlavného mesta sa sťahoval v lete 1995 do provinčného klubu. To ho však netrápilo. Dôležité bolo, že opäť pravidelne hrával.

Ramiro ho strihal dohola

V Oviede sa opäť futbalovo našiel. Na ihrisku dostal priestor, na aký bol zvyknutý aj v Slovane. Hral na poste ofenzívneho stredopoliara. Mal zasa radosť z futbalu. Rozdeľoval lopty, sám strieľal góly.

September 1996. Peter Dubovský s Auréliou... Foto: Pravda, Michal Zeman
peter dubovský, oviedo September 1996. Peter Dubovský s Auréliou Čarabovou pred starým štadiónom v Oviede.

A tešil sa na zápas s Realom Madrid. Dohodol sa s viacerými spoluhráčmi, že ak vyhrajú, ostrihajú sa dohola. Oviedo sa postaralo o senzáciu, podalo výborný výkon, o gól vyhralo a keď Peter opúšťal minútu pred koncom ihrisko, ušiel sa mu veľký potlesk fanúšikov. A potom v kresle Ramira Fernandeza, kráľovského holiča, ktorý sa staral o frizúry členov panovníckej rodiny, padali Petrove dlhé a husté vlasy na zem…

„Keď Peter prestupoval z Realu do Ovieda, zavolal mi z Madridu líder tímu Michel a požiadal ma, aby som sa postaral o nového mladého hráča. Zoznámili sme sa a rýchlo sa spriatelili. Nielenže sa chodil ku mne strihať, ale trávili sme veľa času, často sme spolu obedovali, viedli rôzne debaty,“ spomínal v rozhovore pre Pravdu Ramiro, ktorý si po výhre v Madride vzal do parády aj ďalších šiestich oviedskych hráčov. Všetci nechali vlasy v jeho vychytenom salóne.

Nešťastný pád do priepasti

Dubovského rozbeh v Oviede zabrzdilo ďalšie vážne zranenie. Keď sa z neho vylízal, opäť ho čakal boj o miesto v zostave. Po pauze sa objavil v máji 2000 v národnom tíme v zápase proti Saudskej Arábii v Nitre. Mal za sebou komplikovanú sezónu. Nepatril k tým, ktorí vyplakávali a problémy ventilovali na verejnosti, ale bolo cítiť, že nie je v pohode. „Potrebujem si poriadne oddýchnuť. Chystám sa na dovolenku do Thajska…“ vravel.

Tragickou sa mu stala jeho vášeň k fotografovaniu. „V ten deň sme sa rozhodovali, aký program si urobíme,“ spomínala Aurélia Čarabová, dlhoročná priateľka, ktorá s ním celý čas žila v Španielsku a bola s ním, spolu s Petrovým bratom Ivanom a jeho manželkou, aj na dovolenke v Thajsku.

Peter Dubovský v drese Realu Madrid. Foto: Archív Michala Zemana
Peter Dubovský Peter Dubovský v drese Realu Madrid.

Vybrali sa na výlet na vodopády, čo bola miestna atrakcia. „Peťo na chvíľu odbehol, chcel si ešte urobiť nejaké zábery. Odrazu sme zaregistrovali nejaký rozruch, išli sme sa pozrieť, čo sa deje. Videli sme, ako sa nad ním skláňajú ľudia. Pošmykol sa a padol do priepasti pod vodopádmi, nebola to veľká hĺbka, ale udrel si hlavu a nemohol sa hýbať. Medzi turistami boli nejakí lekári, tí pomáhali. Prosili sme, aby zavolali helikoptéru. Doletela, počuli sme jej zvuk, ale všade okolo boli stromy a nevedela sa k nám v tom teréne dostať.“

Bráško, zober ma domov

Kým dorazila pomoc, prešli skoro štyri hodiny, stratil veľa krvi. „Spočiatku bol pri vedomí, komunikoval. Sťažoval sa na bolesti chrbta, nôh, panvy. Prví dorazili thajskí novinári, niekto im zavolal. Peťa previezli sanitkou do najbližšej nemocnice na ostrove, ale tam nemali potrebné vybavenie. Vojenská helikoptéra ho zobrala do väčšieho mesta i lepšej nemocnice,“ popisovala Aurélia tragédiu.

Mal šancu prežiť, keby prišla pomoc skôr? „Nechcem to takto rozoberať. Keby sme nešli na ten výlet a keby sme ani necestovali na dovolenku do Thajska… To všetko je keby…“ odmieta špekulácie.

Bráško, zober ma domov, vravel slabým hlasom Ivanovi. To boli posledné slová, na ktoré si Aurélia pamätá.

Životná púť mimoriadneho talentu sa pretrhla 23. júna 2000. Mal dvadsaťosem, bol v najlepšom futbalovom veku. Od roku 2000 sa na jeho počesť vyhlasuje Cena Petra Dubovského, ktorú získava v aktuálnom roku najlepší futbalista do 21 rokov.

© Autorské práva vyhradené

7 debata chyba
Viac na túto tému: #Real Madrid #Peter Dubovský #Real Oviedo #Futbalista štvrťstoročia