„Viem, že mnohí ľudia majú o nás mylnú predstavu. Nie každý z nás však vyzerá práve takto,“ hovorí Kevin Csiba (21). Rodák z Vlčian, obce neďaleko Šale, je najlepším Slovákom v hre Fify na PlayStation a Xboxe.
Ako ste sa dostali k tejto záľube?
Tak, ako väčšina chlapcov – cez počítač. Najprv to bola len bezstarostná zábavka s kamarátmi. Neskôr sme veľa hrávali u bratranca, ktorý mal Xbox. Už vtedy sme s ovládačmi v rukách presedeli veľa času. Nebolo výnimkou, že sme končili o tretej či štvrtej hodine ráno.
Kedy sa z nevinnej zábavky stalo súťaženie?
Pred dvomi rokmi. Začal som chodiť na majstrovstvá Slovenska. Najprv som skončil na piatom mieste, potom som získal titul. Mal som kamaráta, s ktorým som často hrával. Nahováral som ho, aby sme sa spolu prihlásili na domáci šampionát. Nechcel. Ja som si však povedal, že to skúsim. Zdá sa, že šlo o správne rozhodnutie.
Prečo Futbal inak?
Klasický futbal je nedostihnuteľný fenomén. Valí sa na nás zo všetkých strán. Vieme, koľko izieb má v apartmáne tréner Manchestru City Pep Guardiola, poznáme šatník hráča Arsenalu Londýn Mesuta Özila. Partnerky najväčších hviezd dostávajú v médiách väčší priestor ako vedci, lekári, či umelci.
Platy najlepších sú ako z iného sveta. Dokonca aj gáže tých priemerných nám znejú priam neuveriteľne. Je to v poriadku. Zariadil to trh, lebo to tak chce väčšina z nás.
Traja mladí ľudia, dva krásne, dosiaľ neznáme príbehy. Šmrncnuté futbalom. Prečo o nich píšeme? Lebo veríme, že môžu byť vzorom pre ďalších. Lebo vášeň, s akou pristupujú k svojmu športu, je inšpirujúca.
Lebo Iveta, Marek (písali sme o niich TU) a Kevin si to zaslúžia.
Aká je konkurencia na Slovensku?
Úprimne: nie je veľká. Máme možno piatich hráčov, ktorých by som označil za dobrých. Nedávno som absolvoval spoločný šampionát Česka a Slovenska, na ktorom som vyhral. Na významnejšom podujatí som dosiaľ nebol. Zároveň sa prostredníctvom jednej internetovej stránky porovnávam s hráčmi, ktorí chodia aj na svetové šampionáty. V súbojoch s nimi síce nemám bohvieaké výsledky, ale aspoň sa môžem zlepšovať.
Čo všetko obnáša, aby ste mohli konkurovať svetovej špičke?
Ťažká otázka. Okrem hrania študujem rôzne videá na internete od tých najlepších. V podstate však musím prísť na všetko sám. Každý deň sa naučím čosi nové. A najmä potrebujem mať čistú hlavu, snažím sa byť pokojný, nerozrušovať sa.
Ako často trénujete?
Záleží to od obdobia. Keď vyjde nová verzia – ako teraz Fifa 2018 – tak hrám veľa. Potrebujem dostať do krvi nové ovládania, možnosti hrania, triky. Prišiel som však na to, že mi nevyhovuje hrať dlho bez prestávky. Preto sa snažím hrať dve hodiny popoludní, dve hodiny podvečer. Keby som hral štyri hodiny bez prerušenia, nevedel by som sa na to už dostatočne koncentrovať.
Z čoho pozostáva tréning?
Nie je to len o praktických veciach, ale aj o teórii. Na internete sú tzv. tutorialy, z ktorých sa vie hráč poučiť. Súvisí to s dobrým výberom formácie, taktiky. Taktiež s koučingom. Zjednodušene povedané: nie je to len o prstoch, ale aj o hlave. Ako šach.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Nie je demotivujúce, keď sa naučíte takmer dokonale ovládať jednu verziu a o rok už musíte drilovať ťahy na novej?
Ani nie. Veď zmena je život. Je to nová šanca. Všetci v podstate začíname z rovnakej štartovej čiary, čo skôr pôsobí motivujúco.
Ste skôr ofenzívny, alebo defenzívny typ?
O úspechu väčšinou rozhoduje obrana. Môj štýl je založený na čo najdlhšom držaní lopty. Robím krátke prihrávky – na barcelonský štýl. Záleží to, samozrejme, aj od toho, s kým hrám. V súbojoch s hráčmi, ktorí hrajú na protiútoky, nemôžem otvárať obranu.
Dá sa hraním Fify uživiť?
Dá, ale nie u nás. Existujú však futbalové kluby, ktoré zamestnávajú hráčov na PlayStation či Xboxe a platia ich za to. Medzi ne patria napríklad West Ham United, Wolfsburg, Valencia či Schalke. Tí chodia po turnajoch a zarábajú peniaze. Napríklad víťaz majstrovstiev sveta berie 200-tisíc dolárov. Pre porovnanie: majster Slovenska dostane približne 250 až 300 eur.
Je vašou ambíciou dostať sa na túto úroveň?
Samozrejme. V Maďarsku je klub MTK Budapešť, ktorý si vytvoril EA Sport sekciu. Viem o tom, že chcú zorganizovať turnaj, jeho víťaz sa stane oficiálnym hráčom MTK a bude sa hraním živiť. Keby mi to vyšlo, bol by to podstatne vyšší level.
Vraveli ste o tom, že pri hraní je dôležitý vnútorný pokoj. Čo preň robíte?
Pred zápasmi zvyknem cvičiť, ale aj meditovať a počúvať relaxačnú hudbu. To však nesúvisí len s hraním Fify, ale aj so životom ako takým.
Internetom kolujú videá z rôznych turnajov. Hráči na nich vykrikujú, trieskajú do stola. Vy nepatríte do tejto skupiny?
Samozrejme, že áno (smiech). Viem však, že sa musím za každú cenu upokojiť. Inak by mi hranie nešlo tak dobre. Keď potom strelím gól, všetky emócie zo mňa vyjdú na povrch.
A keď inkasujete?
Aj vtedy. Len trochu iným spôsobom…(smiech)
Ktorý z klubov si najčastejšie vyberáte?
Real Madrid. Na najnovšej Fife je však dobrá aj Barcelona, Manchester United a tiež Paríž St. Germain. Na majstrovstvách sveta to funguje trochu inak. Tam si môžete vytvoriť vlastné mužstvo.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Nachádza sa v tom vašom aj nejaký slovenský futbalista?
Ale áno – Marek Hamšík. To je vskutku výnimočný hráč. Nikoho iného by som si však zo Slovákov nevybral.
Meriate si sily aj s počítačom?
Veľmi zriedka. Počítač má naučený softvér. Keď ho odhalíte, jednoducho vyhráte. V súboji človeka s človekom je to podstatne zložitejšie. Musíte byť pripravený na rôzne situácie. Človek sa síce dopustí viacerých chýb, ale vie vás aj prekvapiť. Počítač neprekvapí, skôr zdegeneruje váš pohľad na hru.
Ako vyzerá systém hrania na majstrovstvách Slovenska?
Sú štyri skupiny po osem hráčov. Z každej z nich postúpia štyria, potom už turnaj pokračuje vyraďovacím systémom. Jeden polčas trvá šesť minút. Podobné je to aj na majstrovstvách sveta.
Aká cesta naň vedie?
Prvým krokom je online kvalifikácia. Prebieha počas pracovného týždňa. Z nej sa môžem kvalifikovať na tzv. víkendy. Počas každého z nich musím odohrať 40 zápasov. Z nich potrebujem vyhrať 38 až 39. Len v takom prípade si zaistím postup na majstrovstvá sveta.
Nie je to časovo náročné?
Iste. Vlani som sa aj z tohto dôvodu na niečo také neodholal. Tento rok to však skúsim.
Čo potrebuje hráč na to, aby bol – nazvime to jednoducho – dobrý?
V prvom rade treba brať hranie ako zábavu. Netreba sa pozastavovať nad výsledkami. Len vtedy môžete niečo dosiahnuť. Ale samozrejme, kladiem si pred seba ciele: chcem zdolávať stále lepších a lepších súperov.
Akého najvážnejśieho protivníka ste vyzvali?
Hral som s chalanom, ktorý bol druhý na majstrovstvách sveta v roku 2016. Prehral som 2:3 a 0:3. Bol som však spokojný.
Spomeniete si aj na svoj najpampätnejší zápas?
Zrejme so súperom, ktorý predtým skončil na majstrovstvách sveta na piatom mieste. Zvíťazil som 3:2. Vtedy som v sebe cítil obrovskú motiváciu, dal som do toho všetko. Po zápase som bol spotený ako ozajstný futbalista. Preto je dôležité, aby som mal dobré stravovacie návyky a nedošla mi energia.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Zaregistroval ste, že Medzinárodný olympijský výbor uvažuje nad zaradením vášho športu pod päť kruhov?
Veru áno. Keby to tak bolo, reprezentoval by som Slovensko veľmi rád. Napokon, keď je šach uznaný ako šport, prečo nie hranie Fify? Žijem však súčasnosťou a nezaoberám sa tým, čo bude o niekoľko rokov.
Aký je priemerný vek hráča Fify?
Približne od 18 do 25 rokov. Predsa len, predtým PlayStation či Xbox nebol natoľko populárny. Myslím si však, že vekový priemer porastie a 40-roční hráči nebudú výnimkami.
Koľko percent tvorí v počítačovej hre šťastie?
Desať, možno pätnásť. Tento faktor nie je taký vysoký ako trebárs pri stávkovaní. Vo Fife som v podstate sám strojcom svojho šťastia. Len ja rozhodujem o tom, aký bude výsledok.
Sledujete aj tradičný futbal?
Samozrejme. Som fanúšik Chelsea Londýn.
Na Xboxe si ju však nevyberáte…
Veru nie. Nemá dostatok kreatívnych hráčov – s výnimkou Cesca Fábregasa. Predtým som obdivoval Didiera Drogbu, teraz obľubujem Edena Hazarda.
Venovali ste sa futbalu aj aktívne?
Áno, v rodnej dedine Vlčany. Hrával som štvrtú ligu, pôsobil som na poste obrancu. Teraz však už na futbal nemám čas.
Hranie akiste zaberie veľa času. Zažili ste aj výčitky od rodičov či priateľky?
Samozrejme. Vtedy som im ukázal výsledky a v tom okamihu to pochopili. Vidia na mne, že ma hranie baví, preto ma podporujú. Stretol som sa aj s názormi, že som gembler, ale to mi, myslím si, nehrozí. Dávam si pozor na to, aby som to s hraním nepreháňal. Zakaždým v sebe nájdem dostatok sebazaprenia. Sú predsa podstatne dôležitejšie veci ako hranie Fify.