Island v tom čase vo futbale veľa neznamenal. Lenže časy sa zmenili. Krajina na skok od polárneho kruhu je teraz vo svete futbalovým hitom.
„Spôsob myslenia ľudí na Islande je nastavený mimoriadne pozitívne. Akoby pre nich nič nebolo nemožné,“ vysvetľuje jednu z príčin nečakaného úspechu Slovák, ktorý zostal žiť na Islande.
Prekvapil vás jednoznačný postup na majstrovstvá sveta z mimoriadnej ťažkej skupiny?
Myslím si, že postup Islandu prekvapil každého, kto aspoň jedným očkom sleduje futbal. V skupine mal papierovo silnejších súperov. Preto sa dá povedať, že jeho účasť sa na svetovom šampionáte nečakala.
Sú islandskí reprezentanti najpopulárnejší ľudia v krajine?
Futbal sa tu po minuloročných majstrovstvách Európy, kde hráči postúpili až do štvrťfinále, veľmi spopularizoval. Pochopiteľne, reprezentanti sa aktuálne tešia veľkej obľube.
Podľa prieskumu OECD patria Islanďania medzi najoptimistickejších ľudí na svete. Údajne až 70 percent z nich verí, že sa budú mať ešte lepšie ako dnes. Platí to aj o futbale?
Tunajší ľudia sú veľkí optimisti. Spôsob ich myslenia je nastavený mimoriadne pozitívne. Akoby pre nich nič nebolo nemožné.
Spomínajú sa na Islande nahlas aj vyššie ciele ako bol postup na MS?
Samozrejme, všetci snívajú o postupe zo skupiny. Treba si však počkať na vyžrebovanie.
Island zdolal v uplynulom období Anglicko, Holandsko či silné Chorvátsko. Môže vyhrať nad kýmkoľvek?
Vo futbale sme už boli svedkami neuveriteľných výsledkov. V tomto športe je možné naozaj všetko. Pred pár dňami vyhrala islandská ženská reprezentácia nad Nemkami, olympijskými šampiónkami.
Má Island silnejšie národné mužstvo ako Slovensko?
Nemyslím si to. V kvalifikácii MS, ale aj na Euro je dôležité aj šťastie a súbeh ďalších priaznivých okolností.
Ak by ste mohli poskladať futbalovú jedenástku z týchto dvoch reprezentácií, koľko Slovákov by sa v nej objavilo?
Odpoviem naopak. Myslím si, že v tíme Jána Kozáka by si mohli zahrať dvaja Islanďania.
Ktorí?
Gylfi Thór Sigurdsson a Jóhann Berg Gudmundsson. Obaja hrajú anglickú Premier League. Sú odchovanci Breidabliku, mal som možnosť ich trénovať.
Začiatkom 90-tych rokov neboli prestupy slovenských hráčov do zahraničia bežné. Tobôž nie na Island. Ako sa zrodil váš?
Súhrou viacerých okolností. Mal som 35 rokov a Breidablik mi ponúkol ročný kontrakt. Po sezóne sme sa dohodli, že zostanem ešte ďalšie dva roky. To už za mnou prišla aj rodina.
Živil vás a vašu rodinu iba futbal?
Spočiatku áno. Ale keďže som hral futbal iba na amatérskej úrovni, pri podpise ďalšej zmluvy mi už ponúkli aj prácu.
Napadlo vám, že v krajine zostanete žiť natrvalo? Čo o tom rozhodlo?
Nemal som to v pláne. Spôsob života sa nám tu však veľmi zapáčil. A roky rýchlo plynuli.
V akom stave bol v tom čase islandský futbal v porovnaní s dneškom?
Futbal sa výrazne nezmenil, len podmienky, aké majú mladí hráči na trénovanie a rozvoj, sú podstatne lepšie. Talenty odchádzajú v mladom veku do kvalitných zahraničných klubov a tam majú možnosť zlepšovať sa.
Foto: Breidablik
Čo podľa vás najviac naštartovalo progres futbalu na ostrove?
Islanďania za ostatné roky vybudovali veľa umelých a vyhrievaných ihrísk. Majú kryté futbalové haly. V hlavnom meste Reykjavík sú k dispozícii na celoročné trénovanie tri takéto arény. Takmer pri každej základnej škole je malé futbalové ihrisko s umelou trávou a mantinelmi.
Je to teda predovšetkým o investíciách do futbalovej infraštruktúry?
Nie je to len o peniazoch. V lete sú tu veľmi populárne návštevy kvalitných zahraničných trénerov z Liverpoolu, Manchestru United, Arsenalu a ďalších veľkých klubov. Usporadúvajú sa tu mnohé tréningové kempy. V neposlednom rade ide o mládežnícke turnaje všetkých vekových kategórií počas celého leta. Prispievajú k tomu, že futbal je tu veľmi obľúbený.
Island má iba 334-tisíc obyvateľov. Je možné, aby dlhodobo dosahoval dobré výsledky?
Ťažko povedať. Systém je nastavený dobre a čas ukáže, či to bola len jedna generácia kvalitných futbalistov, alebo aj ďalšie budú dosahovať dlhodobo dobré výsledky.
Čomu sa dnes venujete? Pracujete stále vo futbale?
Po skončení aktívnej kariéry som 15 rokov trénoval všetky vekové kategórie chlapcov aj dievčat. Dnes sa už aktívne futbalu nevenuje, zahrám si ho len pre potešenie s priateľmi. Začal som hrávať golf, chodím do fitnescentra a taktiež rád plávam. Pracujem v malej rodinnej tlačiarni.
Čo robia vaše deti? Zostali žiť na Islande?
Dcéra vyštudovala vysokú školu baletu v Osle. V Nórsku aj zostala, tancuje, hrá a tvorí choreografie prevažne pre detské vystúpenia. Syn skončil pedagogickú fakultu, pracuje však v colnej správe na medzinárodnom letisku v Keflavíku.
Pripúšťate, že sa raz na Slovensko vrátite?
Zatiaľ o tom nepremýšľam, pretože dôchodok je ďaleko. Musím pracovať aspoň do 67 rokov. Rád sa vraciam domov na Slovensko a držím sa zásady – nikdy nehovor nikdy.
Sledujete aj slovenský ligový futbal? Čo vravíte na to, že Košice dnes nemajú v najvyššej súťaži ani jedno mužstvo?
Sledujem ho len sporadicky. Pozícia košického futbalu ma, samozrejme, mrzí.
Čo vám na Islande zo Slovenska najviac chýba?
Rodina a priatelia. Ale našťastie dnes už máme technológie, ktoré nám ich priblížia.
A čo zo života na Islande by ste dopriali aj Slovákom?
Viac optimizmu, pracovné a sociálne istoty a menej byrokracie.
Ak sa v nadchádzajúcej kvalifikácii o ME v jednej skupine stretne Island so Slovenskom, čo na to povie vaše srdce?
Nad takouto možnosťou nepremýšľam. Dúfam, že sa tak nestane. Ak áno, pohovoríme si o tom neskôr.