Lucia Kevická (24) je jednou z najlepších freestyle futbalistiek planéty. Úspešná Slovenka sa pýši titulom majsterky sveta, tromi striebornými medailami i bronzom, ktorý si pred necelým mesiacom priviezla z Česka. „Náš šport je špecifický. Vyžaduje si ohromnú trpezlivosť. Napokon, niektoré triky sa učíte aj mesiace,“ hovorí študentka tretieho ročníka Fakulty manažmentu na Univerzite Komenského.
Ako prišlo k spojeniu útleho dievčaťa, futbalovej lopty a nevšedných trikov?
Keď som mala šestnásť rokov, začala som hrať futbal v Slovane Bratislava – v tíme starších žiačok. Keďže som útlej, skôr gymnastickej postavy, bola som po súbojoch s odolnejšími hráčkami neustále na zemi. Navyše, každú chvíľu som mala niečo zranené, najčastejšie členky. Čo tam po tom, že prihrávky som dávala presné (úsmev)?
A tak ste s futbalom sekli…
Presne tak. A na internete som sa náhodou dostala k videu jedného Slováka, na ktorom predvádzal s futbalovou loptou najrôznejšie triky. Tento chalan zhodou okolností vystupoval v Bratislave na majálese. Vybrala som sa naň a keď sa spýtal, kto si to chce vyskúšať, neváhala som. Zdvihla som ruku, predviedla som trik, ktorý som sa naučila. Vzápätí som sa spoznala s ostatnými chalanmi z prostredia freestyle futbalu a v tom okamihu bolo rozhodnuté.
Ako prijalo opačné pohlavie medzi seba ženu?
Úplne bez problémov. Keďže som bola jediným dievčaťom, ktoré sa freestyle futbalu začalo venovať, povzbudzovali ma. Hovorili mi, aby som sa nebála a bola som mimoriadne trpezlivá.
A boli ste?
Nič iné mi nezostávalo. Trpezlivosť je v našom športe extrémne dôležitá. Keď ju nemáte, nevydržíte pri ňom. Predsa len, kým sa naučíte trik, prejdú týždne, niekedy i mesiace. Háčik je tiež v tom, že nestačí naučiť sa ho raz. Potrebujete ho zopakovať aj dvadsaťkrát za sebou a ovládať ho tak dobre, aby ste ho mohli predviesť na vystúpení či súťaži.
Dá sa povedať, že na Slovensku ste v ženskej kategórii priekopníčkou tohto športu?
V časoch, keď som začínala, nemal freestyle futbal veľkú tradíciu, tobôž ženský. Netrénovala som každý deň, raz za čas som si vyšla von s loptou. Venovala som sa aj iným športom, napríklad orientačnému behu. Konali sa prvé majstrovstvá Európy, no ženská kategória na nich nebola. To mi neprekážalo, prihlásila som sa medzi mužov.
To znie odvážne…
Nemala som sa čoho báť. Vedela som, že v konkurencii mužov nemám veľké šance. Chcela som to však skúsiť. A okolie reagovalo skvele. Ľudia v hľadisku mi tlieskali, rovnako aj súperi. Predsa len, prvýkrát videli dievča, tak to bolo pre nich čosi iné.
Nikdy ste nezažili, že by chlapi z brandže vami pohŕdali?
Zopárkát sa mi stalo, že za mnou po vystúpeniach prišli chalani a hovorili, že takéto veci by žena nemala vedieť. Zrejme sa cítili zahanbene.
Futbalisti či hokejisti sa združujú v kluboch. Kde ste začínali s tréningom vy?
Na sídlisku – v Dúbravke. Mladší brat chodil na hojdačky, ja som sa pri ňom hrala s loptou. Ľudia chodili okolo, dívali sa na mňa a keď sa mi nedarilo, vraveli, aby som to skúšala ďalej.
A vy ste ich počúvli…
Áno, začínala som s klasickým žonglovaním. Potom prišiel prvý trik s názvom Zemeguľa, v ktorom ide o otočenie nohy okolo lopty, čo robia aj futbalisti. V porovnaní s dnešnými deťmi mi trvalo dlho, kým som sa ho naučila. Nám totiž nemal kto ukázať, čo a ako máme robiť. Nik nás neupozornil, že niečo robíme zle.
Spomenuli ste žonglovanie. Aký je váš osobný rekord?
(smiech) Takto sa na to už nedívam. V podstate by som vydržala žonglovať s loptou tak dlho, ako by som chcela. Je to pre mňa také prirodzené, ako pre vás dýchanie.
Je freestyle futbal drina?
Jednoznačne. Špecifický je najmä v tom, že sa ním musíte zaoberať každý deň. Ak čo i len na chvíľu z neho vypadnete, rýchlo to pocítite. Nechcem povedať, že začínate odznova, ale istotu, ktorú ste nadobudli, musíte naháňať opätovne. Preto trénujem šesť až sedem dní v týždni.
A čo počas dovolenky?
Loptu si so sebou nosím prakticky všade, aj na dovolenku. To znamená, že sa s ňou hrám aj na pláži.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Nedávno ste sa vrátili z majstrovstiev sveta, odkiaľ ste si priniesli bronz. Ako to na takejto súťaži vyzerá?
Najprv sa na ne musíte prebojovať. Ide o systém videokvalifikácie. Porote pošlete nezostrihané video, na ktorom predvádzate, čo viete. Tá vyberie najlepšie dievčatá, ktoré cestujú na šampionát. V dejisku nasleduje minútová kvalifikácia, postupujúci sa potom stretnú v klasickom vyraďovacom systéme. Každý súboj trvá tri minúty, počas nich sa súperky striedajú po tridsiatich sekundách.
Čo rozhodcovia hodnotia?
Obtiažnosť trikov, kreativitu, ale aj to, či v každom súboji dievča obmieňa triky. Nie je dobré predvádzať to isté. Triky nemajú žiadny koeficient, je to na subjektívnom posúdení porotcov.
Nevytráca sa potom férovosť?
Hm, niekedy mi stačí pozrieť sa na rozhodcu a viem, ktorá z nás dvoch u neho v prípade vyrovnanej zostavy vyhrá. Ďalej by som to však rozoberať nechcela.
Predsa len, spomínate si na konkrétny prípad?
Ale áno. Pred dvomi rokmi som bola taktiež na majstrovstvách sveta. Dostala som sa do finále, v ktorom som aj na základe záznamu mala uspieť. Ale prehrala som.
Ako ste reagovali?
Vedela som, že o mesiac sa uskutočnia majstrovstvá Európy. Drela som 6 – 7 hodín denne, všetko ma neskutočne bolelo. Znovu som postúpila do finále, v ktorom som súperila s tým istým dievčaťom ako na svetovom šampionáte. Opäť som prehrala, no tentoraz oprávnene. Vtedy som stratila chuť do freestyle futbalu a premýšľala som nad koncom kariéry.
K nemu však neprišlo a naďalej patríte k svetovej špičke. Aké náročne je udržať sa v nej?
Konkurencia rastie veľkým tempom. Práve preto, že dnešným dievčatám už netrvá tak dlho, aby sa naučili triky. Majú návody, idú podľa nich. Na Slovensku konkurenciu nemám, u nás mám skôr nasledovníčky. Zrkadlo mi zakaždým vystaví svetová konkurencia.
Viete sa týmto športom uživiť?
Na Slovensku určite nie. V Anglicku či vo Francúzsku to je možné. V týchto krajinách je freestyle futbal prepojený s futbalovými klubmi. Dievčatá chodia na zápasy a v polčasových prestávkach vystupujú. Prípadne natáčajú pre kluby videá.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Máte s takým niečím skúsenosť?
Samozrejme, bola som v Anglicku. Vo fanzóne som vystupovala pred zápasom Liverpool – Arsenal. Bolo to v januári minulého roka. Vtedy hral v Liverpoole ešte aj reprezentačný kapitán Martin Škrtel, no v tom čase bol práve zranený.
Užili ste si potom tento atraktívny zápas?
Práveže nie, nešli sme naň. Tradičný futbal mi ani nie je blízky. Veď koho by bavilo 90 minút pozerať sa na to, ako si chlapi kopú loptu?
Tradičný futbal vás teda vôbec nezaujíma?
Samozrejme, keď sa hrá dôležitý zápas – napríklad v Lige majstrov – pozriem si ráno výsledok, aby som nebola úplne mimo. Ale v televízii futbal nesledujem, nepozerala som sa ani na kvalifikačný duel Anglicko – Slovensko.
Nemali ste v detstve futbalové vzory?
Keď som sa venovala futbalu, držala som palce Francescovi Tottimu. Ale ani jeho zápasy som pravidelne nesledovala.
Zdá sa, že s freestyle futbalom ste pochodili svet. Kde všade ste sa vďaka nemu dostali?
Do Austrálie, Japonska či Brazílie. Tam som bola na celosvetovom finále a viaže sa mi k nemu jeden milý zážitok.
Aký?
Keď sme vystúpili v meste Salvador, išli sme cez pasovú kontrolu. Policajtovi som podala pas. Pozrel sa do počítača, znovu na pas a opäť do počítača. Opýtal sa ma, odkiaľ vlastne som. Odpovedala som: Slovakia. Stále tvrdil, že Slovensko nevie nájsť. Uisťoval sa, či som sa nepomýlila a nie som zo Slovinska alebo z Česka. Vravela som mu, že nie, s Českom sme sa rozdelili v roku 1993. V tom prišiel ďalší policajt, po anglicky povedal, že moja krajina skrátka neexistuje. Všetkých to pobavilo a odvtedy sa mi smiali, že som vlastne z neexistujúcej krajiny.
Čo patrí k základnej výbave freestyle futbalistky?
Predovšetkým futbalová lopta. Ale originálna. Keby ste mi dali do ruky neoriginálnu, poľahky by som spoznala rozdiel. Má iný, podstatne šmykľavejší, povrch, ktorý nám komplikuje život pri jej ovládaní.
Ale predpokladáme, že žonglovať by ste vedeli aj s ňou…
Samozrejme. Pri nakrúcaní rôznych videí som už mala na nohe kadečo. Žonglovala som s pomarančom, prípadne s plyšovou hračkou – Pikachuom. Toho som vo vzduchu udržala len veľmi ťažko. Predsa len, má chvost, ruky, nohy (smiech).
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Mimochodom, čo tenisky?
Taktiež veľmi dôležitá súčasť freestyle futbalistu. Sú ľahké, prispôsobené pre náš šport. Podrážka nie je vykrojená, aby som na nej jednoduchšie udržala loptu. Špička by mala byť z textilu, aby sme loptu dobre cítili. A taktiež dostatočne široká, aby sme s loptou narábali na čo najväčšej ploche.
Koľko ich zoderiete za sezónu?
K obuvi som odmalička veľmi šetrná (smiech). Jeden pár tenisiek mi vydrží polovicu sezóny.
A v lodičkách ste už predvádzali triky?
Veru áno. Nebolo to bohviečo, ale zvykla som si.
Ste útla, drobná. Máte malú nohu. Nebolo by pri vašom športe výhodou, keby ste mali dlhšie chodidlá?
Samozrejme. Jednoduchšie by sa mi zháňali topánky (smiech). Ale vážne: dievčatá s väčšimi nohami majú určite výhodu. Lopta dopadá na väčšiu plochu, pri viacerých trikoch sa im s loptou jednoduchšie manipuluje. S mojou nohou si niektoré triky nemôžem dovoliť.
Rozhovor je z Magazínu Fair Play, ktorý je súčasťou denníka Pravda