V Sýrii dostáva slovné spojenie – šport spája celý národ – úplne iný rozmer. Krajina sa už siedmy rok zmieta v občianskej vojne. Podľa informácií Organizácie spojených národov prišlo o život približne 400-tisíc obyvateľov a mier je zatiaľ v nedohľadne.
Vďaka futbalovej reprezentácii, ktorá si v utorok vybojovala historickú účasť v baráži majstrovstiev sveta, môže ťažko skúšaná krajina aspoň trochu zabudnúť na krutú realitu.
Dresy a guľomety
Sýrsky úspech sa zrodil v iránskej metropole Teherán. Na medzinárodnom poli spojenci v boji za mier, na futbalovom trávniku súperi do posledných sekúnd. Omar Al-Soma zakončil rýchly brejk v tretej minúte nadstaveného času druhého polčasu presnou strelou medzi nohy domáceho brankára. Vypukla erupcia šťastia.
Hráči, náhradníci i realizačný tím skákali od radosti, ukazovali smerom k nebesám a napokon spolu kľačali na ihrisku a posielali k nebu modlitbu. Outsider vydoloval na pôde istého postupujúceho na MS do Ruska cenný bod.
Foto: SITA/AP, Vahid Salemi
Tisíce Sýrčanov sledovali presné zakončenie Al-Somu na veľkoplošných obrazovkách v metropole Damašk či tamojších kaviarňach. Zátiším sa okrem tradičných vlajok, dresov, šálov v národných farbách či nefalšovanej radosti stali aj bilbordy absolútneho vládcu s odhodlaným výrazom – sýrskeho prezidenta Bašára al-Asada, tisíce vojakov a desiatky guľometných hniezd.
„Pre mnohých je taký pohľad šokom, pre nás rutinou. Nesmieme ukázať slabosť. Musíme žiť stále rovnako a veriť, že raz bude všetko také, ako kedysi. Futbal je momentálne nástrojom lásky, spája všetkých Sýrčanov a ukazuje, že držia spolu. Presne tak, ako pred začiatkom vojny,“ vysvetľuje generálny sekretár sýrskej futbalovej reprezentácie Kouteibah Al Refai.
Futbaloví kočovníci
V rozsiahlej reportáži označila BBC jeho prácu ako najnáročnejšiu profesiu vo svetovom futbale. Musí zháňať peniaze v zdevastovanej krajine, vybavovať priateľské stretnutia, zariaďovať bezproblémový chod celého realizačného tímu.
Týždeň pred začiatkom ázijskej kvalifikácie zišlo z pôvodnej dohody medzi Sýriou a Macaom. Dôvod? Bezpečnosť. V čínskej obdobe amerického Las Vegas mala ťažko skúšaná krajina hrať domáce zápasy. Len deň pred úvodným stretnutím v Uzbekistane (0:1) podala Sýrii pomocnú ruku viac ako 7-tisíc kilometrov vzdialená Malajzia.
„Vo futbale nie je nič nemožné, stále máte nádej. Robíme, čo sa dá. Po prvom stretnutí sme sa poučili a verili, že dokážeme zázrak – dostať sa na svetový šampionát,“ vraví asistent trénera Tarek Jabban, zarábajúci 100 dolárov mesačne. Odvtedy Sýria remizovala s Iránom, Južnou Kóreou, zdolala Katar či Čínu, ktorá do futbalu investovala miliardy jüanov, aby sa dostala na MS. Nevyjde jej to ani teraz.
Legenda o 23 novodobých futbalových kočovníkoch, ktorí sa kvôli strachu o vlastný život boja vrátiť do vlasti. Dráma 23-miliónového obyvateľstva a približne piatich miliónov utečencov. Príbeh diktatúry jedného prezidenta. Všetko má krásny koniec (hoci len futbalový). Sýria získala v skupine trinásť bodov a má šancu na účasť na svetovom šampionáte.
„Napriek ohromnej bolesti, v ktorej žije celá krajina, ľudia neprestávajú veriť a povzbudzovať nás. Minimum, čo pre zmiernenie utrpenia nášho ľudu môžeme urobiť, je priniesť mu radosť aspoň na niekoľko hodín. Prosíme Boha, aby nám v tom pomohol,“ vraví reprezentačný bek Omar Midani. Dvadsaťjedenročný stredný obranca je členom solídne fungujúcej sýrskej obrany. V desiatich zápasoch inkasovala osem gólov.
„Futbal bol u nás pred vojnou v oveľa lepšej kondícii. Boli sme šťastní. Starali sme sa len oň a školu. Teraz je jedinou vecou, ktorá nás skutočne zaujíma, snaha mať takú krajinu, ako kedysi,“ ozrejmuje pre BBC obranca Hatta Club, hrajúci prvú ligu v Spojených arabských emirátoch.
Odísť a zarobiť
Za víťazstvo v kvalifikačnom stretnutí dostal Midani a každý z jeho spoluhráčov odmenu 1000 amerických dolárov. Pre kolegov z európskych futbalových trávnikov smiešne drobné, pre sýrske obyvateľstvo suma, o ktorej môžu pri približne 1000 % devalvácii sýrskej libry iba snívať.
Foto: SITA/AP, Vahid Salemi
Sýrska najvyššia futbalová liga vstáva na veľmi slabé nohy. V zničenom, kedysi nádhernom Alleppe ihrisko pripomína skôr pole. Rovné, so zopár steblami trávy, pokreslené bielymi čiarami z vápna a tradičným okolím – bilbordom s Asadom, vojakmi, guľometnými stanovišťami. Znie až neuveriteľne, že v týchto podmienkach vyrástli hráči, ktorí by sa mohli na budúci rok v Rusku porovnávať so svetovými hviezdami.
„Ekonomická situácia je veľmi zlá. Poznám mnohých chlapcov z reprezentácie, ktorí čelia náročným životným podmienkam. Mnohí hľadajú možnosť odísť z krajiny a hrať futbal profesionálne v zahraničí. Chcú tam zarobiť peniaze a dostať svoju rodinu preč zo Sýrie, aby mala lepší život,“ načrtne Mohannad Ibrahim, obranca jordánskeho Kufr Som.
K legionárčine vyzýva aj hlavný kouč sýrskeho národného tímu Ayman Hakeem. Podľa neho sú podmienky v krajine katastrofálne pre akýkoľvek rozvoj futbalu.
„Výsledky a výkony, ktoré sme dosiahli, sú zázračné. Žijeme vo veľmi zlých podmienkach. Ostatné krajiny môžu hrať doma pred svojimi divákmi a plnými tribúnami, ale my nie. Stále hráme mimo našich domovov, ale to, čo hráči dokázali, je dôkaz silného ducha. Musia hrať mimo Sýrie, aby boli konkurencieschopní,“ vystríha Hakeem.
O necelý mesiac – 5. a 10. októbra – čaká Sýriu aj futbalová bitka. Na námestiach miest budú tisíce ľudí držať palce reprezentácii v mierumilovnejšom boji – o svetový šampionát. Budú za zvuku dopadajúcich mín znovu tancovať a spievať ako po remíze s Iránom znamenajúcej baráž?