Dlhoročná opora Realu Madrid slávila vo farbách „bieleho baletu“ šesť titulov španielskeho majstra, trikrát sa so spoluhráčmi tešila z víťazstva v Lige majstrov. Desať rokov patril Raúl k najväčším hviezdam španielskej reprezentácie, za ktorú prvýkrát nastúpil v októbri 1996 v Prahe v kvalifikácii na MS 1998. Za jeho éry však Španielsko nikdy nedosiahlo veľký úspech.
Rodák z madridského predmestia pôvodne ako dorastenec hral za tamojší klub Atlético, po rozpade mládežníckeho tímu ale v 15 rokoch prešiel do konkurenčného Realu, ktorému zostal verný dlhých 16 rokov.
„Raúl je Real a Real je Raúl,“ vyhlásil jeho slávny predchodca Emilio Butragueňo o hráčovi, ktorý napriek všetkým úspechom nikdy nedosiahol na najprestížnejšie individuálne trofeje. V roku 2001 skončil vtedy v oddelených anketách o Zlatú loptu a o najlepšieho hráča FIFA druhý a tretí.
Po odchode z Realu pôsobil hráč, ktorý v roku 2005 ako prvý prekonal hranicu 50 gólov strelených v Lige majstrov či Pohári majstrov európskych krajín, dva roky v nemeckom Schalke (2010–2012) a ďalšie dva v katarskej tíme Al Sadd (2012–2014).
Poslednú sezónu svojej kariéry strávil v americkej nižšej súťaži NASL, ktorú s tímom New York Cosmos vyhral. Počas svojej nadmieru úspešnej futbalovej dráhy pyšný otec štyroch synov a dcéry celkom odohral 932 súťažných zápasov, v ktorých nastrieľal 388 gólov.