Každý z nich odchytal jeden štyridsaťminútový polčas. Po stretnutí sa obaja dočkali pochvaly od niekdajšieho reprezentačného brankára Kamila Čontofalského. „Zachytali super, zneškodnili niekoľko šancí. Maťo bol blízko toho, aby chytil jedenástku,“ rozhovoril sa 38-ročný rodák z Košíc pri mikrofóne agentúry SITA.
Čontofalský mal dokonca pôvodne nastúpiť, no na trávnik Štadióna Antona Malatinského ho nepustil zranený chrbát. „Veľmi som chcel zasiahnuť do tohto zápasu, ale už som starý… Mám posunutú platničku, takže som rád, že vôbec stojím. Nemôžem sa veľmi hýbať a robiť prudké pohyby. Verím, že sa dám dokopy a ešte si niekedy zachytám v takomto zápase,“ následne doplnil 34-násobný slovenský reprezentant (2002–2007), ktorý si počas aktívnych hráčskych čias urobil dobré meno predovšetkým v Bohemianse Praha či Zenite Petrohrad.
Priznal, že ani po skončení kariéry nezaháľa. „Snažím sa robiť všetko možné. Ešte stále hrávam futbal, aj keď posledný mesiac, odkedy mám tie problémy s chrbtom, už nie. Nastupujem za Zbuzany v "krajskom přebore“. Dotiahol ma tam Radek Šírl (bývalý český reprezentant, pozn.). V Zenite Petrohrad sme boli sedem rokov, ešte predtým sme spolu hrávali za Bohemians Praha, čiže dokopy 10 rokov sme boli spoluhráčmi. Je tam s nami aj Marek Kincl, ktorý bol tiež krátko v Zenite, a tiež Mario Lička, bývalý spoluhráč zo Slavie Praha. Zbuzany majú pekné zázemie, hrávam tam od augusta minulého roku. Zranil sa im brankár, zavolali mi a ukecali ma, ale aspoň sa trochu hýbem a mám zo seba dobrý pocit," dodal Kamil Čontofalský.
Na trnavskom trávniku v piatok nechýbal iný Košičan – Vladimír Janočko. Štyridsaťročný „Oki“, ako znie prezývka niekdajšieho šikovného stredopoliara, patril k najaktívnejším hráčom zápasu. „Stretnutie splnilo svoj účel. Stretli sme sa bývalí hráči, ktorí sme spolu niečo prežili. Uvedomovali sme si, že Španieli sú silní v hre s loptou. Vedeli si správne odskočiť do voľného priestoru. Praticky dlhé roky vieme, ako hrávajú. Myslím si, že to bol vyrovnaný zápas. Možno diváci očakávali vyššie tempo, ale samozrejme, máme už svoje roky. Bolo vidieť, že Španieli to v niektorých situáciách brali trochu vážne. Nemohli sme to však vypustiť, púšťať ich do šancí,“ povedal bývalý hráč 1. FC Košice, Austrie Viedeň či Red Bullu Salzburg.
Janočko sa s nadhľadom pozrel aj na to, že v stretnutí padli iba štyri góly. „Nie je to hokej, kde je to oveľa rýchlejšie. Priznám sa, že som možno nečakal ani tie štyri góly, ktoré padli. Ľudia však mohli byť spokojní, videli góly, šance, brvná, žŕdky, aj dve penalty,“ dodal autor troch reprezentačných zásahov.
Na otázku agentúry SITA, ako často a či si vôbec spomína na svoju futbalovú kariéru, odpovedal: „Stále si to premietam v hlave. Dvadsať rokov som profesionálne hrával a ešte len pred tromi rokmi som skončil, čiže ešte mám tie spomienky stále v hlave. Samozrejme, niekedy prídu aj myšlienky, ako to rýchlo ubehlo a všetci už máme aj iné povinnosti. Každý už robí niečo iné, či už popri futbale alebo mimo neho. Na hráčsku kariéru mám určite pekné spomienky. V minulosti som Španielom čelil, keď sme hrali baráž o postup na MS 2006. Odohral som vtedy 20 minút,“ skonštatoval Janočko, ktorý stále pôsobí vo futbalových kruhoch. Snaží sa vychovávať mladé talenty. „Otvoril som si vlastnú akadémiu v Košiciach, ktorá funguje pod mojím menom. Pustil som sa do práce s deťmi a mládežou. Dúfam, že mi to vydrží,“ uzavrel Vladimír Janočko.
Semeník si nevzal chrániče
Niekdajší vynikajúci futbalový útočník Róbert Semeník si po skončení piatkového zápasu legiend Slovenska a Španielska v Trnave pochvaľoval úroveň stretnutia. Štyridsaťštyriročný rodák z Veľkého Krtíša je dvojnásobným kráľom strelcov v najvyššej slovenskej súťaži a aj on divákom na Štadióne Antona Malatinského ukázal, že futbal ho stále baví a v šestnástke súpera sa cíti ako ryba vo vode.
Slováci sa nakoniec so Španielmi rozišli zmierlivo 2:2, keď remízu zariadil v poslednej minúte z pokutového kopu Samuel Slovák. „Nesklamali sme. Diváci si to užili. Som rád, že sme neprehrali. Pri troche šťastia sme mohli aj vyhrať. Trošku sme si zabehali. Je to iné, ako keď sme hrali profesionálne. Splnilo to však očakávanie,“ vyhlásil v mixzóne po zápase bývalý hráč Dukly Banská Bystrica, Teplíc či 1. FC Košice.
Semeník prezradil, že keď sa pred duelom v šatni obliekal do výstroja, podvedome si založil aj chrániče, keď v tom spozoroval, že sa naňho nechápavo dívajú niektorí spoluhráči. „Prehovorili ma. Dal som si ich pred zápasom, ale Heňo Benčík a Miro Sovič sa na mňa čudne pozerali. Vraj budem s nimi jediný na ihrisku. Tak som ich zhodil dole,“ dodal s úsmevom 8-násobný slovenský reprezentant.
A ako sa mu pozdávali hráči z tímu súpera? „Boli zohratí, to je jasné. Dozvedeli sme sa, že v tejto zostave odohrajú minimálne 20 zápasov za rok,“ skonštatoval Róbert Semeník.