Foto: sporting.be
Nestačil ani na bod, jeho tím K.S.C. Lokeren podľahol na pôde posledného Mouscronu 1:2.
Prevláda radosť z gólu alebo sklamanie z prehry?
Skôr to druhé, hoci z gólu som sa tešil. Padol ešte v závere prvej polhodiny a znamenal naše vedenie, vyzeralo to sľubne. Po prestávke domáci vyrovnali, ale aj tak sme mohli získať aspoň bod. Podľahli sme gólom v tretej minúte nadstaveného času a ešte k tomu z priameho kopu. To je vždy nepríjemné.
V jednej zápasovej štatistike uviedli gól vášho tímu ako vlastný…
Padol po rohu, uvoľnil som sa a vystrelil na bránku. Je pravda, že loptu trochu tečoval domáci obranca, lenže pokiaľ viem, oficiálne gól pripísali mne.
Bol to váš vôbec prvý gól, ktorý ste strelili v Belgicku?
Prvý ligový. Už predtým som dva razy prekonal súperových brankárov, lenže to bolo v príprave, teda v nesúťažných stretnutiach.
V úvode sezóny ste patrili k stabilným hráčom základnej zostavy, ale teraz ste v nej nastúpili po dlhom čase. Prečo ste z nej vypadli?
Vlani na jeseň došlo k výmene trénera. Odstúpil George Leekens, ktorý prijal ponuku viesť alžírsku reprezentáciu. Nahradil ho Islanďan Rúnar Kristinsson a ten mal inú predstavu o zložení našej obrany.
Myslíte si, že by po minulom kole mohol zmeniť názor?
To sa uvidí, možno už veľmi skoro, lebo v stredu pokračuje liga ďalším zápasom – hostíme doma Gent.
Ťažký zápas?
Veľmi. Gent patrí podľa mňa medzi tri najlepšie mužstvá v Belgicku. Ak budeme chcieť vyhrať, čaká nás náročná úloha.
Foto: sporting.be
Lokeren je momentálne desiaty zo šestnástich tímov. K pohárovým priečkam má dosť ďaleko, ale nehrozí mu ani boj o záchranu. Aké sú ambície mužstva?
Chceme hrať čo najkrajší futbal, aby sme potešili našich fanúšikov. A, samozrejme, zbierať body, vyhrávať. Radi by sme ešte naháňali súperov nad nami.
Aké sú návštevy na vašich zápasoch?
Zvyčajne od osem do desať tisíc. Lokeren nie je veľké mesto, ale záujem o futbal je dosť vysoký.
Ako sa dohovárate v šatni? Už ste niečo pochytili z flámštiny?
Viem z nej veľmi málo, je to ťažký jazyk. Síce dosť rozumiem, ale veľa toho vo flámštine nepoviem. Je to aj preto, lebo nie som donútený sa ju učiť. Je to síce úradný jazyk, ale všetci hovoria po anglicky, aj v šatni sa ňou dorozumievame. Nerobí mi nijaký problém, ovládal som ju už v čase, keď som odchádzal do Lokerenu. V Slovane som sa po anglicky dohováral najmä so spoluhráčom v obrane Gorositom.
Vo Flámsku dosiahol pred necelým rokom jeden z najväčších triumfov kariéry cyklista Peter Sagan. Vyhral náročnú jarnú klasiku, patrí medzi najväčšie na svete. Sledovali ste jeho úspech?
Samozrejme, zaregistroval som ho. Ale prví ma o ňom informovali domáci spoluhráči. Sú do cyklistiky zbláznení, toto podujatie tu patrí medzi najvýznamnejšie vôbec. Hneď vedeli, že zvíťazil Sagan a že je Slovák ako ja.
V Belgicku ste už viac ako rok a pol. Zvykli ste si na iný spôsob života?
Na dobré sa rýchlo zvyká… Som veľmi spokojný s futbalovým životom, belgická liga je zaujímavá a má aj dobrú úroveň. Príjemný je aj mimofutbalový život, Belgicko je ekonomicky vyspelá krajina, všetko tu funguje. Mne vyhovuje, že Lokeren je menšie mesto, cítim sa v takomto prostredí príjemnejšie. Spoločnosť mi robí priateľka Patrícia, ak máme čas, chodíme na výlety, už sme navštívili viaceré belgické mestá.
Už o päť mesiacov čaká reprezentáciu do 21 rokov finálový turnaj ME. Už naň myslíte?
Zatiaľ sa síce koncentrujem na zápasy v lige, ale šampionát sa blíži a veľmi sa naň teším. Bude to pre nás veľký turnaj.
Ako vidíte šance slovenského mužstva?
Dostali sme sa do ťažkej skupiny, ale všetky sú také. Každý, kto sa predstaví na šampionáte, by chcel vyhrať. Máme na to, aby sme v Poľsku niečo dokázali.