Slovenský futbalista v službách Trabzonsporu bol jediným strelcom súboja na ihrisku Kayserisporu. „Gól mi priniesol úľavu, ale aj veľký vnútorný záväzok,“ hovorí niekdajšia opora Trenčína.
Prvý súťažný, hneď víťazný. Ako vám gól chutil?
Veru sladko. Dôležitejšie však je, že nám priniesol tri body. Verím, že víťazstvo pomôže tímu k lepším výsledkom. Predsa len, zatiaľ sme veľa bodov nenazbierali.
Do Turecka ste odchádzali s vizitkou najlepšieho strelca slovenskej ligy. Necítili ste s pribúdajúcim časom a neprichádzajúcimi gólmi tlak?
Samozrejme, viem, že do Trabzonsporu som prišiel v pozícii strelca. Na druhej strane si však ja i moje okolie uvedomuje, že v lige som nový, stále si zvykám. Každopádne, po góle som cítil veľkú úľavu. Aj naďalej musím tvrdo a poctivo pracovať, aby pribudli ďalšie.
Môže tento presný zásah posilniť vašu pozíciu v klube?
Myslím si, že dôveru trénera som si už získal. Až na jednu výnimku som dosiaľ nastúpil v každom zápase. Keby som nemal potrebnú výkonnosť, asi by mi tréner nedával toľko príležitostí. Verím, že gól mi pomôže, ale zároveň pre mňa znamená aj veľký vnútorný záväzok.
K presnému zásahu vám ihneď gratuloval aj Ján Ďurica. Je vám podstatne skúsenejší krajan v cudzine oporou?
Samozrejme. Jano je skvelý človek, výborný futbalista. Pomáha mi po ľudskej i futbalovej stránke. Mám sa od neho čo učiť. Napokon, v klube patrí k najrešpektovanejším hráčom. To, že ho mám po svojom boku, je veľké plus.
Trávite spolu čas aj mimo futbalového trávnika?
Zakaždým, keď niekam idem, je pri mne aj Jano. Máme niekoľko spoločných záľub, výborne si rozumieme. Najčastejšie chodíme na kávu, na večeru, popozerať sa do nákupného strediska.
Zvykli ste si už na špecifickú tureckú mentalitu?
Miestni sú veľmi horkokrvní, to je pravda. Ale na všetko sa dá zvyknúť. Aj keď priznávam, že bez Jana Ďuricu či mojej priateľky by som to tu mal zložité. Nič mi v Turecku nechýba, nemám sa veru na čo sťažovať.
Ani na povestné turecké – zajtra?
Miestni sú známi tým, že všetko by najradšej odložili na neskôr, nič neurobia ihneď. Je to ich nátura, treba sa jej len prispôsobiť. Alebo byť trpezlivý a všetko si vydobyť.
Trabzon je pomerne veľké, 700-tisícové mesto. Nestratili ste sa v ňom ešte?
Na prvý pohľad sa zdá mesto obrovské, neponúka však prehnané množstvo možností. Navyše, bývam len kúsok od tréningového centra. Dostanem sa doň za desať minút. Na štadión mi to trvá o päť minút dlhšie. Nemám veru kde zablúdiť.
Nerobí vám problémy ani rečová bariéra?
Zatiaľ nie. V klube máme človeka, ktorý nám všetko prekladá do angličtiny a niektorým spoluhráčom aj do španielčiny. Medzi chalanmi používame v značnej miere angličtinu, aj keď je pravda, že nie každý ju ovláda v potrebnej miere. Čo sa mňa týka, nemôžem o sebe povedať, že by som ju ovládal dokonale, ale s dohovorením sa nemám najmenší problém.
Ste spokojný aj s podmienkami, aké ste našli v klube?
V Turecku patrí k najlepšie vybaveným. Je hneď za trojicou istanbulských gigantov – Besiktas, Galatasaray, Fenerbahce. Trabzonspor je v hierarchii štvrtý v poradí, čo je cítiť na každom kroku. Má obrovskú históriu, každý mladý hráč sa tu môže rozvíjať. Len je škoda, že sa nám teraz nedarí, v tabuľke nám patrí až dvanásta priečka. Očakávania fanúšikov i vedenia klubu sú podstatne vyššie.
Neprekáža vám ani takzvaná báza? Čo pobyt na nej obnáša?
Ide o tréningové centrum, kde má každý hráč vlastnú izbu a odpočíva. Môžeme tu prísť na iné, než futbalové myšlienky. Zároveň máme k dispozícii fyzioterapeuta, regeneráciu, maséra. Vyzerá to ako obrovský hotel, ktorý je určený len pre A-mužstvo. Spolu tu obedujeme i večeriame. Je to miesto, kde sa všetci stretávame a trávime tu celý deň pred zápasmi.
Počas nich panuje na štadiónoch horúca atmosféra. Presvedčili ste sa o tom, že tureckí fanúšikovia patria k najlepším na svete?
Veru áno. Najmä keď sme hrali s Galatasarayom, behali mi po tele zimomriavky. Už teraz sa teším na súboj s Fenerbahce, o ktorom sa hovorí, že ide o najväčšie derby. Vtedy vraj prestane celé mesto dýchať, všetko pôjde bokom. Každý čaká len na tento zápas.
Mimochodom, viete po necelých piatich mesiacoch porovnať kvalitu tureckej a slovenskej súťaže?
V Turecku je futbal oveľa rýchlejší, tvrdší. Je tu aj veľké množstvo technických hráčov. Mám dojem, že ani nie je vhodné porovnávať tureckú a slovenskú ligu.
Sledujete ešte, ako si počínajú vaši bývalí spoluhráči z Trenčína?
Samozrejme, so všetkými mladými chlapcami som v kontakte, neustále si píšeme. Výsledky mi nerobia veľkú radosť, ale o tie nikdy Trenčínu nešlo. Verím, že mužstvo sa zlepší a dostavia sa aj víťazstvá. V prvom rade si každý z hráčov musí vážiť, že si môže obliekať trenčiansky dres.
Na budúci rok by ste sa mali predstaviť na európskom šampionáte hráčov do 21 rokov. Ako hodnotíte žreb?
Platí stará pravda: na európskom šampionáte si ťažko vyberiete ľahkú skupinu. Tá naša je dobrá. Nesmierne ma teší, že s Poliakmi otvoríme turnaj, pre každého z nás to bude obrovský zážitok. Verím, že ani v konkurencii obhajcu titulu zo Švédska a silného Anglicka nebudeme v pozícii outsidera. Musíme si v prvom rade veriť, postup do semifinále pre nás rozhodne nemusí byť vzdialený.