Pre milióny fanúšikov po celom svete neznáme futbalové meno. Dnes už chlapík, ktorý sa dostal na stránky stoviek denníkov, do vysielania nejednej televízie. Dočkal sa však pozornosti, po ktorej nik netúži. Brazílsky obranca je jedným z trojice hráčov, ktorí prežili leteckú tragédiu klubu Chapecoense.
Najslávnejší okamih
Ruschel mal obrovské šťastie v nešťastí. Keď 27-ročného futbalistu vytiahli z vraku lietadla, bol pri vedomí, no v šoku. Lekári ho spolu s Danilom a Jacksonom Follmanom previezli do nemocnice. Na tele mu našli niekoľko zlomenín v oblasti panvovej kosti, ďalšie zranenia mal na tvári.
„Ďakujem Bohu, že Alan prežil, že jeho stav je stabilizovaný. Zároveň sa modlím za všetkých, ktorých sa nepodarilo zahrániť,“ napísala Ruschelova manželka na jednej zo sociálnych sietí. Ani ona však nebude môcť počas najbližších nocí pokojne spávať. Ruschelov stav je vážny. „Lekári určujú jeho diagnózu. Musíme si počkať na výsledky,“ uviedol riaditeľ nemocnice San Juan de Dios.
Mimochodom, Ruschelovu smolu podčiarkuje fakt, že na hosťovanie do Chapecoense prišiel len pred aktuálnou sezónou. Oficiálne je stále hráčom podstatne slávnejšieho Internacional Porto Alegre. Zdá sa, že aj napriek krátkemu pobytu v klube si so spoluhráčmi dobre rozumel. Pred odletom sa s fanúšikmi podelil o svoje dojmy prostredníctvom sociálnych sietí. Uverejnil na nich viaceré fotografie, na ktorých sa s priateľmi usmievajú.
Niet divu, že hráčom Chapecoense nechýbala dobrá nálada. Finálový zápas v Medelline mal byť pre nich najslávnejším v kariére. Copa Sudamericana je druhou najprestížnejšou klubovou súťažou v Južnej Amerike. Je porovnateľná s Európskou ligou.
Chapecoense nie je na rovnako veľké zápasy zvyknuté. Klub patrí v krajine päťnásobných majstrov sveta k menším, neveľmi populárnym. Svoju históriu začal písať až v roku 1973. Ešte pred siedmimi sezónami mal vizitku štvrtoligistu.
Ako zázrak z Leicestru
Potom sa však začal nevšedný rozprávkový príbeh. Chapecoense postúpilo v priebehu piatich rokov medzi brazílsku elitu. Medzi ňou sa drží doteraz. Vysoké ambície potvrdzovalo aj na medzinárodnej scéne. Na ceste do finále pokorilo aj takých gigantov, akými sú v Južnej Amerike argentínske veľkokluby Indepediente či San Lorenzo. Vo finále si trúfalo aj na kolumbijské Atlético Nacional.
„Náš sen sa však skončil. Keď som sa ráno lúčil so všetkými hráčmi a realizačným tímom, vraveli mi, že idú sen premeniť na realitu. Boli odhodlaní, pre úspech chceli urobiť všetko. Je však koniec, tragický koniec,“ hovoril pre TV Glovo Plinio David de Nes Filho, športový riaditeľ klubu.
Keď prichádzal do televízneho štúdia, prijímal od ďalších diskutujúcich kondolencie. Tvár mu prekrýval smútok, oči mal zaliate slzami. Vedel, že z tohto šoku sa len tak ľahko nespamätá. „Je ťažké dostať zo seba aspoň zopár slov. Chapecoense písalo rozprávkový príbeh. Bolo akousi brazílskou Popoluškou. Získalo si srdcia mnohých fanúšikov. Všetci mu priali úspech,“ povedal pre CNN Martin Mazur, argentínsky športový novinár.
Spolu s kolegami prirovnával Chapecoense k anglickému Leicestru, ktorý v minulej sezóne ovládol Premier League. Brazílčania mali byť v prípade triumfu v Copa Sudamericana porovnateľnou senzáciou. Napokon, klub sa nepýši podmienkami, aké majú k dispozícii juhoamerickí giganti. Finálovú odvetu by ani nemohol hostiť na svojom štadióne, ktorý nemá dostatočnú kapacitu.
„K Chapecoense som prechovával veľké sympatie. To, čo sa stalo, je nesmierne smutné. Prijmite, prosím, môj prejav solidarity,“ odkázal legendárny brazílsky útočník Romário.
Aj on by doprial Chapecoense oslavné fanfáry či titulky v novinách. Tých sa však malý klub nedočká. Zomrel. Jeho sen sa tragicky rozplynul v troskách.