Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Ondrej Duda: Je frustrujúce, keď neviete, čo vás bolí

Po európskom šampionáte vo Francúzsku ho čakalo veľké sťahovanie. Z Varšavy do Berlína. Dres Legie vymenil v lete za farby Herthy.

27.10.2016 09:00
Ondrej Duda Foto:
Ondrej Duda pózuje s dresom Herthy Berlín.
debata

Bundesligista vkladal do Ondreja Dudu (21) veľké nádeje. Svedčí o tom i prestupová suma – viac ako 4 milióny eur. Lenže slovenský futbalista si zatiaľ v jednej z najlepších súťaží sveta do lopty nekopol. Dôvod? Kostný edém v kolene. Tak znie diagnóza, ktorá jednému z najväčších talentov slovenského futbalu výrazne skomplikovala štart na novom pôsobisku.

„V klube sa však k mojim problémom postavili skvele. Sú trpezliví. Hneď mi povedali, že mám toľko času, koľko potrebujem,“ vraví rodák zo Sniny. Od včera sa už naplno pripravuje s mužstvom.

Súťažný zápas ste naposledy odohrali pred štyrmi mesiacmi – na Eure s Anglickom (0:0). Ako to momentálne vyzerá s vaším návratom na trávnik?
Na ihrisko som sa dostal po prvý raz pred dvoma týždňami. Prvé tri až štyri týždne po príchode do Herthy som pritom netrénoval vôbec. Začínal som postupne. Najprv pod dohľadom fyzioterapeuta, potom s kondičným trénerom. Včera som sa už konečne pripojil k mužstvu a mal by som čoskoro zvládnuť plnú záťaž.

Ako prebiehala liečba?
Lekári mi ihneď povedali, že od futbalu potrebujem na nejaký čas pokoj. Problémy s podkolennou kosťou ma síce trápili od detstva, mal som v nej zápal, no pod bolesti sa podpísala určite aj únava i preťaženosť. Po európskom šampionáte som mal len desať dní voľno, čo sa aj trénerovi Herthy Pálovi Dárdaiovi zdalo príliš málo. Preto som sa začal pripravovať pod vedením fyzioterapeuta, následne aj na klinike Da Vinci, ktorá spolupracuje s klubom. Každý deň ma čakal rovnaký program – dvojfázovo. Keď už som mohol začať s bicyklovaním, prepojil som prípravu aj s klubovým kondičným trénerom.

Diagnóza znela kostný edém v kolene. Popísali vám lekári, o čo konkrétne ide?
Práveže nie. Neviem ani, z čoho vzniká. Každopádne nejde o také vážne zranenie, ako sa najprv zdalo. Aj v prípade, že by som hral futbal, nehrozilo by mi nejaké zhoršenie. Išlo len o to, že som neustále pociťoval bolesť. Sám som na začiatku nevedel, čo ma vlastne bolí. Niekedy je lepšie mať zlomenú nohu, vtedy viete, čo vás trápi. Dostanete sadru a kosť sa vám časom zrastie. Keď však ani poriadne neviete, čo vám je, je to trochu frustrujúce. Všetko je však za mnou a mám pocit, že už som pripravený na zápasovú záťaž.

Kedy vás fanúšikovia uvidia na ihrisku?
Na najbližšie bundesligové stretnutie v Hoffenheime ešte určite nebudem k dispozícii. Na ďalšie – doma s Borussiou Mönchengladbach – by som sa už mohol aspoň posadiť na lavičku.

Niektoré prognózy hovorili o tom, že vynecháte celú jeseň…
To určite nie. Mal by som dokonca stihnúť aj posledný reprezentačný dvojzápas roka (kvalifikačný s Litvou a pprípravný s Rakúskom, pozn.). Samozrejme za predpokladu, že ma naň tréner Ján Kozák povolá.

Z vášho hlasu cítiť, že sa vám už veľmi cnie za futbalom. Je to tak?
Samozrejme. Každý zápas Herthy pozorne sledujem – či už v televízii alebo na štadióne. Keď vidím všetkých tých ľudí, plné tribúny, atmosféru, tak sa už neviem dočkať, kedy vybehnem na trávnik.

Zatrasie sa vám pri niektorých akciách spoluhráčov noha?
Veru áno. U mňa je to tak, že aj keby som vynechal čo i len jeden zápas, už by som bol nedočkavý. Futbalom skrátka žijem. Aj keď som zranený.

Je pre vás čakanie na návrat o to náročnejšie, že sa Herthe darí? V tabuľke ju od vedúceho Bayernu delia len tri body…
Vnímam to trochu inak. Z toho, že sa mužstvu darí, mám samozrejme ohromnú radosť. Predsa len, aj mne sa bude za takýchto okolností jednoduchšie naskakovať do rozbehnutého vlaku. V tíme vládne pohoda, ktorá sa určite prenesie aj na mňa. Keby sa nám nedarilo, boli by sme pod veľkým tlakom a vtedy by sa mi vstupovalo do sezóny ťažšie.

Mimochodom, ako sa v klube postavili k vášmu zraneniu?
Všetci boli nesmierne trpezliví. Povedali mi, že mám toľko času, koľko budem potrebovať. Tréner vedel, že moje telo si potrebuje po majstrovstvách Európy odpočinúť. Napokon, dva roky som nemal voľno viac ako tri týždne. Som síce mladý futbalista, ale aj na mňa toho bolo po náročnej sezóne veľa. Či už po fyzickej, alebo psychickej stránke.

Ako ste trávili dni voľna?
Prvé tri týždne som mal voľnejšie. Počas nich som sa zabýval, zariadil si byt. Splnil som si všetky základné povinnosti, ktoré musí hráč zvládnuť po príchode do nového pôsobiska. Ale potom som už trénoval viac ako moji spoluhráči. Tí mali niekedy len jeden tréning denne, ja som fungoval zakaždým dvojfázovo.

Začali ste sa učiť aj nemčinu?
Lekcie mám každý pondelok. Uznávam, nie je to taký jednoduchý jazyk ako poľština, no snažím sa naučiť čo najviac. Možno budem mať aj viac hodín do týždňa.

Akú úlohu zohral pri vašom prechode do Herthy krajan Peter Pekarík?
Veľkú. Asi rovnakú ako Čech Vladimír Darida. Obaja mi nesmierne pomohli. Chalani sa ma na všetko pýtali, vozili ma, kam som potreboval. Patrí im veľká vďaka.

Utvorili ste v Berlíne silnú česko-slovenskú úderku?
Viackrát sme spolu zašli na večeru. Po tom, ako sa zranil aj Peťo Pekarík, sme spolu sledovali zápasy Herthy či reprezentácie. Času spolu trávime naozaj veľa. Musím však povedať, že aj ostatní chalani z tímu sú veľmi priateľskí. Som až prekvapený, aká dobrá atmosféra tu vládne.

Bude pre vás Bundesliga podstatne náročnejšou výzvou ako poľská liga?
Poľskej lige nechýba agresivita, je fyzicky náročná. To platí aj pre Bundesligu. Len s tým rozdielom, že je o niečo rýchlejšia. Taktiež dôslednosť v prihrávkach či futbalovosť je na vyššej úrovni. Každé mužstvo si loptu nesmierne váži. Predsa len, je veľký rozdiel, či beháte s ňou alebo bez nej.

Sledovali ste počas prípravy na návrat aj počínanie reprezentačných spoluhráčov?
Samozrejme. Všetky tri zápasy som prežíval. Kvalifikáciu sme nerozohrali práve najlepšie, no chalani sa potom zomkli a so Škótmi uhrali skvelý výsledok. Keby sme nemali smolu, mohli sme mať o pár bodov viac. Verím, že v ďalšom priebehu kvalifikačných bojov sa nám bude dariť. A hádam i so mnou v zostave.

Ondrej Duda

S futbalom začal v Snine vo svojom rodisku. S veľkým futbalom prišiel do kontaktu v Košiciach. Do prvého mužstva si ho ako 17-ročného vytiahol súčasný tréner reprezentácie Ján Kozák. Od zimy 2014 sa stal hráčom Legie Varšava. V jej drese patril ku kľúčovým osobnostiam mužstva. Pomohol jej k zisku dvoch majstrovských titulov i dvoch domácich pohárov.

Víťaz Ceny Petra Dubovského (2014) pre najlepšieho slovenského futbalistu do 21 rokov je od leta tohto roka hráčom Herthy Berlín. Nemecký klub zaplatil za talentovaného stredopoliara podľa rôznych zdrojov od 4–4,5 milióna eur. Vo farbách reprezentačného A-mužstva odohral účastník tohtoročného Eura dosiaľ 14 zápasov, strelil 2 góly.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #hertha berlín #Ondrej Duda