Medzi prvými bolo šesť žijúcich významných postáv slovenského futbalu (cenu si prevzali osobne s výnimkou Scherera, ktorý žije vo Francúzsku a pricestovať mu nedovolila choroba), ďalších päť už nie je medzi nami a za nich prevzali ocenenie rodinní príslušníci.
Unikátna trofej, ktorú dostane každý člen tejto vybranej spoločnosti, je vyhotovená z bronzu a znázorňuje roh futbalovej bránky s loptou v sieti. Jej tvorcom je akademický sochár Jozef Hoboj. O zaradení laureátov do Siene slávy rozhodla sedmčlenná čestná rada, ktorá bude menovať každoročne aj v budúcnosti ďalšie legendy, ktorým sa dostane táto česť. Ich počet však už nebude jednorázovo taký vysoký ako v nedeľňajšej premiére.
Slovenský futbalový zväz zriadil Sieň slávy vo svojom sídle na Trnavskej ceste 100 v Bratislave, bude prístupná aj pre verejnosť. Jej prezentácia je dostupná aj na oficiálnej stránke www.futbalsfz.sk.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Zakladajúci členovia Siene slávy slovenského futbalu
Jozef Adamec (nar. 26. 2. 1942), obávaný strelec, druhý v ankete o najlepšieho hráča storočia. V reprezentácii odohral 44 zápasov, dal 14 gólov. Dva razy štartoval na MS, v roku 1962 získal v Čile striebro. Vybojoval dovedna sedem titulov majstra ČSSR, päť v drese Spartaka Trnava, ktorého bol lídrom. Neskôr bol trénerom, viedol aj slovenskú reprezentáciu.
Karol Dobiaš (nar. 18. 12. 1947), majster Európy 1976, päťnásobný majstre ČSSR v drese Spartaka Trnava. Dva razy sa stal najlepším futbalistom roka v ČSSR. V reprezentácii odohral 67 zápasov, dal šesť gólov.
Karol Galba (2. 2. 1921 – 15. 11. 2009), legendárny rozhodca, ktorý sa zúčastnil na MS 1962 i 1966, prišom na druhých bol postranným rozhodcom vo finále Anglicko – NSR. Pískal aj na OH 1968.
Ján Popluhár (12. 9. 1935 – 6. 3. 2011), slovenský futbalista storočia. Vynikajúci stopér dva razy štartoval na MS – 1958 a 1962, v Čile bol jedným z kľúčových hráčov tímu, ktorý vybojoval striebro. Na ME 1960 získal bronz. V reprezentácii odohral 62 zápasov. Zahral si za výber sveta i Európy. V roku 1965 sa stal prvým futbalistom roka v ČSSR.
Viliam Schrojf (2. 8. 1931 – 1. 9. 2007), vynikajúci brankár, ktorý s zúčastnil na troch MS – 1954, 1958, 1962. V Čile, kde získal striebro, ho vyhlásili za najlepšieho brankára turnaja.
Leopold Šťastný (23. 5. 1911 – 14. 5. 1996), vynikajúci tréner, ktorý so Slovanom Bratislava získal štyri tituly. Prvý bol premiérový slovenského tímu vo československej súťaži. Položil základy modernej futbalovej trénerskej školy, z ktorej vychádzali mnohí ďalší úspešní tréneri.
Jozef Čapkovič (nar. 11. 1. 1948), rýchly a dôrazný obranca, majster Európy 1976. V reprezentácii odohral 16 zápasov. So Slovanom Bratislava získal PVP 1969 a tri tituly majstra ČSSR.
Karol Jokl (29. 8. 1945 – 28. 8. 1996), vynikajúci, technický, ofenzívny futbalista, ktorý so Slovanom vybojoval PVP 1969 a tri tituly majstra ČSSR. V reprezentácii nastúpil na 27 zápasov a zahral si aj na MS 1970.
Anton Ondruš (nar. 27. 3. 1950), kapitán majtrov Európy 1976, v tom roku sa umiestnil na 6. mieste v ankete o Zlatú loptu Európy, najvyššie zo Slovákov v histórii. Z ME 1980 má bronz. So Slocvanom získal tri tituly majstra ČSSR.
Adolf Scherer (nar. 5. 5. 1938), dôrazný útočník a strelec, ktorý dal na MS 1962 tri góly a výrazne prispel k postupu do finále. Z ME 1960 má bronz. S ČH Bratislava vybojoval titul majstra ČSSR.
Jozef Vengloš (nar. 18. 2.1936), slovenský tréner storočia, prvý tréner slovenskej reprezentácie. Bol Ježkovým asistentom v roku 1976 na ME, o štyri roky neskôr už ako hlavný tréner získal s čs. tímom bronz. Ako jediný čs. tréner viedol dva razy mužstvo na MS – v roku 1990 sa prebojovalo do štvrťfinále. Ako jediný slovenský tréner pôsobil vo veľkých zahraničných kluboch – Sportingu Lisabon, Aston Ville, Fenerbahce Istanbul, Celticu Glasgow.
Foto: Pravda, Ľuboš Pilc