Teraz sa o prvé miesto delí s talentovaným Trenčanom Matúšom Berom. Žilinský kapitán je jediný z domácej ligy, ktorý má niekoľko sezón pevné miesto v reprezentácii. Je tiež jediným zo slovenskej súťaže, ktorý sa umiestňuje v prvej desiatke najlepších hráčov. Aj aktuálne kandiduje v ankete Pravdy a SFZ na titul futbalistu roka.
V predchádzajúcom roku ste v ankete obsadili šieste miesto, vaše najlepšie vôbec. Čo teraz? Veríte, že môžete vyhrať?
(smiech) Nie, to si naozaj nemyslím, to nie je reálne. Mňa teší, že som sa opäť dostal medzi najlepších, pokladám to za úspech. Som v desiatke už tretí raz za štyri roky, čo signalizuje, že nejde o náhodu, že si udržiavam stabilnú výkonnosť. Favoritmi na titul futbalista roka sú však určite iní.
V desiatke opäť dominujú legionári. Myslíte si, že by niekedy v blízkej budúcnosti mohol vyhrať anketu domáci futbalista?
S tým nerátam, zo slovenskej ligy už sotva niekto vyhrá túto anketu.
Prečo nie?
Lebo takmer všetci najlepší hráči odchádzajú do zahraničia, tam sa sústreďuje naša hlavná kvalita. Samozrejme, aj doma sa nájdu šikovní hráči, mám pocit, že by mohla mať liga v prvej desiatke aj početnejšie zastúpenie, nielen jedného. Ale dostať sa až na prvé miesto? To asi nie. Museli by sa napríklad viacerí stabilne objavovať aj v zostave reprezentácie. To, že v nej hrávam, mi pomohlo aj v ankete.
V roku 2015 sa spolu s vami dostal na prvé miesto Matúš Bero, obaja ste získali rovnaký počet hlasov…
Je to dobrý futbalista, rád sa s ním o prvé miesto podelím…
Bero je jeden z lídrov súpera vášho mužstva. Ako ho hodnotíte?
Má perspektívu, je na ňom vidieť, že za posledné dva roky urobil výrazný výkonnostný pokrok. Má šancu prestúpiť aj do zahraničia, som presvedčený, že by sa tam presadil. Držím mu palce, aby mu to vyšlo.
Tým stratíte doma jedného konkurenta…?
Jasné, to by som sa zbavil zdatného súpera… (smiech). V lige je však dosť iných kvalitných futbalistov, takže konkurencia by zostala silná aj po Berovom odchode.
Vy sa nezaoberáte myšlienkou, že si vyskúšate legionársky chlebík?
S tým si hlavu nelámem. Čo má byť, to príde. Už mám svoje roky. Keď nejakú ponuku dostanem, zvážim ju.
Na jar ste si zatiaľ príliš nezahrali. Nastúpili ste len v prvom tohtoročnom kole proti Skalici a odvtedy ste sa na ihrisku neobjavili…
Mal som zdravotné problémy, objavil sa mi výrastok na päte a asi tlačil na šľachu, cítil som bolesť. Aj pri chôdzi, teraz už je to lepšie, ale stále nemôžem naplno trénovať. Verím, že sa dám cez najbližšiu reprezentačnú prestávku už dokopy a vrátim sa aj do zápasového kolotoča.
Vaše meno sa však objavilo v aktuálnej nominácii, reprezentáciu čakajú dva prípravné zápasy. Znamená to, že tréner Kozák nemôže s vami počítať?
Vyzerá to tak. Rád však prídem na zraz, aspoň budem môcť konzultovať svoj zdravotný stav s reprezentačnými lekármi, možno mi pomôžu. Prvý zápas s Lotyšskom hráme v Trnave už na budúci týždeň v piatok, nepredpokladám, že budem pripravený na zápas.
Chýbate aj svojmu žilinskému tímu. Nedarí sa mu. Aj preto, že mu nemôžete pomôcť?
To nie, jeden hráč mužstvo nevytrhne. Máme viacero zranených hráčov, nielen mňa. Prežili sme horšie obdobie, ale verím, že to bol len chvíľkový útlm a víťazstvom nad Dunajskou Stredou sa to zlomí.
Aký je to pocit sledovať mužstvo len z lavičky či tribúny?
Dlho som to nezažil, každý zápas prežívam asi intenzívnejšie ako tí, čo hrajú. Rád by som už bol na ihrisku a pomohol im.