Bratislavský rodák (so Slovanom získal posledný federálny i prvý slovenský titul) žije už 21 rokov vo Francúzsku, kde chytal za Racing Štrasburg (1994 – 2000) i Le Havre (2000 – 2006). S rodinou sa usadil v Štrasburgu, ale doma si ho teraz príliš neužijú.
Ako expert FIFA cestuje neustále po svete. Je hlavný konzultant a inštruktor FIFA pre vzdelávanie trénerov brankárov. „Mám pod sebou zopár ľudí a na starosti obsahové zloženie celého programu,“ upresňuje bývalý reprezentant, ktorý v Mali vedie 57. seminár tohto druhu za uplynulé štyri roky.
Pred necelým mesiacom sa odohral v Bamaku v luxusnom hoteli Radisson Blue útok, ktorý si vyžiadal 27 mŕtvych. Nemali ste obavy cestovať na miesto tohto teroristického činu? Aká je teraz situácia v meste?
Bežní ľudia, ktorí v krajine žijú, za to nemôžu, majú takisto právo na vzdelanie, na normálny život. Nik sem nechcel cestovať, pôvodne mal kurz viesť jeden švajčiarsky kolega. Prischlo to mne. Cítiť tu stále napätie. Do hotela, kde sa odohrala dráma, sme chodievali aj my, teraz som v inom.
Cítite sa bezpečne?
Ideálne to nie je… Už cesta bola komplikovaná, lebo po poslednom teroristickom útoku sem veľa spoločností nelieta, spoje sú obmedzené. Z Kataru som sa presúval do Amsterdamu, odtiaľ do Paríža, potom do Bamaka. Hotel strážia vojaci, pred vchodom stojí obrnený transportér, hliadkujú aj v záhrade. Mám ochranku, v pondelok ma viezla na štadión. Myslím si, že celý pobyt strávim v hoteli a na štadióne. Problém je, že už ani v hoteli sa nemôžeme cítiť bezpečne. To doteraz nebolo, s tým sme nikdy nerátali. Ale na to nemôžete myslieť, inak by ste museli celý čas sedieť len doma.
Môžete sa voľne pohybovať v meste?
Pozývali ma v nedeľu na domáci ligový zápas, pekne som sa poďakoval a odmietol som. Už mi odporučili, aby som sa vonku sám príliš netúlal. Ani času nebudem mať veľa, lebo na štadióne strávim celý deň, od pol deviatej ráno do šiestej večer, v kurze budem mať 28 trénerov. Už ťahám štvrtý týždeň za sebou, cítim sa trochu unavený.
Kde ste boli predtým?
Najskôr v Lotyšsku v Rige, potom dva týždne v Katare.
V roku 2022 sa majú v Katare uskutočniť majstrovstvá sveta vo futbale, o ktorých sa stále vášnivo diskutuje. Aká je aktuálna futbalová realita v krajine?
V Katare majú veľmi málo domácich trénerov. Väčšina je z Egypta, Tuniska a podobne. Na šampionát sa usilovne chystajú, rýchlo stavajú, budujú. Množstvo vecí je rozostavaných špeciálne na šampionát, podľa mňa by bol problém, kto by to všetko zaplatil, keby Kataru šampionát zobrali.
Veľká kritika sa spája s nevhodným počasím…
Teraz je tam veľmi príjemne, vonku sa pohybuje množstvo ľudí, večer som potreboval sveter. Ráno bolo 13–14 stupňov, domorodci chodili vo vetrovkách, cez deň teploty o pár stupňov stúpli. V tomto čase tu môže byť turnaj bez najmenších problémov.
Šampionát však doteraz organizovali tradične v júni a júli. Bol by tento termín reálny?
Ten je vylúčený. Bol som tu aj v júni a vtedy vládnu pekelné horúčavy. To sa nedá vyjsť z hotela.
Nepomôžu Katarčanom ani klimatizované štadióny, o ktorých vravia?
Tie sú, samozrejme, v poriadku, nastavíte si teplotu, akú potrebujete a môžete hrať. Problém je v tom, že sa v tom čase vôbec nedá chodiť po ulici. Komplikovaná je aj doprava. Cesty sú síce štvorprúdové, ale áut je toľko, že stále vládne dopravná zápcha. Stavajú však metro, situácia sa zlepší.
Vy ste polovičný Francúz, žijete v krajine viac ako dvadsať rokov. Ako vnímate, že sa v nej uskutoční finálový turnaj majstrovstiev Európy?
Chcem najmä zdôrazniť, že stále som Slovák, ktorý len žije vo Francúzsku. S deťmi je to komplikovanejšie, lebo všetky tri vyrástli v tejto krajine… Čo sa týka ME, trošku som sklamaný, že Štrasburg nie je medzi mestami, kde sa bude hrať. A od nás ani nemáme nikam blízko.
Pôvodne sa však so Štrasburgom takisto rátalo, nie?
Spočiatku kandidoval, bol pripravený aj krásny projekt na nový štadión, lenže prišla kríza a padol, investor z Anglicka odskočil. Mesto do toho nechcelo ísť, klub zbankrotoval. Neboli u nás majstrovstvá sveta 1998 a nebudú ani majstrovstvá Európy. Pred MS sa rozhodovalo, či budeme mať električku alebo šampionát. Mesto sa rozhodlo pre električku a teraz máme najlepšiu električkovú sieť vo Francúzsku.
Ako sa vám pozdáva zloženie B-skupiny, v ktorej sa predstavia Slováci?
Skupinu si nik nevyberie, to je vec žrebu. Sú ťažšie, ale aj ľahšie, ako je naša. Hoci hneď sa musíme pýtať, čo je vôbec ľahšie? Francúzi majú určite jednoduchšiu situáciu. Pre nás to nebude bezproblémové, ale bez šancí určite nie sme. Keby sme mali pred dvadsiatimi rokmi v skupine Island, povedali by sme, ok, to zvládneme, to nie je súper… Ale dnes? S nijakými súpermi by sme nemali vopred jasné, že postúpime.
Do štartu šampionátu zostal necelý polrok. Poznáte dobre pomery v dejisku, Francúzov, ich prístup. Aký bude šampionát?
Pekný. Štadióny budú moderné, nové, infraštruktúra na úrovni. Pre ľudí bude príťažlivé, že sa hrá na veľa miestach, veľa budú vidieť. Francúzsko je krásna krajina, má more, hory, históriu, každý si príde na svoje.
Máte z niečoho obavy?
Nie, ale je tu, samozrejme, problém bezpečnosti. Je to smutné, ale človek si nemôže byť už istý nikde. Či ide na koncert, cestuje v električke, vyberie sa do reštaurácie… A je úplne jedno, či je to v Nemecku alebo Taliansku. Keby bol turnaj na Sibíri, tam by bol možno pokoj. Nulové nebezpečenstvo neexistuje, riziko hrozí aj vo Francúzsku.
Sú Francúzi pripravení, mohol by sa turnaj už začať?
Ešte kde-tu niečo dorábajú, štadión v Lyone nie je ešte otvorený, aj v Toulouse sa stále pracuje, ale s týmto nebude problém. Vzdialenosti nie sú malé, ale dopravná sieť funguje, či už letecká alebo železničná.
Slováci budú hrať na troch miestach v rôznych častiach Francúzska. Spôsobí to fanúšikom nejaké komplikácie?
Nemyslím si to. Ako som povedal, spojenie je dobré. Podľa mňa sa ani príliš neoplatí cestovať autom, hoci aj táto možnosť existuje. Napríklad zo Štrasburgu do Paríža je 500 km, autom sa to po diaľnici dá zvládnuť za päť hodín, ale musíte zaplatiť ešte cestnú daň, rýchlovlakom pohodlne za dve. A vystúpite priamo v centre mesta.
Chystáte sa na nejaké zápasy?
To neviem zatiaľ povedať. Ešte nepoznám svoj pracovný program. Môže sa stať, že v tom čase budem viesť nejaký seminár v Ázii alebo v Afrike.
Slovenskí reprezentanti si rozložia sídlo vo Vichy. Poznáte toto prostredie?
Priznám sa, ešte som tam nebol. Francúzsko je veľká krajina a ani za dvadsať rokov všetky miesta nenavštívite. Vo Vichy sa futbal na vyššej úrovni nehrá, nikdy som nemal dôvod tam cestovať.