Po voľbách omladol o desať rokov. Som prezidentom tých, čo ma volili, ale aj tých, ktorí mi nedali hlas, užíval si triumf.
Po štyroch dňoch prišiel obrat. Nie obyčajný, ale rovno ako pri trojitom Salchowovi. Blatter pripomínal unaveného, starého, rezignovaného muža. Počujeme dobre? Game over. Hra sa skončila.
Otázka teraz znie: čo sa naozaj stalo? Rečičky veľkého šéfa o čerstvej krvi nemožno brať vážne. Ani argument, že jeho mandát nemá podporu všetkých. S tým musel rátať. Nespadol z oblakov ako Majka z Gurunu. Ešte pred dvoma dňami používal úplne iný slovník.
Predtým, ako oznámil, že sa balí, objavila sa nepríjemná správa. V miliónovom korupčnom škandále je namočená ďalšia jeho pravá ruka – generálny sekretár organizácie Valcke. Blatter musel po voľbách prehltnúť aj spŕšku negatívnych reakcií. A možno dostal echo, že na jeho úrad sa od amerických brehov rúti nové cunami.
Strácal pôdu pod nohami. Tlak bol obrovský. Aj na mazaného funkcionára, ktorý preskákal množstvo kríz.
Tvrdí kritici sedemnásťročného nezdolateľného šéfa, ktorí mu nemohli prísť na meno, odrazu chvália za štátnické gesto. Vo svojom úrade otvoril okná, aby vyvetral a pustil dnu čerstvý vzduch. A odomkol dvere, aby mohli vstúpiť noví ľudia. Tak či onak, s Blatterom či bez neho, korupčná machuľa na FIFA ostáva. Stojí pred reformou a čakajú ju ďalšie perné dni.