Rodák z Bojníc oslávil minulý mesiac 23. narodeniny a patrí medzi najväčšie talenty súčasného slovenského futbalu. V plzenskom drese pôsobí od roku 2011, do základnej zostavy sa jednoznačne presadil vlani na jar. „Získal som svoj prvý titul v kariére, o to je to krajší pocit,“ vyznal sa včera v rozhovore pre Pravdu slovenský reprezentant. Nastúpil z doterajších 27 stretnutí sezóny v 26 a patrí medzi najvyťaženejších hráčov mužstva – v tomto ročníku odohral 2170 minút.
Plzeň oslavuje tretí titul za uplynulých päť rokov. Vy ste si užili prvé veľké oslavy. Aké boli?
Je to pre mňa niečo nové a oslavy boli krásne. Ťahali sme ich až do rána, domov som prišiel pred siedmou a musel som sa najskôr dobre vyspať. Tréner nám dal na utorok majstrovské voľno.
Na predchádzajúcich tituloch, hoci ste už boli hráčom Viktorie, ste sa ešte nepodieľali. Teraz je to iný pocit, keďže ste jedným z kľúčových hráčov…
V predchádzajúcich majstrovských ročníkoch som v kádri ešte chýbal. Keď Plzeň získala svoj premiérový titul, bol som ešte junior a keď ho zopakovala, hosťoval som v Znojme. Teraz si môžem pripísať aj ja svoj podiel na úspechu, o to viac si ho cením.
V základnej zostave ste sa udomácnili v podstate pred rokom. Bolo ťažké sa do nej dostať?
Plzeň mala v posledných sezónach vždy silné mužstvo, dobrých hráčov, nebolo to jednoduché a musel som ako mladý trpezlivo čakať na svoju šancu a keď som ju dostal, robiť maximum, aby som si miesto udržal. O tom, aká zložitá to bola cesta, svedčí aj fakt, že predtým som bol na hosťovaní v Sokolove, Ústí nad Labem i Znojme, kde som sa dočkal aj ligového debutu.
V pondelkovom zápase ste v samom závere schádzali z ihriska a na posledné sekundy vás nahradila veľká osobnosť plzenského tímu Pavel Horváth. Bolo v tom kúsok symboliky, pretože práve jeho ste pred vyše rokom vytlačili zo zostavy. Čo to pre vás znamenalo?
Ťažko sa mi to hodnotí, ale určite je to skvelý pocit, že ma často k nemu prirovnávali. „Horvy“ je veľká ikona plzenského futbalu, zažil tu všetky doterajšie triumfy, tituly, Ligu majstrov, mal na tom výrazný podiel.
Proti vám v boji o titul stála Sparta. Ťažký súper?
Sparta je jedným z najlepších tímov v súťaži, bol to nepríjemný súper. Dva razy sme ju však zdolali, nedávno na jej pôde, čím sme potvrdili, že sme lepší a titul nám patrí zaslúžene.
Zimovali ste na čele tabuľky a zdalo sa, že to bude tuhší boj. Verili ste, že titul môžete získať v takom predstihu?
Mali sme iba jednobodový náskok a o tom, kedy získame titul, sme príliš neuvažovali. Mohol to byť boj aj do samého konca, ale verili sme, že to zvládneme.
V úvode sezóny vás viedol Dušan Uhrin junior, po ňom nastúpil Miroslav Koubek. Ako ste vnímali túto zmenu?
Získali sme titul, splnili sme cieľ, sme spokojní, k tomu netreba nič dodávať. V úvode ročníka sme sa chceli prebojovať ďalej v európskych pohároch, čo sa v Plzni po posledných rokoch bralo skoro ako samozrejmosť. Nepodarilo sa nám to, aj preto padol tréner. Titul máme, asi to bol dobrý ťah, lenže teraz musíme výkonnosť potvrdiť aj v Lige majstrov, čo bude ťažšie.
Ako vidíte vaše šance? Môže sa mužstvo prebojovať opäť do skupiny?
Myslím si, že má na to, aby si zahralo v skupinovej fáze. Klub to už dva razy zažil, všetci na tieto zápasy spomínajú s veľkým nadšením, sprevádzala ich skvelá atmosféra, plný štadión. To je cieľ mužstva aj tentoraz.
Budete oň s tímom bojovať aj vy? Neuvažujete o prestupe?
Zmluvu ešte mám a o odchode neuvažujem. Ani neviem o nejakých ponukách. Dúfam, že si v novej sezóne zahrám v Lige majstrov. Trochu si po sezóne oddýchneme a ideme ďalej.
Ešte vás však čakajú dva ligové zápasy. Nemáte obavy o motiváciu?
Určite ich nemôžeme vypustiť, jeden ešte odohráme doma pred vlastnými divákmi, takže to by naozaj nešlo, pokúsime sa súťaž dotiahnuť na úrovni.
Hovorí sa, že posledný krok býva najťažší. Zdolali ste v pondelok priemernú Jihlavu 2:0 a zdá sa, že ste titul bez problémov potvrdili…
Nebol to však úplne jednoduchý zápas, veľmi nám pomohli dva rýchle góly v závere prvého polčasu. Dodalo nám to sily i sebavedomie, už sme si potom verili, že to zvládneme. Do konca súťaže zostávali tri zápasy a vedeli sme, že jedno víťazstvo nám bude stačiť. Chceli sme však využiť hneď prvý mečbal, nenechávať si to na poslednú chvíľu, aby nenarastala zbytočná nervozita. A, samozrejme, je krajšie, keď urobíme definitívny krok pred domácimi divákmi.
Aká bola bezprostredná atmosféra na štadióne?
Fantastická, ťažko sa to popisuje. Diváci sa dlho tešili priamo na štadióne a pred ním, krásne chvíle sme prežívali v kabíne. Zo štadióna sme odchádzali pred polnocou a potom ešte oslavoval celý tím, ako som už naznačil, až do rána.
Veľmi emotívny bol príchod Mariána Čišovského, ktorý je stále členom tímu, ale trpí ťažkou chorobou. Titul ste venovali práve jemu. Bola jeho účasť na oslavách spontánna, alebo ste vedeli, že príde medzi vás?
Neviem, či to bolo vopred plánované, ale bolo to veľmi dojemné, všetkých nás táto chvíľa chytila za srdce. Získať v športe titul je krásna vec, ale zdravie je podstatne viac, to nič nenahradí. To si teraz všetci dvojnásobne uvedomujeme. Čišo chodil aj na iné zápasy, fandí nám, takže sa dalo predpokladať, že nás príde aj tentoraz povzbudiť.
Stretáva sa pravidelne s kamarátmi a spoluhráčmi?
Áno, sme s ním v stálom kontakte, komunikujeme spolu. Vnímame ho stále ako pevnú súčasť nášho tímu, doslova, neberieme to len ako formalitu. Je jeden z nás.
S ťažkou chorobou už bojuje dlhšie, ale vy ste sa v jednom tíme stretli…
Áno, hrávali sme spolu a keďže patril k najskúsenejším mužom v kádri, veľmi mi aj pomáhal, poradil mi, často som sa na neho obrátil. A bol aj výborný hráč, osobnosť, opora, dával góly, vybojoval si v pokročilejšom veku opäť miesto v reprezentácii.
Po skončení ligy vás čaká ešte dôležitý zápas v reprezentácii v kvalifikácii ME. Stihnete medzitým aj dovolenku, alebo si ju odložíte na neskoršie?
Sotva ju stihnem, pretože 2. júna má „Horvy“ ešte oficiálnu rozlúčku s mužstvom. Voľno budem mať asi až po kvalifikačnom stretnutí. Už sa naň teším, potrebujem si oddýchnuť.
Načítavajú sa športové výsledky...