S nimi aj mladý slovenský reprezentant Róbert Mak (23). Rýchly stredopoliar patrí medzi kandidátov na titul najlepšieho slovenského futbalistu roka 2014 v ankete Pravdy a SFZ. V elitnej desiatke je jediným nováčikom.
Zlepšila sa nálada v klube po stredajšom víťazstve?
Je lepšia, škoda, že sme v minulých súbojoch trochu zaostali za dvoma vedúcimi tímami Olympiakosom a Panathinaikosom.
Práve táto skutočnosť stála miesto doterajšieho kouča Angelosa Anastasiadisa. V stredu prvý raz viedol tím jeho nástupca Jorgos Georgiadis…
Aj preto je dôležité, že sme vyhrali. Premiéra mu vyšla, hoci bol v klube len dva dni, absolvovali sme s ním pred zápasom jediný tréning.
Ako sa darilo vám?
Mrzí ma, že som dlhšie neskóroval. Prežíval som obdobie, keď mi všetko, do čoho som kopol, padlo do bránky, teraz sa odo mňa odklonilo šťastie. Mal som šance, trafil som brvno, ale gól mi nebol súdený. Podobne to bolo aj v predchádzajúcich stretnutiach. Musím pretrhnúť smolu, ale teraz je najdôležitejšie, že zabralo mužstvo a opäť vyhralo. Bolo to náročné stretnutie, hoci sme tretí a nastúpili sme proti mužstvu, ktoré bojuje o záchranu. Grécka liga nie je slabá, ako si mnohí myslia, je tu veľa kvalitných hráčov a presadiť sa nie je hračka.
Aká je vaša pozícia u nového kouča?
Je to Grék, ktorý pôsobil v klube už vlani, keď som tu ešte nebol. Odohral som celý zápas, vravel mi, že mi dôveruje. Na hlbšie hodnotenia je však príliš skoro. Podstatné je, aby sme pokračovali na víťaznej vlne a vyhrali aj v sobotu na ihrisku Panthrakikosu. Ešte sa nevzdávame a pokúsime sa postupne dotiahnuť na druhý tím tabuľky. V gréckej lige je všetko možné, nehovoriac o tom, že v závere súťaže sa bude hrať ešte play off o postup do Ligy majstrov.
V Grécku bolo v minulých týždňoch trochu dusno, po výtržnostiach fanúšikov ste museli odohrať kolo pred prázdnymi tribúnami…
Bez divákov sa nehrali dokonca dve kolá, ale už zasa môžu ísť na futbal. Bez nich, samozrejme, nemajú zápasy atmosféru, ale niekedy, keď sa mužstvu nedarí, je aj lepšie, keď nie sú na štadióne, sú to naozaj veľkí fanatici… (smiech)
V ankete o najlepšieho futbalistu ste sa prvý raz ocitli v najlepšej desiatke. Kam by ste sa v nej zaradili?
To si netrúfam povedať. Pre mňa je skvelé, že som premiérovo medzi najlepšími slovenskými futbalistami, ostatné nechám na odborníkov, je to v ich rukách.
Mohli by vás ich hlasy vyniesť aj na najvyššie miesto?
(smiech) S tým naozaj nerátam. Na prvé miestá sú iní kandidáti, je jasné, kto má najväčšie šance, netreba tie mená ani opakovať…
Vy ste sa dva razy stali víťazom Ceny Petra Dubovského, ankety pre najlepšieho hráča do 21 rokov. Dva razy ju vyhral napríklad aj Vittek či Hamšík a potom triumfovali aj v hlavnej katogórii…
Bolo by krásne zopakovať niečo podobné, ale to určite nebude v najbližšom roku. Obhájiť prvenstvo v Cene Petra Dubovského nie je ľahké a veľmi si to vážim. Oba jeho dresy má zavesené v bratislavskom byte, sú to pre mňa cenné trofeje.
Najbližší pondelok sa budete hlásiť na zraze slovenských reprezentantov a okrem galavečera vás čakajú aj dva zápasy v Žiline. Čo od nich očakávate?
Veľmi sa teším na návrat do reprezentácie, je to pre mňa vždy futbalový sviatok. Prípravný zápas s Českom má síce prestížny náboj, ale kľúčová bude kvalifikácia s Luxemburskom. Z nej musíme získať tri body a nemyslím si, že to bude jednoduchá záležitosť. O ničom nie je rozhodnuté, ale výhra by nás priblížila o ďalší krôčik k splneniu veľkého cieľa.