V roku 2012 sa zároveň dostal ako jediný jej zástupca do elitnej desiatky medzi legionárov. Aj teraz kandiduje 31-ročný kapitán MŠK Žilina na titul futbalistu roka.
Ako vnímate fakt, že ste opäť sám medzi legionármi?
Ako veľkú poctu. Aj v slovenskej lige však hrá viacero šikovných hráčov, objavuje sa v nej najmä v poslednom období dosť zaujímavých talentov a verím, že nebude trvať dlho a viacerí sa presadia aj medzi najlepšími.
Prečo je prevaha legionárov taká výrazná?
Viacerí hrajú v dobrých európskych kluboch a nie sú tam len do počtu, ale patria k oporám. To hovorí v ich prospech v porovnaní s futbalistami v slovenskej lige. O to viac si cením, že som sa medzi nich dostal.
Kým v roku 2012 ste skončili v hlavnej ankete desiaty, teraz je už známe, že budete v rebríčku vyššie…
Teším sa, že sa zlepšujem. Je načase, mám už na to vek… (smiech). Zatiaľ netuším, aké miesto mi patrí. Nechám sa prekvapiť.
Kto je váš favorit na zisk koruny futbalového kráľa?
Už niekoľko rokov sa tento boj odvíja medzi Marekom Hamšíkom a Martinom Škrtelom. Nemyslím si, že tento rok bude iný. Ale výborný bol aj Jano Ďurica, v reprezentácii podával spoľahlivé výkony a je aj výraznou oporou v Lokomotive Moskva. Rozhodoval by som sa medzi týmito troma hráčmi.
Komu by ste udelili titul najlepšieho hráča v slovenskej lige?
Za mnou skončil Trnavčan Vlasko a Seničan Piroska. Obaja sú výborní futbalisti. Ja by som však vyberal asi v žilinskom kádri, naše mužstvo je na čele tabuľky. Máme niekoľko výborných mladých hráčov, o ktorých budeme ešte počuť. Už veľa rokov je v súťaži osobnosťou Jožko Piaček, asi by som zvolil jeho. Nielen za zásluhy, ale aj za kvalitné výkony, ktoré podáva.
Ste jediným hráčom z domácej ligy, ktorý pravidelne nastupuje v základnej zostave reprezentácie. Tá má pred sebou dva zaujímavé zápasy a obe sa uskutočnia na žilinskom štadióne. Vnímate to ako svoju výhodu?
Som rád, že sa hrá v Žiline, kde som doma. Je to pre mňa motivácia navyše. Môže sa prísť pozrieť priamo na štadión aj manželka Renáta.
Ak ju pozvete, akiste využije šancu…
Ona príde, aj keď ju nepozvem… (smiech) Takú možnosť si nenechá ujsť, je môj veľký fanúšik ale aj kritik… To vo futbale patrí k sebe.
Je často kritická?
Býva prísna často práve vtedy, keď to ani nečakám. Keď na mne vidí, že je zle, že mám toho dosť a niečo mi nevyšlo, tak ma podrží, podporí. To si vážim, pomáha mi to.
V Žiline odohrá reprezentačný výber kvalifikačný zápas s Luxemburskom i prípravný s Českom. Na ktorý sa viac tešíte?
Na oba, ale pre nás má veľký význam najmä prvé stretnutie. Ak zdoláme Luxembursko, posunieme sa zasa o kúsok bližšie k veľkému cieľu, ktorým je postup na majstrovstvá Európy. Verím, že príde veľa fanúšikov a budeme cítiť ich podporu.
Ešte pred reprezentačným zrazom je na programe tento víkend ligové kolo. Naposledy ste podľahli v Trnave. Mala prehra nejaké dozvuky v klube?
Každá prehra nás mrzí. Nenašli sme však premožiteľov pätnásť stretnutí za sebou a raz to muselo prísť. Prehry patria tiež k futbalu, nik sa im nevyhne. Teraz nás čaká ešte jedenásť stretnutí a musíme sa koncentrovať na ne. Ak opäť potiahneme takú úspešnú šnúru ako predtým, to znamená, že do konca súťaže už neprehráme, tak to bude určite dobré. Máme to stále vo svojich rukách.
V sobotu sa predstavíte opäť na ihrisku súpera – v Ružomberku. Ten sa na jar zlepšuje…
Určite nás nečaká jednoduché stretnutie, ale chceme ho vyhrať. Na zápas v Trnave musíme zabudnúť. Ak podáme dobrý výkon, nie je dôvod na obavy.