Od piatka 60-ročný Izraelčan sa v nedeľňajšom finále v Bate (začiatok o 20.00 h SEČ) so svojimi ghanskými zverencami pokúsi o zisk titulu kontinentálneho šampióna. Pôjde o reprízu finále spred 23 rokov, keď „Sloni“ získali svoj doteraz jediný titul majstra Afriky.
Na APN 1992 v Senegale triumfovali hráči Pobrežia Slonoviny až po strelách zo značky pokutového kopu v pomere 11:10. V riadnom hracom čase aj po predĺžení sa vtedy duel skončil bezgólovou remízou, rozhodnutie priniesla až 12. séria „jedenástok“. Rozstrel pred 23 rokmi bol významný aj v tom, že prvýkrát vo finále dôležitého medzinárodného turnaja sa musel k „bielemu bodu“ postaviť každý hráč, ktorý bol v tom čase na hracej ploche.
„Black stars“ sa vo finále pokúsia o piaty triumf na APN po rokoch 1963, 1965, 1978 a 1982. „Je fantastické byť vo finále, špeciálne s týmto tímom Ghany. Pred šampionátom nám nikto nedával žiadnu šancu. Každý spomínal predovšetkým iné mužstvá, ale napokon sme vo finále my. Chceme vyhrať trofej,“ povedal Grant po semifinálovom triumfe nad domácou Rovníkovou Guineou (3:0) pre oficiálnu stránku Africkej futbalovej konfederácie.
Poľský portál sportowefakty.pl upozornil v rozsiahlom článku venovanom práve Grantovi, že kouč mal v doterajšom priebehu APN počas zápasov oblečenú zakaždým modrú polokošeľu. Netrvalo dlho a verejnosť ho začala prezývať „africkým šamanom“.
„Všetci v Ghane veria, že táto farba nám prináša šťastie, preto si polokošeľu oblečiem aj v nedeľu, aby nás jej kúzlo neopustilo,“ povedal Grant, ktorý od roku 2014 vlastní okrem izraelského aj poľský pas. Jeho otec Meir Granat pochádzal z mestečka Mlawa neďaleko Varšavy, počas II. svetovej vojny bol nútený utiecť z Poľska.
„Nebolo inej možnosti. Keby neušiel do Izraela, Nemci by ho chytili a odviezli do Oswienčimu. Tam by ho čakala istá smrť. Utiekol v zime v roku 1941 pri štyridsaťstupňovom mraze,“ častokrát spomínal na drámu svojho otca Grant, ktorý sa narodil svojej irackej matke už v Izraeli.
Avram Grant od detstva sníval o kariére futbalistu, ale osud bol proti. V mladosti ho zrazilo auto a lekári niekoľko dní bojovali o jeho život. Zostali mu však trvalé následky a dodnes ľahko kríva.
„Celé noci preplakal a rozmýšľal nad tým, čo bude v živote robiť. Futbal bol preňho všetkým,“ prezradil jeho otec. Ako osemnásťročný sa prihlásil do kurzu pre budúcich trénerov a neskôr sa stal stal hlavným koučom mládeže v tíme Hapoel Petah Tikva. Postupne sa prepracoval až k seniorom, viedol viacero izraelských mužstiev a neskôr aj tamojší národný tím. V roku 2007 zasadol po Josém Mourinhovi na lavičku FC Chelsea, v anglickej anabáze pokračoval v Portsmouthe a West Hame United. Poslednou trénerskou zastávkou predtým, ako po MS v roku 2014 prevzal ghanský tím, bolo krátke pôsobenie v srbskom Partizane Belehrad v roku 2012. Z tohto obdobia je známa príhoda z februára 2012, keď iránsky klub Sepahan Isfahan zrušil prípravné stretnutie proti Partizanu. „Súperi zistili, že som Žid,“ stručne vtedy vyhlásil Grant.