Na jeho počesť dokonca zložili pieseň, ktorá sa rýchlo stala hitom. Tridsaťročný Robinho poskytol Pravde exkluzívny rozhovor.
Váš návrat domov mnohých prekvapil. Prečo ste sa odhodlali k tomuto kroku a odišli z Európy?
Toto rozhodnutie vo mne zrelo dlhšie. Mal som v poslednom čase rôzne problémy, trápili ma aj zranenia. Keď sa naskytla šanca vrátiť sa do môjho FC Santos, neváhal som ani minútu. Ani po ľudskej, ani po profesionálnej stránke som totiž už v Európe nebol spokojný. Keby som chcel, mohol som ešte zostať, mal som zaujímavé ponuky z toptímov.
Hneď po návrate ste sa znovu objavili aj vo výbere trénera Dungu a zúčastnili ste sa nedávno na úspešnom ázijskom turné. Bola šanca opäť reprezentovať jedným z rozhodujúcich dôvodov, ktorý urýchlil vašu rozlúčku s európskym futbalom?
Jednoznačne. Chcel som opäť pravidelne hrávať, podávať dobré výkony, byť viac na Dungových očiach. Návrat do Santosu sa mi vydaril, hral som v pohode a tréner reprezentácie si moje výkony všimol. Vďaka tomu si ma vybral a povedal, že počíta so mnou aj naďalej. Je to pre mňa nová silná motivácia, hru si naozaj vychutnávam.
Ak sa obzriete na európske pôsobenie, v ktorom tíme ste sa cítili najlepšie? Kde sa vám najviac darilo?
Najvyššie staviam Real Madrid, to bolo ako zo sna, keď som prišiel na Santiago Bernabeu. Ja, mladučký chlapec zo Santosu a okolo mňa boli najväčšie svetové hviezdy na čele s Davidom Beckhamom. Okolo prestupu bolo veľa vzruchu, dokonca aj futbalový kráľ Pelé sa angažoval a radil mi. Samozrejme, veľkú zásluhu mal na mojom príchode aj vtedajší tréner Wanderlei Luxemburgo, ktorý mi dôveroval a veľmi ma chcel, rovnako ako vedenie Realu.
Ktorý angažmán vám naopak nevyšiel? Mnohí vám vyčítajú prestup do Manchestru City, hovoria o ňom ako o veľkom omyle. Išli ste tam len kvôli peniazom?
Vyložene zle som sa necítil nikde, ale pre pohodu hráča je najdôležitejšie, aby hrával, cítil dôveru trénera, vedenia, fanúšikov. Keď toto nefunguje, môžete zarábať aj milión dolárov denne, s vašou psychikou to negatívne zamáva. Keď máte navyše okolo seba aj rodinu, nie je ľahké obrovský tlak zvládnuť. Samozrejme, že v prestupe do Manchestru hrali dôležitú úlohu aj peniaze, ale najmä fakt, že tam chceli budovať veľký tím, ktorý dobyje Európu… Kto hovorí, že nehrá futbal pre peniaze, klame. Všetci ich potrebujeme, aby sme čo najlepšie zabezpečili seba a rodinu do budúcnosti. Teraz už môžem povedať, že nehrám futbal len pre peniaze, lebo som ich zarobil dosť a som zabezpečený do konca života.
Foto: SITA, AP
Do Santosu ste prestúpili z AC Miláno. Ako si spomínate na túto etapu?
Je to klub svetového formátu, nepoznám hráča, ktorý by tam nechcel hrať. Navyše sa ku mne správali, ako keby som bol členom ich veľkej rodiny odjakživa. Silvio Berlusconi bol pre mňa takmer druhým otcom a splnil mi doslova každé želanie. Každá moja európska zastávka mala svoje špecifiká, na všetky budem rád spomínať.
V City ste sa stretli aj s mladým slovenským reprezentantom Vladimírom Weissom. Ako si na neho spomínate?
Veľmi príjemný človek a technický typ hráča. Sedel mi, lebo bol priateľský. Bohužiaľ, v Manchestri veľa šancí nedostával, lebo mužstvo bolo nabité drahými hviezdami, tie museli hrať. Myslím si však, že pre takého dobrého technického hráča nebola anglická liga, kde sa hrá silovo, najlepšou alternatívou. A s odstupom času musím priznať, že ani pre mňa…(smiech).
Santosu sa v uplynulom ročníku príliš nedarilo, skončil v lige v strede tabuľky. V čom vidíte príčinu?
Máme tím bez hviezd, tvoríme kolektív, ktorý potrebuje čas. Santos opustili jeho tri najväčšie hviezdy – Neymar, Ganso i Elano. Takéto esá sa nedajú len tak zo dňa na deň nahradiť. Nové vedenie klubu však sľúbilo tím posilniť a my sa budeme snažiť navrátiť Santosu nedávne slávne časy.
Po odchode Kaká do USA a Ronaldinha do Mexika ste najväčšou osobnosťou brazílskej ligy. Myslíte, že po vašom vzore sa budú vracať aj ďalšie brazílske hviezdy do domácej ligy?
Áno, verím tomu, lebo naša liga je naozaj dobrá a stabilizovali sa aj finačné záležitosti. Je dosť klubov, ktoré vedia ponúknuť adekvátne podmienky hráčom, porovnateľné s európskymi. V tejto oblasti už nie je až taký drastický rozdiel ako ešte pred pár rokmi. Každého brazílskeho futbalistu láka aj domov a rodina. My Brazílčania sme veľkí patrioti, Brazília je pre nás všetkým.
Foto: Reuters
Kedysi vás označovali za nového Pelého, potom sa objavil fenomenálny Neymar a jeho tiež… Aký je podľa vás junior človek a futbalista?
Je to superhráč, v podstate máme veľa spoločného po hráčskej aj ľudskej stránke. Sme tak trochu blázni, zabávači a sme za každú srandu, okolo nás je stále pozitívna nálada. Po futbalovej stránke sme obaja technicky naladení, milujeme loptu a občas sa stáva, že ju nikomu nechceme dať…(smiech) Sme kamaráti, výborne si rozumieme. Neymarova ozajstná hviezda však ešte len vyjde, aj keď už v takomto mladom veku je pre Brazílčanov futbalovým bohom.
Sme na prahu nového roka. Aké sú vaše ďalšie plány, čo si prajete do najbližšej budúcnosti?
Chcem byť pevnou súčasťou novej brazílskej reprezentácie i FC Santos a zabávať, tešiť fanúšikov hrou a výkonmi. V drese selecao by som sa rád dožil šiesteho titulu majstrov sveta, so Santosom sa posadil na brazílsky trón. Každý deň prosím Boha, aby mi k tomu pomohol. Užil som si Vianoce, ktoré sú pre mňa od detstva veľmi emotívne a špeciálne. Teraz, keď už mám svoju rodinu, ešte viac. Konečne sme boli zasa všetci spolu. Prajem z ďalekej Brazílie aj vašim čitateľom všetko najlepšie v novom roku.