Keď mal trinásť rokov a rozvíjal svoj talent vo Viry-Chatillon, malom klube z parížskeho predmestia, prišiel sa na výkony malého chlapca pozrieť Arnold Catalano. Pozorovateľa slávneho Monaca nadchol.
Na trávniku nemal konkurenciu a strelil všetkých šesť gólov svojho tímu. V tom okamihu sa začal príbeh jedného z najlepších útočníkov futbalovej histórie. Hráča, ktorý bol stelesnením rýchlosti, presnosti, sily i výnimočnej techniky.
„To však nie je ani zďaleka všetko, čo robilo z Thierryho výnimočnú osobnosť. Charakterizovala ho predovšetkým mimoriadna inteligencia. A vášeň, ktorá mnohým hráčom dnes chýba,“ vraví o majstrovi sveta i Európy Arsene Wenger. Muž, ktorý zrejme najvýraznejšie ovplyvnil Henryho osud.
Nočná mora z Francúzska
Bol to práve on, kto ho v roku 1994 pritiahol do Monaca a o ďalších päť sezón aj do Arsenalu Londýn. Do mužstva, v ktorom prežil najkrajšie roky a pre miestnych fanúšikov je najvýraznejšou postavou 128-ročnej klubovej histórie.
Napriek tomu, že o Henryho talente šli z Francúzska obdivuhodné chýry, nečakali na 22-ročnú vychádzajúcu hviezdu na Britských ostrovoch jednoduché začiatky. „Keď prídete do šatne, v ktorej sedí Tony Adams a ďalší mazáci, cítite obavy. Zoberú si vás totiž pod patronát a prechádzate niečím, o čom môžete len ťažko hovoriť. Nech si každý domyslí,“ spomína na prvé okamihy v Londýne francúzsky elegán.
Tlak na Henryho bol od prvých dní obrovský. Wenger za neho vyplatil Juventusu Turín 11-miliónov libier a sľuboval, že do tímu prichádza útočné eso. Lenže futbalista s postavou atléta si ťažko zvykal na nové prostredie.
V úvodných ôsmich zápasoch neskóroval ani raz a povesť o jeho výnimočnosti predčila výkony. Lenže potom sa Henryho gólostroj dostal do tých najvyšších obrátok. Do konca sezóny nazbieral vo všetkých súťažiach 26 gólov a stal sa najlepším strelcom tímu v Premier League.
Len dva roky od príchodu na Highbury (dnes už Arsenal pôsobí na Emirates Stadium) doprial fanúšikom Arsenalu majstrovskú radosť. O ďalšie dve sezóny priniesol titul do Londýna opäť. Zakaždým s visačkou najlepšieho strelca celej súťaže.
„Spomínam si, že ma udivoval od prvých okamihov. Dokázal veci, o ktorých mohli iní len snívať. Žiadny iný útočník sa s Henrym v najlepšej forme nemohol porovnávať,“ tvrdí Alan Shearer, dlhoročný anglický reprezentant.
„Na Henryho som mal vždy len dve slová – nočná mora. Môžete sa na názor opýtať ktoréhokoľvek brankára na svete, každý vám povie to isté: zoči-voči sa mu nechce postaviť nik,“ dodáva niekdajší gólman Chelsea Carlo Cudicini, ktorý čelil Henrymu v londýnskych derby.
Rady ustráchanému Messimu
Niet divu. Henry, ktorého otec pochádza z Guadeloupe a mama z Martiniku, vynikal neuveriteľnou kreativitou. Defenzívy súperov strašil tvrdými strelami, nápaditými lobmi i presnými hlavičkami. Jeho špecialitou boli priame kopy. Celkovo sa v drese Arsenalu strelecky presadil 228-krát. Viac presných zásahov nezaznamenal za londýnsky klub nik.
Aj preto si svojho dlhoročného kapitána v Arsenale mimoriadne vážia. Na znak úcty mu sokonca pred štadiónom postavili sochu v nadživotnej veľkosti. Odliatok z bronzu naznačuje tradičnú Henryho pózu po strelenom góle – pokľak na kolenách.
„Ani v najdivokejších snoch som si nepredstavoval, že sa dožijem podobného okamihu. Prepáčte, že plačem, no som vskutku dojatý. Arsenal je totiž mojou ozajstnou láskou,“ komentoval pred tromi rokmi slávnostný okamih.
V tom čase pôsobil už rok za morom. Kariéru sa rozhodol ukončiť v New Yorku Red Bulls. Predtým však zažiaril v Barcelone, kde dával užitočné rady vtedy 20-ročnému Lionelovi Messimu. To, že Henry bol dobrým učiteľom, potvrdil čas. Argentínčan je dnes už štvornásobným držiteľom Zlatej lopty pre svetového futbalistu roka.
„Veľmi dobre si pamätám, keď po prvý raz vkročil do šatne. Neodvážil som sa mu pozrieť do tváre. Vedel som, čo všetko dokázal. Mal som pred ním obrovský rešpekt,“ tvrdí jeden z najlepších hráčov všetkých čias, ktorého s Henrym spája mnohé. „I to, že zastaviť ich môžete len jedným spôsobom. S pištoľou v ruke,“ smeje sa talianska futbalová legenda Gianluca Vialli. „Najlepšie kalašnikovom,“ dopĺňa škótsky tréner Graeme Souness.
Hanba pred celým svetom
Henry je skrátka pre milióny fanúšikov ikonou a symbolom úspechu. Napokon, počas dvadsiatich sezón nazbieral 35 trofejí. Vyhral francúzsku, anglickú i španielsku ligu. Neušiel mu ani triumf v prestížnej Lige majstrov. Francúzsku dopomohol k titulu majstra sveta (1998) i Európy (2000).
Práve v reprezentačnom drese sa však dočkal najväčšej hanby v kariére, ktorú včera oficiálne ukončil. Nie pre výsledok či zlyhanie tímu. Pre podvod, ktorý mu dodnes nemôžu zabudnúť tisíce Írov.
V odvetnom zápase kvalifikácie majstrovstiev sveta 2010 plynulo na parížskom Stade de France predĺženie, ktoré malo rozhodnúť o postupujúcom na záverečný turnaj. V šestnástke hostí sa k lopte dostal Henry a pridržal si ju v ruke. Vzápätí prihral Williamovi Gallasovi, ktorý strelil rozhodujúci gól. Kým Henry so spoluhráčmi oslavoval, Íri revali od zlosti na rozhodcov ako šialení.
Henryho imidž džentlmena dostal vážnu trhlinu. Z nefér hry ho obviňovali dokonca i jeho krajania. Napriek tomu, že ich miláčik dookola opakoval ospravedlňujúce slová. „Áno, dotkol som sa lopty rukou. Zápas by sa mal opakovať, to však nie je v mojej moci,“ vravel Henry, ktorého dostihla karma v Južnej Afrike. Najlepší strelec (51 gólov) v histórii francúzskej reprezentácie a jeho spoluhráči sa so šampionátom lúčili už po bojoch v základných skupinách.
Bez ohľadu na prešľap voči morálke zostane Henry jedným z najrešpektovanejších hráčov v histórii futbalu.