Finálový zápas s Fiorentinou (3:1) mal dramatickú predohru. Neďaleko štadióna došlo k streľbe a boli zranení dvaja fanúšikovia Neapola i policajt. Podľa polície tento incident nesúvisel bezprostredne so zápasom. Napätú situáciu upokojoval aj slovenský reprezentant.
Aká bola vaša úloha v dramatickej situácii?
Naši fanúšikovia chceli opustiť štadión a ozývali sa hlasy, aby sa finále vôbec nehralo. Mojou úlohou je v takej situácii komunikovať s ich predstaviteľmi, išiel som pred tridsaťtisícový kotol. Vravel som, že hráčov, celý tím veľmi mrzí, čo sa stalo, ale my musíme hrať. Nakoniec vydržali v hľadisku, ale nepovzbudzovali ako obyčajne. Chápali sme ich. Bol to prejav ich solidarity so zranenými.
Neapol po ročnej pauze opäť získal Taliansky pohár, pre vás je to druhá cenná trofej…
Mám z nej veľkú radosť a cením si, že mužstvo túto zložitú situáciu zvládlo. Pohár by som rád venoval našim fanúšikom najmä po tom, čo sa odohrávalo pred finále.
Nebolo pre vaše mužstvo jednoduché, hoci sa ujalo rýchlo vedenia…
Úvod nám vyšiel a za necelých dvadsať minút sme viedli 2:0 po Insignových góloch. Súper však znížil, bol nepríjemný, mal šance aj na vyrovnanie, druhý polčas bol otvorený. Viac ako desať minút v závere sme dohrávali bez vylúčeného Inlera. Trochu sme tŕpli, lebo tretí gól dal Mertens až v nadstavenom čase.
Zápas ste nedohrali, po viac ako hodine vás tréner Benitez vystriedal…
V jednom z ostrých súbojov som si zranil nohu, opuchla mi. Dúfam, že to nebude nič vážne, ale bolela ma a nemohol som pokračovať.
Na slávnostný ceremoniál ste si prefarbili vlasy na modro…
Plánoval som to už pred zápasom. Zvolil som farbu nášho klubu, ale to len na túto chvíľu, farba pôjde preč.
Slávnostné okamihy ste zažili v predvečer finále. Vo Vatikáne v Apoštolskom paláci prijal mužstvo pápež František…
Keď vám podá ruku, je to pocit, ktorý si zapamätáte na celý život. Na audiencii vládla uvoľnená a bezprostredná atmosféra. Bol to neopísateľný zážitok. Venovali sme pápežovi Františkovi neapolský dres s jeho menom a tiež loptu s podpismi hráčov.
Hamšíkov otec si ratoval kožu
Finále sledoval v hľadisku aj Marekov otec, Richard Hamšík. Prežíval aj hektické chvíle a útekom si ratoval kožu. „K incidentu došlo niečo viac ako kilometer od štadióna, neviem presne, čo bolo dôvodom prestrelky. Napätie však bolo veľké, mali sme trochu obavy. Keď sme sa presúvali pred štadiónom vo veľkej skupine, zasahovala polícia a dva razy sme sa rozpŕchli, museli sme vziať nohy na plecia, aby sme sa vyhli stretom,“ približoval.