„Lopty sa v poslednom čase poriadne zmenili – v neprospech brankárov,“ vraví Alexander Vencel mladší (46), syn majstra Európy z roku 1976 a najlepší gólman francúzskej ligy spred štrnástich sezón.
Spomínate si na prvú loptu, do ktorej ste kopali ešte ako malý chlapec?
Hrali sme s klasickými bielo-čiernymi loptami. V pamäti mi utkvelo, že mali jednu veľku nevýhodu. Ak pršalo, boli po pätnástich minútach také premočené, že som ju zo šestnástky nevykopol ani na dvadsať metrov. S dnešnými loptami sa nedali porovnať. Môže byť akékoľvek počasie, no aj na konci zápasu vážia toľko, ako na jeho začiatku.
Čo spôsobilo takú radikálnu zmenu?
Kým predošlé boli z kože, pri dnešných používajú výrobcovia tie najmodernejšie technológie a materiály. Z toho však brankári rozhodne nemajú radosť. Kožené lopty sme mohli bez problémov chytať aj bez rukavíc, v súčasnosti je to nemožné. Príliš sa šmýkajú. Navyše, kedysi lopty lietali priamo – brankár si tak jednoducho vypočítal jej dráhu a ľahšie ju chytil.
V posledných rokoch však pribudlo hneď niekoľko kurióznych gólov, keď lopta pred brankárom náhle zmenila smer…
Kto nestál v bránke, len ťažko to pochopí. Z tribúny totiž zmenu dráhy strely len ťažko postrehnete. Každý, kto sa brankárom v takej chvíli smeje, by sa mal postaviť na ich miesto a vyskúšať si to. Lopta totiž zmení smer náhle. Niekedy ide aj o polmetrové rozdiely, čo veru nie je pre brankára sranda.
V nedávnom zápase Ligy majstrov vyslal Zlatan Ibrahimovič na bránku Anderlechtu Brusel strelu, ktorá dosiahla rekordnú rýchlosť – 150 kilometrov za hodinu. Lietali lopty podobne rýchlo aj za vašich hráčskych čias?
Nie. Už strely, ktoré presiahli 90 kilometrov za hodinu, boli výnimkou. Dnes lopty bežne lietajú aj 120-kilometrovou rýchlosťou a to je pre brankárov veľký problém.
Zabolí brankára, keď mu taká tvrdá rana pristane na tele?
Veru zabolí. Záleží samozrejme aj na tom, aký je brankár citlivý (smiech). Keď vás však trafí vyše 100-kilometrová bomba na prsia či do stehna, určite ju zacítite. Viem, o čom hovorím, mal som logo Adidasu „vytetované“ nejaký čas na nohe (smiech).
Majú to súčasní gólmani v porovnaní so svojimi predchodcami v bránke o čosi ťažšie?
Dá sa to tak povedať. Kým rýchlosť lopty sa podstatne zvýšila, čas brankárskej reakcie zostal rovnaký. Ak sa aj zlepšil, tak len veľmi málo – možno o nejakú stotinku. Potom aj brankárske šance na úspešný zákrok sú oveľa nižšie.
Vidíte na súčasných loptách z brankárskeho pohľadu aj nejaké výhody?
Jedno je isté: brankárom sa podstatne ľahšie zakladajú útoky. Ak loptu poriadne trafia, letí nesmierne ďaleko. Môžu tak oveľa jednoduchšie podporiť útok a pomôcť spoluhráčom.
Dá sa povedať, že výrobcovia lôpt podporujú skôr ofenzívny futbal?
Samozrejme. Keby sa všetky zápasy končili bez gólov, nikoho by futbal nezaujímal. Predsa len, pre každého fanúšika je výsledok 5:4 lákavejší. Menej sa to už pozdáva nám – brankárom. S tým však nič nenarobíme.