Senzácia na rozlúčku: Košice zničili Spartu

06.06.2013 10:30
Hráči Sparty a rozhodca Marko
Rozhodca Jozef Marko a protestujúci sparťania. Vpravo súčasný tréner českých reprezentantov Michal Bílek. Autor:

Bola to nevídaná bodka za 33-ročnou históriou Československého pohára vo futbale. Senzácia, akú táto prestížna súťaž dovtedy nezažila.

Košice zničili železnú Spartu. Vo finále, ktoré sa hralo presne pred dvadsiatimi rokmi, vyhrali na natrieskanom štadióne v moravskej Poštornej 5:1. Sparta mala dovtedy osem trofejí. Košice ani jednu.

Rezeš sa hneval na zväz v Prahe

Keď sa pred zápasom pýtali košických futbalistov, ako dopadne posledné pohárové finále, väčšina z nich bez zaváhania tipovala víťazstvo Sparty Praha. Košický 1. FC vznikol len necelý rok predtým, hral v Slovenskej národnej lige. Získal Slovenský pohár, keď vo finále s Dunajskou Stredou nepadol gól a musel rozhodnúť penaltový rozstrel.

Sparta vyhrala Český pohár bez inkasovaného gólu a do Poštornej si prišla po ďalšiu trofej. Niekoľko dní predtým sa stala posledným federálnym majstrom. Čo meno, to hviezda. Hráči, ktorí niečo znamenali nielen v československom futbale – Kouba, Chovanec, Bílek, Novotný, Němec, Nedvěd… V jej drese sa objavili aj ďalší dvaja Slováci: košického strelca Kožleja striedal po prestávke budúci úspešný tréner slovenskej reprezentácie We­iss.

Prvý boj sa viedol o dejisko finále. Pôvodne bolo určené Brno, ale na poslednú chvíľu sa rozhodlo, že zápas sa uskutoční v malej dedine Poštorná vedľa Břeclavi. Oficiálnym dôvodom bol nekvalitný trávnik na štadióne Za Lužánkami. „Nepokladáme za korektné od zväzu, že zmenil dejisko zápasu a s nami to nekonzultoval,“ ozval sa nespokojný šéf košického klubu Alexander Rezeš.

Už predtým navrhoval Sparte, aby sa stretnutie uskutočnilo v Košiciach. „O Spartu by bol u nás veľký záujem, finále by malo skvelú atmosféru a ekonomicky by to bolo pre oboch výhodné,“ argumentoval Rezeš.

Súper nesúhlasil, nechcel nič riskovať. Týždeň pred finále dovŕšil posledné majstrovské dielo výhrou v Nitre a spustil veľké oslavy. Sparťania napokon pricestovali do Poštornej až v deň zápasu z Prahy…

Sparťania sú tiež len ľudia

Sparťanský tréner Dušan Uhrin sa obával, či sa jeho tím krátko po splnení hlavného cieľa dostatočne skoncentruje na finálový súboj a zvládne úlohu favorita. Na košickej lavičke sedel nekompromisný Ján Zachar, ktorý pred siedmimi rokmi viedol sparťanov. Nerozišiel sa s klubom v najlepšom a tak dostával aj otázku, či stretnutie neberie ako osobnú satisfakciu. „O tom nemôže byť ani reč. Moje niekdajšie pôsobenie na Letnej v ničom nespájam s týmto finále.“ V kádri už boli len dvaja hráči, ktorí ho zažili – Chovanec a Bílek.

„Máme rešpekt, ale nie strach,“ vravel v predvečer zápasu Zachar. „Verím, že hráčom sa neroztrasú kolená. Našu šancu vidím len v jednom prípade: ak Sparta podá slabší výkon a my životný.“

Sparťania zažili šok už v prvej štvrťhodine. V rozpätí piatich minút im dali góly obaja dvojgóloví strelci finále – Daňko (z penalty) a Pobegajev. Sparta si potom utvorila prevahu, ale z protiútokov mohla inkasovať. Pražania znížili a 1. FC prežíval horúce chvíle. „Boli to najťažšie minúty zápasu. Všetko bolo otvorené. Až náš tretí gól rozhodol,“ komentoval vývoj útočník Viktor Pobegajev.

Na tretí gól čakali Košičania do 73. min. Potom súpera dorazili: Daňko parádnou strelou z 30 metrov nachytal reprezentačného gólmana Koubu a v poslednej minúte spečatil triumf hlavičkou Pobegajev. „Nikdy sme niečo podobné nezažili,“ radoval sa kapitán Ondrej Daňko, keď preberal víťaznú trofej.

„Podali sme len priemerný výkon a Košičania hrali veľmi efektívne,“ hodnotil Uhrin. Zachar išiel po zápase s farbou von. „Priznávam, na Spartu sme si príliš netrúfali. Ale nechceli sme ísť na zápas ani ako obetní baránkovia. Presviedčal som hráčov, že sparťania sú tiež len ľudia…“

Polícia krotila bitkárov na trávniku

Finále sa odohralo na príjemnom, ale len dedinskom štadióniku, kde sa len ťažko dala udržať bezpečnosť. Po súboji priamo na trávniku vyčínali pražskí fanúšikovia, vyvolali niekoľko bitiek a musela zasahovať polícia.

Zápas však prebiehal vcelku pokojne. Zapísal sa do histórie aj tým, že ho viedol bratislavský rozhodca Jozef Marko, v súčasnosti člen rozhodcovskej komisie UEFA. Bol to jeho posledný veľký zápas.

„Z pohľadu rozhodcu to bolo úplne normálne stretnutie, nebolo vôbec ťažké. Napriek tomu, že som hneď v úvode nariadil jedenástku proti Sparte. Nemusel som riešiť nijaké komplikované situácie,“ zaspomínal si po dvadsiatich rokoch Marko na pamätné finále. „Mal som pocit, akoby sa pre Spartu už sezóna skončila pred týmto stretnutím. Aj to pokladám za dôvod, že sa zrodila veľká senzácia a výsledok, ktorý nik nečakal.“

Košický líder Daňko: Boli sme na jedno použitie

Špílmacher a kapitán prvého tímu 1. FC Košice Ondrej Daňko priznáva, že spomienkami žije len veľmi málo. „Futbalu sa nevenujem, občas si ho pozriem v televízii,“ zdôrazňuje bývalý stredopoliar, ktorý sa dal na podnikanie a pôsobí v Nemecku.

„Ani k finále so Spartou sa príliš nevraciam, pomaly som už zabudol, že také niečo bolo,“ vraví bývalý slovenský reprezentant, ktorý tento týždeň oslávil 42. narodeniny. „Ale na finálový zápas si, samozrejme, pamätám. Spomínam si na dva moje góly, na historický výsledok, ale aj na obrovskú horúčavu, ktorá vtedy vládla. Nenastupovali sme na stretnutie pod veľkým tlakom. Boli sme outsideri z druhej ligy, kto by povedal, že môžeme vyhrať nad veľkou Spartou?! Do kariet nám zahral aj úvod: dali sme dva rýchle góly, chytili sme sa. Sparta by nás z desiatich zápasov deväťkrát zdolala. A práve ten jeden deň bol taký, že nám vyšlo všetko a súperovi skoro nič.“

Košičania sa tešia s víťaznou trofejou. Vpredu...
Košičania sa tešia s víťaznou trofejou. Vpredu ich kapitán Ondrej Daňko. Autor: ŠTARTFOTO

Pripomína, že sparťania ich v prvom polčase podcenili, akoby sa im nemohlo nič stať. Pripúšťa aj to, čo sa vravelo v zákulisí, že Sparta zápas vypustila?

„Vieme všetci, čo všetko sa vo futbale narozpráva. Šumy sa vždy šíria. Najmä v takom prípade, keď sa zrodí neskutočný výsledok. Mňa to ani vtedy nezaujímalo, ani teraz ma to nezaujíma. Viem jedno: Sparta sa od začiatku cítila ako favorit a víťaz. A musím dodať, že my sme mali výbornú formu, tvorili sme fungujúce a namakané mužstvo, čo sa v horúčave prejavilo.“

Ján Zachar, ktorý viedol Košičanov, mal povesť tvrdého trénera, bol postrachom mnohých hráčov. Ondrej Daňko pripomína, že jedna vec je dobrá kondícia, ktorú každý futbalista potrebuje, druhá boli Zacharove tréningové metódy.

„Mohli sme bežať aj maratón. Lenže tiež sa to odrazilo na ľahkosti a aj na zdravotnom stave najmä neskôr. Dnes by sme už takto nemohli trénovať. Boli sme na jednorázové použitie. Po troch rokoch pod Zacharom úplne vyžmýkaní. Trvalo nejaký čas, kým sa z toho telo spamätalo. Ja som to cítil celý zvyšok kariéry. Absolvoval som štyri operácie kolena, dve slabín. Navštívil som aj odborníkov v Nemecku, aby som zistil príčinu, a tí tvrdili, že niektoré partie tela boli zle zaťažované, čo súviselo s tréningom.“

Rezeš chcel byť od začiatku majster ako Slovan

V lete 1992 sa témou dňa už stalo delenie československej federácie a v tom čase pripravil košický futbal veľkú rošádu. V práve skončenej 1. slovenskej národnej lige triumfovala Nitra a postúpila do posledného ročníka spoločnej ligy. Hneď za ňou sa s výraznou stratou umiestnila trojica košických tímov – VSŽ, VSS a Lokomotíva. V nasledujúcom ročníku už jeden z nich nastúpil do druhej najvyššej súťaže pod novým názvom. Z mapy zmizol slávny klub VSS a nahradil ho 1. FC Košice.

Košickí funkcionári vtedy zdôrazňovali, že nový klub nevznikol fúziou, ale je novým mestským klubom, do ktorého majú otvorené dvere všetci záujemcovia. Aj keď mužstvo VSŽ nezaniklo, 1. FC sa zrodil skladaním hráčov tohto mužstva a VSS.

Ako trénera najprv oslovili Milana Lešického, ale napokon dostal šancu Ján Zachar. Takto popisoval prvé týždne svojej práce: „Ponúkli mi štyridsať hráčov. Väčšinu z nich som nepoznal, videl som ich prvý raz v živote. Nik mi nestanovil, koľko ich mám vybrať z VSŽ a koľko z VSS. Požiadavka bola jediná: vyber najlepších.“

Oba kluby prispeli nielen hráčmi, ale aj funkcionármi. VSŽ zložili základný kapitál – osem miliónov korún. VSS prispeli svojím zázemím a tradíciou. Mesto štadiónom vo VŠA. Všetko sa zladilo aj farebne: VSŽ dodali oranžovú, mesto a VSS modrú.

Viceprezident oceliarskeho podniku VSŽ Marián Šarišský, ktorý roky pôsobil v košickom futbale, takto vysvetľoval pohnútky, ktoré viedli k vzniku nového subjektu. „Rozptyl síl a financií bol veľký. Každý rok sa opakovala rovnaká situácia. Mali sme tri kluby, ktoré sa uzavreli do seba. Dúfali, že prerazia vlastnými silami a dva ďalšie odpíšu.“

V roku 1992 priznával, že už dva roky predtým rokovali aj s Lokomotívou, ale vždy vyhrala nostalgia. „Každý z klubov mal svoju tradíciu a veril, že to bude on, kto sa presadí. Na rozdielne záujmy funkcionárov doplácal celý košický futbal. Teraz majú dvere otvorené všetci, ktorí chcú pomôcť. Radi privítame podporu ďalších podnikov a podnikateľov,“ vyzýval Šarišský.
V správnej rade bolo pripravených deväť kresiel. Obsadené boli v úvode sezóny štyri. Voľné sa dalo kúpiť za bagateľ – dva milióny.

Po prvých kolách sa nový klub vyšvihol na čelo 1. SNL a začal ťahať na jeseň skvelú šnúru – vyhral osem zápasov za sebou. Prvý raz sa verejne predstavil nový boss, v tom čase v športe ešte málo známy Alexander Rezeš. „Ak by v lete nevznikol nový klub na profesionálnej báze, nezjednotili by sme sily, na čele tabuľky by teraz nestálo košické mužstvo,“ vyhlasoval neskorší veľkopodnikateľ v polovici októbra 1992.

Vtedy sa aj preslávil výrokom, ktorý vzbudzoval úškrn. „Do najbližšieho leta chceme mať rovnako silný tím, ako je Slovan,“ vravel sebavedomo. Belasí boli v tom čase čerstvými majstrami Československa, v ich drese hrali viacerí reprezentanti.

Rezeš išiel tvrdo za svojím cieľom. Už o niekoľko mesiacov jeho tím získal najprv Slovenský pohár, potom vo finále Československého znemožnil Spartu a vzápätí sa stal aj jedným z ťahúňov novoutvorenej slovenskej ligy. Po krátkom rozbehu a po dvoch druhých miestach za Slovanom, sa 1. FC stal majstrom Slovenska a vzápätí postúpil do skupiny Ligy majstrov. V Košiciach si zahral Manchester United, Juventus Turín aj Feynoord Rotterdam…

Fakty z posledného finále:
1. FC Košice – Sparta Praha 5:1 (2:1)
Góly: 11. a 79. Daňko (prvý 11 m), 16. a 90. Pobegajev, 73. Vagner – 30. Vonášek. Pred 6000 divákmi rozhodoval Marko. 1. FC: Olejár – Furda – Šimčák, Blahušiak, Vágner – Ďurica, Stachura (70. Kasana), Belák, Daňko – Kolár (84. Sovič), Pobegajev. Sparta: Kouba – Chovanec – Bílek, Novotný, Vrabec – Svoboda, Němec, Frýdek, Nedvěd (76. Dvirnik) – Kožlej (75. Weiss), Vonášek.

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
26,99
Kytica Zimona 8

Kytica Zimona 8

26,99
Perla žlté tulipány

Perla žlté tulipány

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk