Pred vyše rokom, keď oslavoval osemdesiatku, sa v rozhovore pre Pravdu posťažoval, že je z mnohých spoločenských akcií unavený a vydýchne si až potom, keď sa jeho život vráti opäť do bežných koľají. „Bol to strašný nápor, nespával som, cítim sa unavený. Takže sa teším, že táto sláva už bude za mnou,“ vravel.
Ako to bolo v uplynulých dňoch, keď si český a slovenský futbal pripomínal päťdesiate výročie od najvačšieho triumfu na svetovom šampionáte?
Bolo to podobné. Unavujúce. Hoci spomienky sú to určite veľmi príjemné.
Možno najnáročnejší program máte ešte pred sebou. Skupina strieborných medailistov sa chystá na oslavy výročia do Brazílie. Vraj letíte tiež…
Áno, je to tak, už som sa rozhodol. Odlietame vo štvrtok do Sao Paulo.
Nemáte z dlhej a únavnej cesty obavy?
Trochu, samozrejme, mám. Nebude to určite jednoduché, ale veľmi sa teším na program v Brazílii. Čo sa týka cesty, viem, čo ma čaká, podobných letov som v živote absolvoval veľa.
Na čo sa v Brazílii najviac tešíte?
Vrátime sa na miesta, kde sa nám mimoriadne darilo. Reprezentácii i Dukle, za ktorú som bezmála celú kariéru hrával. Určite bude príjemné stretnutie s brazílskymi súpermi, na ktorých sme narazili vo finále a predtým aj v skupine. Podľa toho, čo nám povedali, by mal prísť aj Pelé, uvidíme…
Chcete sa ho na niečo opýtať? Prípadne iných legendárnych Brazílčanov?
Nič špeciálne, ale rád si s nimi pohovorím. Zaujímalo by ma, aký ma Pelé názor na súčasný futbal v Južnej Amerike a ako sa darí jemu osobne.Aj ja ho pokladám za najlepšieho futbalistu všetkých čias.
V Čile sa zranil, práve v zápase s Československom. Vtedy ste zavelili, aby ho spoluhráči neatakovali…
Spomínam si na to, bolo to v našom prvom zápase v skupine. V tom čase sa ešte nemohlo striedať. Nechali sme Pelého prevziať loptu a odovzdať ju. Nenapadali sme ho. Považujem to aj po rokoch za normálne. Malo by vždy platiť, bojuj, bojuj, ale vždy fér.
Proti Pelému ste nenastúpili len v Čile, ale aj v drese Dukly. V Mexiku zdolala slávny Santos 4:3 a vy ste strelili dva góly. Bol to taký výnimočný zápas, ako sa o ňom hovorí?
Stretnutie malo skvelú gradáciu. Najskôr viedol Santos, potom my, nakoniec bolo pred koncom 3:3 a ja som strelil víťazný gól. Podali sme výnimočný výkon, hoci pred stretnutím sme si príliš neverili. Na ihrisku žiaril najmä Pelé. Mal superformu, bolo to krátko po jeho prvých majstrovstvách sveta vo Švédsku 1958.
Keď sa zvrtne reč na Čile 1962, čo vám príde najprv na um?
Obrovský úspech. Bol o to väčší, že keď sme odlietali, tak skoro všetci nad nami lámali palicu a radili nám, aby sme do Čile vôbec necestovali. Mali sme naozaj mimoriadne ťažkú skupinu, pretože okrem hviezdnych Španielov, sme narazili ešte na Brazíliu a Mexiko, teda na mimoeurópske tímy.
Ktorý zo šiestich zápasov v Čile bol z pohľadu československého mužstva najkvalitnejší?
Podľa mňa semifinále proti Juhoslávii, ktoré sme vyhrali 3:1. V ňom sme hrali najlepšie.
Čo finále? Nedalo sa dosiahnuť viac? Bolo v tom čase nemožné zdolať Brazíliu?
Nebolo to nemožné. Osobne tvrdím, že keby mohol nastúpiť vo finále Honzo Lála, tak vyhráme. Odohral všetky ostatné zápasy, ale vo finále ho nahradil Jirko Tichý. Celý čas dovtedy sedel na lavičke náhradníkov a odrazu stál na ihrisku vo finále proti Brazílii. Samozrejme, nebola to jeho vina, že sme nevyhrali. Odohral, na čo mal a ešte k tomu to nebolo na jeho poste.
Finále z roku 1962 vo videoskratke
Už v pätnástej minúte sa československé mužstvo ujalo vedenia vašou zásluhou. Mysleli ste si, že by to mohlo stačiť, alebo to bolo príliš skoro?
Bolo to ešte inak. Kým sme si uvedomili, že vedieme, už bolo vyrovnané. Škoda, že sme náskok neudržali dlhšie. Brazílčania odpovedali okamžite. Slabší výkon podal aj brankár Vildo Schrojf. Musím povedať, že práve on mal najväčšie zásluhy na tom, že sme sa prebojovali do finále. Ale v ňom urobil dve chyby. Taký je futbal.
Ako malému chlapcovi sa vám vraj snívalo, že hráte vo finále majstrovstiev sveta a dali ste v ňom gól…
Je to pravda. Sen sa zmenil na realitu. Ibaže bol ešte krajší, v ňom sme sa stali majstrami sveta.
Nedávno vám ako jedinému futbalistovi odhalili na pražskej Juliske sochu. Vnímate to ako poctu?
Keď mi to navrhli, spočiatku som bol proti. Stále to považujem za predčasné. Sochy by sa mali stavať ľuďom, ktorí už nežijú. Pýtal som sa, to ma už pochovávate? Nakoniec som si presadil, že to musí byť v súvislosti so všetkými hráčmi v Dukle a reprezentácii, ktorí patrili k mojim spoluhráčom. Ja to nevnímam len ako poctu mojej osobe. Podľa mňa je to uznanie celej našej československej futbalovej generácii. Keď som videl výsledok, uznal som, že to bude pekná pamiatka.
Vyjadrili ste sa, že socha nepripomína príliš futbalistu…
Má to byť socha v polohe strieľajúceho hráča. Keby som však takto strieľal, tak si určite vyvrtnem koleno. Socha znázorňuje pohyb, ktorý nie je pre futbalistu typický, prirodzený.
Ako sa držíte po zdravotnej stránke?
To viete, nemôžem príliš vyskakovať, ale dá sa to ešte vydržať.
Chodíte stále na ligový futbal?
Keď som v Prahe, nevynechám ani jeden zápas Dukly. V poslednom období sa zasa trochu pozbierala, je to trochu veselšie. Na futbale sa vždy pozhováram aj s bývalými spoluhráčmi. Na iné štadióny nechodím. So spoluhráčmi z Dukly sa stretávame každý posledný pondelok v mesiaci. Vždy si zaspomíname a ako to už býva, rokmi sa na horšie chvíle zabudne a vyťahujú sa veselšie príhody.
Ako sa vám páči súčasný futbal?
Úprimne? Veľmi nie. Nielen kvôli samotnej hre, hoci ísť za víťazstvom aj za cenu zmrzačenia súpera, to sa mi nepáči. V minulosti bol futbal pomalší, ale kombinačnejší i technickejší. Negatívne je, čo všetko futbal sprevádza. Myslím v hľadiskách, fanúšikovské výtržnosti, brutalita…
Foto: Archív M. Z.
Sledujete zápasy na Euro? Ako hodnotíte výkony českého mužstva?
Samozrejme. Videl som všetky zápasy našich. Opäť sa ukázalo, aký je futbal nevyspytateľný. Po prehre s Rusmi a po slabom výkone, sa Čechom veľa šancí nedávalo, a vidíte, ešte vyhrali skupinu.
Môžu prekvapiť aj vo štvrťfinále nad Portugalskom?
Všetko je možné. Proti Portugalsku už naši na majstrovstvách Európy hrali a nie zle. V roku 1996 postúpili. Môžu to zopakovať, ale musia pre to aj niečo urobiť. Prajem im, aby to zvládli
Sochy by sa mali stavať ľuďom, ktorí už nežijú. Pýtal som sa, to ma už pochovávate?
Ísť za víťazstvom aj za cenu zmrzačenia súpera, to sa mi nepáči.
Svetu dal legendárny slalom
Masopust dal svetu svoj nenapodobiteľný slalom, ktorý sa dostal do futbalových učebníc. Prvý raz ho v plnej paráde predviedol na Strahove 1. mája 1960. Vedúci gól proti Rakúšanom strelil po úžasnom sóle. V polovici ihriska získal loptu, a dobehol s ňou až do opustenej bránky. Obišiel štyroch súperov, aj brankára Kitzmüllera. Celá akcia – podľa stopiek filmárov – trvala iba 7,8 sekundy.
„Potom som pridal podobných gólov ešte niekoľko a zaužíval sa termín Masopustov slalom,“ vraví Masopust a pokračuje. „Bol za tým dlhoročný tréning. Po každom som zostával na ihrisku a individuálne trénoval, hral som sa s loptou, skúšal rôzne finty. A, samozrejme, nacvičoval som, ako obísť súpera. Keď sa potom naskytla vhodná príležitosť v stretnutí, urobil som kľučku doprava, potom doľava a prešiel som takto polovicu ihriska…“
Čo dosiahol Masopust
Bol oporou československého tímu, ktorý hral vo finále MS 1962 proti Brazílii, hral na MS už aj štyri roky predtým
V roku 1962 získal Zlatú loptu najlepšieho futbalistu Európy
Na ME 1960 sa pričinil o bronz čs. tímu
Hral za výber sveta v roku 1963
Bol kapitánom výberu Európy 1965
Vyhlásili ho za najlepšieho československého futbalistu 1964
S Duklou Praha vybojoval osem titulov
V reprezentácii odohral 63 zápasov, dal desať gólov
V lige odohral 386 stretnutí, strelil 79 gólov
Dva roky (1968–1970) hral v belgickom Molenbeeku, s profesionálnym futbalom skončil ako 39-ročný
V roku 1978 priviedol ako tréner k titulu majstra Zborojovku Brno
Štyri roky (1984 – 1988) viedol čs. reprezentáciu
Ako kouč pôsobil aj v Belgicku a Indonézii
Finálová jedenástka
****
Viliam Schrojf.
Narodený 2. 8. 1931, zomrel 1. 7. 2007. Vyhlásili ho za najlepšieho brankára MS. Odchytal všetky zápasy – 540 minút.
Jiří Tichý. Narodený 6. 12. 1933. Nastúpil v turnaji na jediný zápas – finálový. Nahradil zraneného Lálu. Odohral 90 minút.
Ján Popluhár. Narodený 12. 9. 1933, zomrel 6. 3. 2011. Opora vo všetkých šiestich zápasoch MS. Pripísal si 540 minút.
Ladislav Novák. Narodený 15. 12. 1931, zomrel 21. 3. 2011. Kapitán mužstva. Odohral v turnaji plný počet minút – 540.
Svatopluk Pluskal. Narodený 28. 10. 1930, zomrel 29. 5. 2005. Nastúpil vo všetkých stretnutiach – 540 minút.
Josef Masopust. Narodený 9. 2. 1931. Vo finále odohral svoj 50. medzištátny zápas a strelil jediný gól čs. tímu. Bez absencie – 540 minút.
Tomáš Pospíchal. Narodený 26. 6. 1936, zomrel 21. 10. 2003. V skupine nenastúpil, dostal dôveru až v troch vylučovacích zápasoch – od štvrťfinále. Zahral si dovedna 270 minút.
Adolf Scherer. Narodený 5. 5. 1938. Najlepší strelec čs. tímu: zo siedmich gólov dal tri. V štatistikách si pripísal maximum minút – 540.
Josef Kadraba. Narodený 29. 9. 1933. Na MS naskočil až od štvrťfinále – má na konte tri zápasy a 270 minút.
Andrej Kvašňák. Narodený 19. 5. 1936, zomrel 18. 4. 2007. Povolali ho na MS dodatočne, no hral potom nastúpil vo všetkých zápasoch – 540 minút.
Josef Jelínek. Narodený 9. 1. 1941. Najmladší hráč finálovej zostavy. Nenastúpil iba na zápas proti Mexiku, odohral dovedna 450 minút.
Hrali na MS
Jan Lála. Narodený 10. 9. 1938. Z finálového zápasu ho vyradilo zranenie. Dovtedy odohral všetkých päť zápasov – 450 minút.
Jozef Adamec. Narodený 26. 2. 1942. Najmladší hráč celého kádra. Odohral všetky tri zápasy v skupinách, potom už nenastúpil. Zahral si 270 minút.
Jozef Štibrányi. Narodený 11. 4. 1940. Strelil jediný a víťazný gól Španielom. Hral iba v skupine. Pripísal si 270 minút.
Václav Mašek. Narodený 21. 3. 1941. Nastúpil iba v jedinom zápase – proti Mexiku. Dal v ňom gól, ktorý bol dlho najrýchlejší v histórii MS. Na ihrisku bol 90 minút.
Nezasiahli do hry
V kádri boli aj traja hráči, ktorí nezasiahli do hry: náhradný brankár Pavel Kouba a Slováci Titus Buberník a Pavol Molnár. Po postupe zo skupiny ešte pricestovali traja hráči širšieho kádra, ktorí čakali doma: brankár František Schmucker, Jozef Bomba, Vladimír Kos.
Strieborná cesta v Čile
Skupina
ČSSR – Španielsko 1:0 (0:0), gól: 80. Štibrányi
ČSSR – Brazília 0:0
ČSSR – Mexiko 1:3 (1:2), gól: 1. Mašek
Štvrťfinále
ČSSR – Maďarsko 1:0 (1:0), gól: 14. Scherer
Semifinále
ČSSR – Juhoslávia 3:1 (0:0), góly: 80. a 85. Scherer, 48. Kadraba
Finále
Brazília – ČSSR 3:1 (1:1), góly: 17. Amarildo, 68. Zito, 78. Váva – 15. Masopust