Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Odleteli v tichosti. Vrátili sa ako hrdinovia

Odchádzali skromne a v tichosti. A vrátili sa ako hrdinovia, ktorých vítali davy. Pred 50 rokmi, 17. júna, bola nedeľa. Najslávnejšia nedeľa v československom futbale. V Santiagu de Chile sa hralo finále MS 1962. Brazília - Československo.

18.06.2012 06:00
Čile 1962 Foto:
Momentka z finále Brazília - Československo (3:1). Djalma Santos blokuje strelu Jozefa Jelínka, akciu sleduje Didi a Josef Masopust.
debata (7)

Nemecký futbalový časopis Kicker sa nadchýnal: „Film z finále by mali vyrobiť v tisíckach kópií a premietať ho v každom klube, v každej škole, vždy a znova, lebo takto sa má futbal hrať.“ Boli to neuveriteľné časy. Československý futbal školil svetový a ukazoval mu cestu.

Ťažká cesta na šampionát

Cesta k strieborným medailám sa začala 29. novembra 1961 v Bruseli. Zverenci trénera Rudolfa Vytlačila sa v kvalifikačnej skupine stretli so Škótskom. V Bratislave vyhrali 4:0, v odvete v Glasgowe podľahli 2:3. Rozhodovalo tretie stretnutie na neutrálnej pôde. Bola to strhujúca dráma, ktorá sa skončila až v predĺžení.

Pred zápasom prvý raz čaroval trénerský mág Vytlačil. „Úplne nepochopiteľne postavil do obrany štyroch stopérov. Nikdy dovtedy sme v takom zložení nehrali. Ale zvládli sme to. Škóti hrali typický ostrovný futbal, na vysoké centre a nakopávané lopty do šestnástky, kde číhali výborní hlavičkári. Nedali sme súperovi šancu, vyhrali 4:2. Bola to už predzvesť úspechu v Čile,“ krútil hlavou po rokoch slovenský futbalista storočia Ján Popluhár.

Neutíchajúca bojovnosť a fyzická vytrvalosť zničila výborných Škótov, písali komentátori. Československí futbalisti sa stali pätnástym tímom zo šestnástich, ktoré si vybojovalo letenky do ďalekého Čile. 

Nepríjemnú správu dostali futbalisti 18. januára 1962. V Santiagu, v hoteli Carrera, sa uskutočnil žreb skupín, ktorý do Viňa del Mar poslal Brazíliu, Španielsko, Mexiko a Československo. V tejto spoločnosti boli československí hráči outsidermi. Brazíliu a Španielsko považovali mnohí experti za horúcich favoritov na titul svetových šampiónov. Vytlačila mená súperov nerozhádzali. „Kto by sa nechcel stať majstrom sveta? S touto nádejou pocestuje do Čile aj naše mužstvo,“ vyhlásil. O svojej účasti rozhodli medzi poslednými. Na šampionáte sa ocitli medzi prvými…

Taliani: Do Čile nechoďte

Generálka dopadla hrozne. Pod hlavičkou Prahy nastúpili reprezentanti 8. mája proti anglickému tímu Huddersfield Town. Nabitý štadión na Letnej však videl slabučký výkon a chudobné víťazstvo (1:0). O šesť dní neskôr futbalisti v belasých sakách a sivých nohaviciach nastupovali v Ruzyni do lietadla. Pred dlhou cestou sa s nimi v psom počasí prišlo rozlúčiť zopár novinárov a najbližší príbuzní. „Dúfam, že návrat bude veselší,“ zaželal si Josef Kadraba.

Krátko pred odchodom na šampionát. Trojica... Foto: ARCHÍV TITUSA BUBERNÍKA
Popluhár, Buberník, Masopust Krátko pred odchodom na šampionát. Trojica Popluhár, Buberník, Masopust hrá hru "Človeče nehnevaj sa".

Mužstvo sa na ceste za oceán zastavilo ešte na niekoľko dní v Taliansku, kde absolvovalo dve prípravné stretnutia. Prvé s Interom Miláno a druhé s Lanerossi Vicenza. Obe sa skončili remízou a talianske denníky na slabú hru zareagovali: „Čechoslováci by urobili lepšie, keby do Čile vôbec necestovali.“ Zápas sledovali na tribúne aj maďarskí reprezentanti a viacerí tréneri, medzi nimi i vychýrený Talian Helenio Herrera, ktorý viedol Španielov. Odchádzal zo zápasu spokojný. Tohto tímu, ktorý čakal jeho mužstvo hneď v úvode, sa predsa nemusí báť. Ešte netušil, ako veľmi sa mýli…

V československej výprave vládla nespokojnosť. Vytlačil sa rozhodol urobiť zmenu v nominácii. Poslal domov Kosa a povolal Kvašňáka. „Dodnes si myslím, že to bola pripravená akcia, Sparta vyvíjala veľké úsilie, aby sa Kvašňák vrátil do tímu. Dlho bol zranený a Vytlačil mal obavy, či sa dostane do fyzickej a hernej formy,“ domnieva sa jeden z členov mužstva Titus Buberník.

Strelec Adolf Scherer považoval výmenu v poslednej chvíli za riskantnú. „Pred druhým zápasom v Taliansku nastal v tíme nepokoj,“ priznával. „Rozšíril sa totiž chýr, že niekto z nás pôjde domov. Keď sa to potom stalo, zapôsobilo to rušivo a pohoda sa naštrbila.“ Kvašňák sa pripojil k ostatným v Zürichu, odkiaľ už výprava odlietala do Čile. Aj tento ťah však Vytlačilovi vyšiel. Košický rodák odohral v Čile všetky zápasy a patril k oporám.

Predavačka so suvenírmi k MS 1962 v Santiagu de... Foto: PROFIMEDIA
Čile 1962 Predavačka so suvenírmi k MS 1962 v Santiagu de Chile.

Najskôr ničili v izbách ploštice

Ďalšia komplikácia čakala po príchode do Viňa del Mar. „Náš pobyt zabezpečoval nejaký chlapík, ktorý študoval v Prahe, funkcionári dostali na neho kontakt a požiadali ho, aby vybral nejaké ubytovanie a aby nebolo príliš drahé,“ odhaľoval po mnohých rokoch Ján Popluhár, ktorý sa čilského výročia nedožil, zomrel v marci minulého roku.

Bolo z toho nepríjemné prekvapenie. Výprava dorazila do ubytovne jednej banky v rekreačnom stredisku mimo mesta o štvrtej ráno po takmer dvojdňovom cestovaní. „Všetci sme sa tešili do postelí. Bola polovica mája, ubytovňu práve po niekoľkých mesiacoch otvorili, izby ani spoločné priestory nevyvetrali, všade vládla zima. V hale bol krb, rozložili sme oheň a okolo neho driemali. Medzitým šéfovia hľadali nejaké náhradné ubytovanie. Všetko však bolo obsadené,“ opisoval Popluhár.

Hráčom nezostávalo nič iné, iba sa prezliecť a ísť spať. „Keď som sa ráno zobudil, bol som celý doštípaný. V izbách našli ploštice a lekár Jaroš ich na druhý deň ničil práškom. Keďže sa iné ubytovanie nenašlo, usilovali sme si skultúrňovať prostredie a zvykali sme si,“ pokračoval. Stravovali sa v malej spoločnej miestnosti, ledva sa do nej všetci zmestili. Priam komicky pôsobil predpotopný autobus, ktorý mužstvu pridelili. „Bol asi z tridsiatych rokov a hanbili sme sa v ňom chodiť. Keď sme sa v ňom presúvali, skláňali sme hlavy, aby nás nik nevidel,“ smeje sa Buberník.

Autobus, ktorým cestovali československí... Foto: ARCHÍV TITUSA BUBERNÍKA
Čile 1962 Autobus, ktorým cestovali československí futbalisti.

Náladu v tíme to však nepokazilo. Hráči si na podmienky zvykli a po niekoľkých dňoch už nereptali. „Boli sme dobrá parta a podmienky nás nakoniec ešte viac zocelili. Vedeli sme, prečo sme do Čile prišli, čo bola naša hlavná úloha,“ zdôrazňoval často Popluhár.

Štibrányi odpísal Španielov

Hneď prvý zápas obrátil prognózy naruby. Vo Viňa del Mar, v perle Pacifiku, ako volajú prístav, sa na štadióne Sausalito začala triumfálna cesta. Československo zdolalo Španielsko 1:0! Jediný gól, jeden z najdôležitejších v histórii československého futbalu, strelil Trnavčan Jozef Štibrányi.

Obratné a rýchle krídelko ušlo španielskym hviezdam a v 80. minúte rozhodlo. „Španieli mali mužstvo snov. Keď sme vychádzali na trávnik, zvedavo som si ich v tuneli obzeral. Puskás, Suarez, Gento, Del Sol… A ja som im klepol po prstoch a bolo po nich,“ vraví s pasiou. Dodnes sa zabáva, že na druhý deň v domácich novinách písali, že Trnava dala gól. Poplietli si meno s mestom, mysleli si, že sa volá Trnava.

Československo – Španielsko vo videoskratke

Výhra nad Španielskom bola základom postupu zo skupiny, ktorý o dva dni neskôr potvrdila bezgólová remíza s Brazíliou. „Proti Brazílii nám stačila aj remíza,“ potvrdzuje Trnavčan Jozef Adamec, ktorý bol v Čile najmladším členom kádra, mal len dvadsať rokov. „Obaja sme boli spokojní s nerozhodným výsledkom. Brazílčania mali po našom úspechu nad favorizovanými Španielmi rešpekt. A navyše sa v zápase zranil Pelé. V tom čase sa ešte nemohlo striedať, a tak futbalový kráľ zostal na ihrisku, ale nemohol naplno zaberať. Asi hodinu hrali Juhoameričania prakticky desiati. Došlo k nevídanej situácii. Masopust zavelil a nesmeli sme Pelého vôbec atakovať. Keď dostal loptu, každý dva kroky pred ním zastavil. On zasa neútočil a musel loptu hneď odovzdať spoluhráčovi. Táto neoficiálna džentlmenská dohoda platila do konca stretnutia.“

V poslednom súboji v skupine s Mexikom viedlo Československo bleskovým Mašekovým gólom už v prvej minúte. Výborný úvod však nestačil, ČSSR prvý raz prehrala (1:3), ale mužstvo oslavovalo postup.

Schererove góly otvorili finálovú bránu

Po ňom sa všetko zmenilo. Keď schádzali na tréning z kopca, kde ležala ich ubytovňa, spočiatku si neznámych futbalistov z ďalekej krajiny nik nevšímal. Keď zdolali Španielsko, domorodci ich popri ceste zdravili, mali už namaľovanú československú vlajku. Keď remizovali s Brazíliou, už postrehli nakreslené kontúry československej republiky. Na tréningy chodilo odrazu množstvo ľudí, navštevovali ich novinári.

Jozef Adamec (vľavo) na sústredení... Foto: Archív Jozefa Adamca
Jozef Adamec Jozef Adamec (vľavo) na sústredení reprezentácie pred MS v Čile 1962 s Rudolfom Kučerom.

Tréner Vytlačil napriek postupu urobil jeden z ďalších nečakaných ťahov a pred štvrťfinále s Maďarskom zmenil úspešnú zostavu. „Nastúpil som vo všetkých troch stretnutiach v skupine. Gól som nedal, ale mal som nejaké šance a vyšlo mi aj zopár dobrých striel, najmä proti Španielom a Mexičanom,“ pokračoval v spomienkach Adamec. „Vytlačilovi sme do hlavy nevideli a nik presne nevedel, prečo spravil zmeny. Isté však je, že Tomáš Pospíchal, ktorý v skupine nedostal ani raz možnosť, chodil od prvého zápasu za ním, vyplakával a dobiedzal do neho, aby ho postavil, že on vykopal postup a zaslúži si to. Po prehre s Mexikom mal tréner aj zámienku, aby niečo urobil. Namiesto mňa išiel na ihrisko skúsený Kadraba, to bolo v poriadku. Štibrányi dal Španielom postupový gól, taký hráč by asi mal dostať dôveru, ale nastúpil Pospíchal.“

Adamec dodáva, že mužstvo sa prebojovalo až do finále, takže niet čo Vytlačilovi vyčítať, mal šťastnú ruku. „Nehneval som sa. Bol som šťastný, že som sa do Čile vôbec dostal, že som si v takom mladom veku vyskúšal, ako to na majstrovstvách sveta chodí.“

O slovo sa prihlásil ďalší slovenský futbalista. Adolf Scherer. Práve on sa výrazne zaslúžil o postup troma gólmi a stal sa najlepším strelcom československého tímu. „Tieto góly nám otvorili bránu do finále,“ rozhovoril sa Scherer. „Proti Maďarom bol jediný, a teda víťazný. Loptu som napálil ľavačkou, Grosics nemal šancu. Proti Juhoslávii oba padli za stavu 1:1 v záverečnej desaťminútovke. Najprv som prekonal Šoškiča z penalty. Keď som si postavil loptu a potom sa obzrel dozadu, všetci spoluhráči boli obrátení chrbtom bránke, nik nemal nervy, aby sa na to pozeral. Na druhý gól mi loptu ideálne prihral Masopust, obišiel som aj brankára a strieľal do prázdnej bránky.“

Československo – Juhoslávia vo videoskratke

Finále

Prišiel deň veľkého finále. Brazílčania vedeli, že budú hrať bez Pelého, ale ani na chvíľu si nepripúšťali, že by mohli prehrať. „Nadišla hodina modlitby,“ písal denník O Globo. „Zajtra, keď vyjde na nebi prvá hviezda, budeme druhý raz majstrami sveta.“

Tesne pred finále vtrhli do československej šatne usporiadatelia a novinári a odovzdali Schrojfovi cenu pre najlepšieho brankára turnaja. Tento moment považujú pamätníci za jeden z kľúčových. Nik netušil, prečo sa práve v tom okamihu objavilo v šatni toľko ľudí. Narušilo to koncentráciu mužstva i gólmana. Bol to Schrojfov šampionát, ale finále mu príliš nevyšlo, čiastočne sa podpísal pod dva góly. „Je to trochu paradox,“ hodnotil tento moment český futbalista storočia Josef Masopust. „Mám pocit, že najväčšiu zásluhu na postupe do finále mal brankár Vildo Schrojf. Maďarov a Juhoslovanov predtým vychytal. Vo futbale to tak chodí, raz sa darí viac, raz menej, Vildovi nemôžeme nič vyčítať, v Čile bol vynikajúci.“

Zostrih zápasov z MS 1962 (finále od 1:19:00)

Vo finále na malú chvíľu zažiarila aj československá nádej. Mužstvo sa ujalo po štvrťhodine vedenia Masopustovým gólom, no jeho tím sa tešil len dve minúty. Brazílčania rýchlo otočili, gól dal Amarildo a po prestávke pridali Zito i Váva ďalšie dva. Tento fakt už neznížil obrovský triumf. Čilský denník Nación napísal, že československí hráči boli majstrom sveta dôstojným súperom a zachránili česť futbalovej Európy.

Legendárny taliansky tréner Vittorio Pozzo, ktorý doviedol svoju krajinu k dvom titulom majstra sveta (1934 a 1938), tvrdil: „Finálový zápas svojou úrovňou spasil siedme majstrovstvá sveta.“ A vtedajší šéf svetového futbalu Stanley Rous k tomu dodal: „Nádherný finálový boj.“

Po finále sa zišli medailisti na recepcii v hoteli Hilton v Santiagu. „Bola veľkolepá. Stretol som sa s najväčšími hviezdami, prišiel aj Pelé. Dohovárali sme sa aj s pomocou rúk, ale skvele sme sa zabávali, všetci sme si zaspievali. Na stole medzi nami stála Zlatá Niké, mohol som sa jej stokrát dotknúť, nik ju nestrážil ako teraz,“ smeje sa Štibrányi.

Doma vítali mužstvo nadšené davy, čilskí hrdinovia sa ocitli na pleciach fanúšikov. Autobus viezol hráčov z letiska cez Prahu a všade popri ceste stáli zástupy ľudí ako na Prvého mája. „Odchádzali sme a na letisku nebolo nikoho. Vrátili sme sa a tlačilo sa tam stotisíc ľudí. Na takú slávu a fantastickú atmosféru sa nezabúda,“ uzatvoril po polstoročí Jozef Štibrányi.

**  Strelec o najslávnejšom góle**

Jozef Štibrányi, dnes 72-ročný dôchodca, ktorý sa po skončení kariéry venoval práci učiteľa, strelil v reprezentačnom drese jediný gól. V úvodnom zápase na majstrovstvách sveta do siete jedného z najväčších favoritov Španielov. Jeho presný zásah ponad španielskeho brankára Sedruna sa považuje za jeden z najdôležitejších gólov v československej futbalovej histórii. Rýchlemu útočníkovi trnavského Spartaka priniesol doživotnú slávu.

„Bolo desať minút pred koncom a Španieli kopali roh,“ spomína na najdôležitejší moment kariéry. „Stál som skoro na polovici ihriska, otočený k našej bránke. Niekto odkopol loptu, odrazu padla asi tri metre predo mnou. Vo Viňa del Mar predtým trošičku popršalo, lopta dostala sklz a preskočila ma. Okamžite som sa otočil a šprintoval na bránku. Kým sa Santamaria a Reija spamätali, mal som päťmetrový náskok. Počul som za sebou dupot obrancov a ich dych. Musel som vtedy vytvoriť svetový rekord v behu na 50 metrov, lebo ma nedobehli, hoci som bežal s loptou. Naznačil som strelu, brankár Sedrun sa hodil. Jemne som loptu nadvihol a už sa kotúľala do siete.“

Jozef Štibrányi s kopačkami, v ktorých strelil... Foto: Michal Zeman
Jozef Štibrányi Jozef Štibrányi s kopačkami, v ktorých strelil gól Španielom.

Potom sa už Španieli len smutne pozerali na obrovskú radosť strelca a celého mužstva. „Spoluhráči ma chytili za bránkou, urobili sme víťaznú kopu, dobehol aj brankár Vildo Schrojf a vrhol sa na nás. Ešte som zaregistroval španielskeho trénera Helenia Herreru, ktorý od hnevu rozbil stoličku. V tom okamihu som už nepochyboval, že vyhráme. Španieli boli hotoví, z tohto úderu sa nespamätali. Len som dlho nemohol uveriť, že som to bol práve ja, čo som strelil víťazný gól.“

Kopačky, ktorými dal gól Španielom, dodnes starostlivo opatruje ako vzácnu relikviu. Po návrate z Čile v nich takmer štvrťstoročie ešte hrával. Najskôr v lige a potom v menších tímoch i za starých pánov…

Bacílek nariadil: Vráťte prasa

Po Čile nemali oslavy konca-kraja. V Trnave sa krátko po návrate stretli v pohárovom zápase domáci s ČH Bratislava a v oboch tímoch bolo viacero Čiľanov. Štadión bol plný a pred stretnutím nadšení diváci pozdravili úspešných reprezentantov. Na plochu vyšiel aj Trnavčan Jozef Adamec, ktorý vtedy ešte vojenčil v Dukle Praha. On i Jozef Štibrányi dostali od trnavského JRD priamo na ploche malé prasiatko.

O dva dni pred Štibrányiho domom v Križovanoch, ktoré ležia hneď vedľa Trnavy, zastavil policajný gazík. Strelec gólu do španielskej siete si myslel, že si zasa niekto prišiel po podpis, alebo ho chcú pozvať na besedu, čo sa stávalo vtedy denne veľakrát.

„Tak čo, súdruhovia, idete si po autogram?“ oslovil návštevu. Dvaja chlapi boli očividne v rozpakoch. „Súdruh Štibrányi, nehnevajte sa, ale prišli sme po prasa,“ vraveli. „Vysvitlo, že vtedajší vysoký stranícky funkcionár Karol Bacílek videl v novinách, ako nám venovali prasiatka,“ spomína so smiechom Štibrányi. „Vraj sa rozčúlil, že družstvo neplní plán a ešte aj rozdáva prasce. Nariadil, aby sme ich vrátili. Čo som mal robiť? Ešte šťastie, že doma nebol tato, ten by im ho určite nedal.“

Problém vznikol vo Vrbovom, kde žil Jozef Adamec. Jeho mama nevedela, čo s prasaťom robiť, tak ho predala susedom. Keď prišli za ňou policajti, musela vrátiť peniaze a potom aj živú odmenu za striebro v Čile…

Adamec (vľavo) na sústredení reprezentácie pred...
Jozef Adamec (vpravo) počas prípravy na zápas.
+11Titus Buberník v úlohe fotografa. Svoje zábery...
7 debata chyba