Kto nastupuje v tíme bývalých futbalových osobností?
Sú to známi a úspešní futbalisti. Nielen tí starší z mojej éry, ale už aj mladšia generácia hráčov, ktorá len nedávno skončila s aktívnou činnosťou. Bol som v uplynulých dňoch na východe, radi by sme viac zainteresovali aj niekdajších hráčov z tejto časti Slovenska. Hovoril som s Móderom, Daňkom i ďalšími.
Zahráte si ešte aj vy?
Samozrejme, ale ja už nemusím stráviť na ihrisku celý zápas. Keď dám jedny jasle, môžem ísť dole? pýtam sa spoluhráčov. Postavíme šiestich-siedmich mladých, nech behajú, doplníme to Adamcom, Galisom. Najhoršie je, keď prídeme niekam na dedinu a vybehne na nás tím zo štvrtej ligy. Je nezmysel, aby si na mne či na Adamcovi dvadsaťpäťročný mladík dokazoval, že nás predbehne. Aj teraz ešte berieme zápas vážne, nechceme nikdy prehrať.
Radi by sme sformovali káder tridsiatich-štyridsiatich hráčov. Potrebujeme širší tím, aby sme mohli dať vždy dokopy mužstvo. Viacerí majú stále povinnosti, pracujú na rôznych postoch v kluboch, niektorí ešte hrávajú v nižších súťažiach. Pripravujeme bulletin i webovú stránku, kde hráčov predstavíme, uverejníme ich krátke profily. Najstarší je Adamec, ktorý čoskoro oslávi sedemdesiatku, stále vidieť, že má výbornú svoju povestnú ľavačku. Ani bicyklovať sa človek nezabudne… Medzi najmladších patrí Szilárd Németh, ktorý len nedávno ukončil kariéru. Chodí si s nami zahrať napríklad aj Semeník, Kratochvíl, Kinder… To sú hráči, ktorí niečo vydržia. Glonek má vyše štyridsať a figúru i kondíciu, že by mohol hrávať ešte ligu.
| Ladislav Petráš (65) |
|---|
| Futbalový útočník sa narodil 1. decembra 1949 v Necpaloch. V čs. reprezentácii nastúpil v 19 zápasoch a strelil v nich šesť gólov. Dva na MS 1970 v Mexiku. Zúčastnil sa aj na OH 1968, kde strelil štyri góly. S futbalovom začínal v Baníku Prievidza (1964 – 1968), potom hrával v Dukle Banská Bystrica (1968/69) a Interi Bratislava (1969 – 1980). Na sklonku kariéry bol dva roky vo WAC Viedeň. V lige odohral 239 zápasov a dal 85 gólov. Dva razy sa stal kráľom strelcov – v roku 1969 a 1975. |
Aký široký je tím internacionálov?
Koľko ste odohrali za rok zápasov?
Asi tridsať. Zápasy organizujeme pri rôznych príležitostiach, na dedinách i menších mestách, tam, kde oslavujú nejaké výročie, zúčastňujeme sa aj na charitatívnych podujatiach. Oslovujeme potenciálnych sponzorov, aby nás podporili. Pôsobíme už pod krídlami Slovenského futbalového zväzu, od ktorého dostaneme výstroj, dresy.
V histórii slovenského futbalu patríte medzi najväčšie osobnosti. Ako sa vám žije v súčasnosti?
Ďakujem, nesťažujem sa. Žijem ako aj iní dôchodcovia, mám ako mnohí ďalší penziu 318 eur, vládzem sa ešte o seba postarať.
Kedysi sa chodilo pozerať na Petráša. Chodíte vy na ligový futbal ako divák?
Veľmi málo. Futbal ma ani tak neodrádza, kto ho má rád a chce, v každom zápase si nájde aj niečo pekné či aspoň zaujímavé. Nepáči sa mi prostredie, atmosféra, ktorá vládne na štadiónoch. Teraz aby som sa pomaly bál prísť do hľadiska. A kým sa dostanem na svoje miesto, aby ma policajti desať razy skontrolovali. Chvalabohu, že už nie som vo futbale bezprostredne zainteresovaný a nemusím sa jedovať. Aj tak sa jedujem, čo mi škodí na srdce, preto ani na futbal veľmi nechodím.
Čo vás v tomto roku najviac potešilo na futbale?
Teraz si fanúšik môže pozrieť v televízii veľa zápasov a vychutnať si aj veľa pekných momentov. To nie je problém.
Kedy ste boli naposledy na stretnutí na Pasienkoch, kde ste prežili väčšinu veľkej kariéry?
Pozvali ma na zápas Európskej ligy Slovan – Bilbao, to bolo niekedy v septembri. Mal som aj vstup do VIP-ky. Chvíľu som sledoval, kto tam všetko chodí – ženy, deti, ľudia, čo s futbalom nemajú nič spoločné. Zobral som sa a išiel radšej do kaviarne neďaleko štadióna, dal som si jedno pivo a sledoval prvý polčas v televízii. Druhý som sa postavil za bránku medzi divákov.
Vy v podstate nemáte svoj klub. Inter už vo vrcholovom futbale nepôsobí…
Občas sa naň idem pozrieť na štvrtú ligu, hrávajú na Drieňovej ulici, kibicujem spoza plota, aj si zakričím na Kratochvíla, kedysi som ho trénoval a stále odvádza v Interi výbornú prácu.
Nemrzí vás, ako skončil Inter? Takmer zmizol z futbalovej mapy…
Beriem to tak, ako to je. Keď si človek v staršom veku poprehadzuje priority, potom futbal už nie je až natoľko dôležitý, aby bez neho nemohol žiť. Ale mrzí ma situácia, ktorá vznikla v Bratislave. Ak má byť v hlavnom meste len jeden silný klub, ktorý nemá konkurenta, to určite nie je ideálny stav. Fanúšik musí minimálne dva týždne čakať, ak chce ísť na zápas. Ešte nedávno boli v lige tri bratislavské mužstvá a uživili sa.
Je stále dosť talentov, ktoré by sa v tímoch uplatnili?
Mladí majú viac možností a aj záujmov. Spomínam si, že v sedemdesiatych rokoch robili Slovan i Inter výbery, v pondelok, utorok, stredu a prišlo po tristo detí. Tréneri z nich museli vyberať. Teraz zoberú každého, kto sa prihlási. Keď som hrával v Prievidzi dorasteneckú ligu, Bratislava mala päť tímov v súťaži. V súčasnosti nemá jeden poriadny mladežnícky výber. Talenty asi máme, ale nevieme ich pozvať, prilákať na ihrisko, podchytiť. Teraz na to treba vynaložiť oveľa viac úsilia a nápadov ako kedysi.
Za cigaretku schytal viac ako za prežehnanie
V tom čase si bez neho nevedel tréner československej reprezentácie Jozef Marko zostavu ani predstaviť. Takmer na deň pred 42 rokmi (3. decembra 1969) vyhralo mužstvo ČSSR v Marseille v jednom zo svojich najpamätnejších zápasov nad Maďarskom (4:1) a postúpilo na svetový šampionát do Mexika. V závere súboja však francúzsky rozhodca Roger Machin vylúčil Ladislava Petráša a slovenský útočník dostal vzápätí trest na tri stretnutia.
Nedalo sa nič robiť, „za Petráša“ musel československý výber odohrať pred šampionátom tri zápasy, aby najlepší strelec ligy mohol v Guadalajare nastúpiť. Československo predtým hralo na Pratri proti Rakúsku a na ceste do Mexika v máji 1970 aj v Luxembursku a Nórsku. Petráš si trest odpykal a 3. júna 1970 proti Brazílii nechýbal. A ukázalo sa, že má formu ako hrom: už v 12. minúte prekonal Felixa a jeho tím senzačne viedol 1:0.
„Určite som dal v kariére aj krajšie góly, ale tento mal mimoriadnu cenu,“ spomína Petráš. „Strelil som ho Brazílii na majstrovstvách sveta, to je výnimočná situácia. O to viac, že tento brazílsky výber dodnes považujú za najlepší v histórii svetového futbalu. Neskôr som si dlho nevedel tento moment presne vybaviť. Až keď mi ho ktosi doniesol nahratý na videu, videl som detailne celú akciu. Loptu som získal v stredovom kruhu, podnikol som sólo, obišiel Brita a vystrelil. Oveľa viac som si zapamätal druhú šancu, ktorú som spálil. Na päťke som sa uvoľnil, pálil ľavačkou a lopta skončila nad bránkou. Bol som sebec, keby som prihral zozadu nabiehajúcemu voľnému Adamcovi, určite dá gól. Situáciu som neriešil správne, čo ma stále mrzí.“
Po góle v obrovskej eufórii padol na kolená a prežehnal sa. Reprezentant socialistického Československa. Verejne pred celým svetom. Bol to škandál. Zahraničné médiá situáciu rozmazali.
„Ani som si poriadne neuvedomil, čo robím. Dokonca ma neskôr dakto kritizoval, že som sa prežehnal nesprávne. Všetko sa to poriadne nafúklo. Veľa sa popísalo, vraj som mal potom veľké problémy. To boli výmysly. Nik mi nevyčítal ani to, že som sa rok predtým oženil v kostole. Podstatne viac problémov som mal, keď ma niekto prichytil s cigaretkou v ruke. To vzor socialistického športovca nerobí, počul som často. Nie vždy som sa správal tak, aby sa to všetkým páčilo,“ približuje obľúbenec tribún s úsmevom.
Petrášov ospevovaný gól tímu nepomohol. Podľahol neskorším majstrom sveta 1:4. Československo malo v Mexiku diabolskú skupinu: po Brazílii ho čakalo Rumunsko a Anglicko. Nepostúpilo, strelilo už iba jeden gól do rumunskej siete. Jeho autorom bol opäť Petráš. Ešte v priebehu turnaja chodili za ním šíbri a dostával rôzne ponuky. Nielen z Európy, ale aj Južnej Ameriky. Emigráciu odmietol.
„Každý nemal na to, aby urobil takéto závažné rozhodnutie. Odrádzalo ma, že by som sa nemohol vrátiť domov, kedy by som si zmyslel. A keby som nemohol prísť do Bratislavy či Prievidze, za kamarátmi, na moje obľúbené miesta, asi by mi srdce roztrhlo,“ uzatvoril slávny mexický príbeh Ladislav Petráš.