„V Číne som strávil osem uplynulých dní, naštudoval som si aj nejaké základné slovíčka a na prvom verejnom vystúpení som sa prihovoril prítomným v ich jazyku,“ približuje 52-ročný Kocian.
V Číne uplatní nemčinu
Kocian pôsobil od roku 1988 ako hráč v nemeckom St. Pauli, neskôr aj ako tréner v niekoľkých nemeckých kluboch, s rodinou žil v Kolíne nad Rýnom. V Číne bude komunikovať najmä v nemčine. Jeho asistentom sa stal 36-ročný Jang Čchen, prvý Číňan, ktorý si vyskúšal nemeckú bundesligu (St. Pauli a Frankfurt) a len nedávno ukončil kariéru.
„V Číne som mal každý deň nabitý program. Zoznámil som sa s mužstvom, vypracoval som tréningový plán na najbližší mesiac, kým sa nevrátim. Urobili sme spiroergometrické testy. Veľa času sme stratili presunmi, štadión je na jednej strane mesta, tréningový komplex na druhom konci.“
Ešte v polovici októbra Kocian netušil, že osud nasmeruje jeho kroky do vzdialenej ázijskej krajiny. „Všetko sa zbehlo veľmi rýchlo, za tri-štyri dni, nestačil som sa čudovať,“ vysvetlil. „Nepomáhal mi ani manažér, ani som sa o podobné miesto neuchádzal. Typ na mňa dal práve Jang, ktorý ma poznal z Nemecka. Najprv som sa stretol so zástupcami čínskeho klubu vo Frankfurte, predložili mi ponuku, uskutočnili sa prvé rokovania a o niekoľko dní som už letel do Číny.“
Hráči sú k dispozícii 24 hodín denne
Rodák zo Zlatých Moraviec dostal lukratívnu ponuku, ktorá bola aj z profesionálneho hľadiska mimoriadne zaujímavá. „Nemusel som o nej dlho uvažovať,“ priznal. Jeho nový tím skončil v celoštátnej čínskej lige na desiatom mieste z osemnástich tímov, v klube by boli radi, keby sa posunul v nasledujúcom ročníku vyššie.
Čo ho najviac šokovalo v krajine, ktorá má aj vo futbale obrovský potenciál a predpovedajú jej vzostup?
„Hráči sú v podstate 24 hodín k dispozícii trénerovi. To som ešte nikde nezažil. Môže si naplánovať tréning kedykoľvek, zvolať hráčov, žijú – s výnimkou legionárov – na báze, kde majú všetky podmienky. Je to kasárenský život,“ pokračoval bývalý tréner slovenskej reprezentácie a viacerých klubových tímov. On sám bude bývať v meste.
„Na čínske pomery nie je až také veľké, hoci v ňom žije bezmála osem miliónov ľudí, teda o dosť viac ako na celom Slovensku dokopy. Aj preto najmä spočiatku sa nebudem pohybovať sám, dostanem k dispozícii auto so šoférom. Najbližšie k tomuto mestu leží zo známych stredísk Šanghaj, ktorý som tiež navštívil. Je vzdialený asi tristo kilometrov, teda v čínskych reáliách len na skok…“
Najskôr vyrazí do Tibetu
Kocian si priniesol veľa kaziet a teraz študuje zápasy svojich zverencov. „Ak by som mal vysloviť prvý dojem – ich hra je živelná. Je v nej veľa snahy, ale aj chýb, nepresností. Hráči sú rýchli, chceli by byť všade, ale chýba im nielen taktické myslenie, ale aj disciplína, na tom budeme intenzívne pracovať.“
Súťaž odštartuje 2. apríla. Vzhľadom na obrovské vzdialenosti je náročná organizačne i finančne. Príprava na sezónu trvá štyri mesiace, už sa naplno rozbehla. Tréningami poveril asistenta Janga, nechal mu presný program, ktorý bude s tímom plniť až do jeho príchodu na začiatku budúceho roka. V zmluve má garantované štyri cesty domov v roku, ale nevie, či ich využije. Súťaž totiž beží bez prestávky od apríla do novembra.
„V meste sa v prvých týždňoch nebudem zdržovať, lebo už desiateho januára ideme na dvadsať dní na vysokohorské sústredenie do Tibetu a potom nás čaká sústredenie pravdepodobne v Turecku. Vo februári bude prvá možnosť, aby som aspoň na otočku prišiel domov, lebo v Číne budú oslavovať príchod nového roka. Keď sa začne súťaž, už to nebude možné. Azda len v čase, keď plánujú krátke prerušenie ligy, lebo sa uskutočnia Ázijské hry.“
Šancu možno dostanú aj Slováci
Kocian zatiaľ neuvažuje, že by priviedol do čínskeho tímu slovenské posily, ale v budúcnosti to nevylučuje. „Neviem, či by chceli hrať v čínskej lige slovenskí futbalisti, ale keby videli a zažili čo ja, určite by mali záujem,“ vyhlásil.
Pripomína, že v krajine teraz pôsobí veľa zahraničných trénerov, zo známych napríklad Chorvát Miroslav Blaževič či Holanďan Arie Haan. V Nandžingu okrem neho nastupuje k mládeži ukrajinský tréner. V ich mužstve boli traja Brazílčania, jeden Kórejčan a jeden futbalista zo Sierra Leone.
„Dvaja brazílski hráči odchádzajú, takže nejaké miestá pre legionárov sa uvoľňujú, budeme hľadať vhodné posily. V klube však na rozdiel od viacerých iných razia svoju cestu – neplánujú veľké nákupy a chcú stavať na výchove vlastných futbalistov.“
Čaká ho moderný štadión
Podmienky sú so slovenskými neporovnateľné. V Nandžingu je nádherný moderný štadión, ktorý vybudovali len nedávno, má kapacitu 60-tisíc divákov. Infraštruktúra je skvelá, do areálu patria aj ďalšie haly, tenisové dvorce, bazény.
„Navštívil som však len toto mesto a jeho hlavné športové a tréningové zariadenia, nemôžem hovoriť za celú krajinu. Ale tam, kde na rozsiahlych kukuričných plochách vyrastie za desať rokov pätnásťmiliónový Šanghaj, sa môže aj vo futbale všetko rýchlo zmeniť,“ domnieva sa.
Kociana nedávno zvolili do výkonného výboru SFZ ako zástupcu trénerov. Teraz musia za neho hľadať náhradu. „Bol som dlhšie preč, situácia sa medzitým vyvíjala, nechcem ju komentovať. Ale už na začiatku, keď ma volili na konferencii, som upozorňoval, že som tréner a chcem sa tejto práci venovať. Funkcia vo výkonnom výbore je dobrovoľná, z nej sa žiť nedá. Predpokladal som, že budem pôsobiť na Slovensku, alebo niekde v Európe. Čína mi nezišla na um ani náhodou, je príliš ďaleko, preto budú musieť za mňa nominovať do výboru náhradníka,“ uzavrel Ján Kocian.