Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov MS v hokeji Výsledky výsledky

Pollák spálil všetky futbalové mosty

Neprišiel ani na stretnutia so spoluhráčmi-majstrami Európy pri lanských oslavách 30. výročia belehradského finále. Viacerí mu chceli zablahoželať k šesťdesiatke, ktorú futbalový internacionál Jaroslav Pollák dovŕšil 11. júla. Nedal im šancu. Ľady izolácie sa doteraz neprelomili.

27.12.2007 07:23
debata

„Prepáčte, ale nebudem hovoriť. Vyvolalo by to mediálny kolotoč. A to nechcem,“ odkázal Jaroslav Pollák Pravde v reakcii na žiadosť o rozhovor.

Pollákovi bývalí spolupútnici dúfali, že sa objaví aspoň na augustovej oslave 55. výročia vzniku VSS. „Prišli tam takmer všetci. Veril som, že sa to v ňom zlomí a zíde sa legendárne trio Daňko-Štafura-Pollák. Nestalo sa. Neukázal sa ani na Švajlenovej sedemdesiatke,“ hovorí bývalý spoluhráč a priateľ František Králka.

Zmenili Polláka peniaze, o ktoré nemal núdzu? „Tie zmenia každého. Určite netrpí hmotnou núdzou, patrí medzi bohatých ľudí. Možno mal obavy, že každý bude z neho ťahať peniaze. My sme ho ubezpečovali aj v listoch, že nič od neho nechceme. Svojho času založil malú reštauráciu, kde sme sa mali stretávať. Chodí tam zrejme sám. Čo však robí, nik nevie. Ak sa náhodou stretneme, pozdravíme sa, a to je všetko,“ odpovedá.

Jozef Móder, spoluhráč z reprezentácie, sa k nemu tiež dobýjal márne. „Osobne som sa ho niekoľkokrát pokúšal navštíviť, neotváral. Pred čosi vyše mesiacom som ho však náhodou stretol v meste. Bol na prechádzke na košickej Hlavnej ulici. Videli sme sa po deviatich rokoch. Šport sleduje, ale nemá záujem sa do neho aktívne zapojiť.“ Prečo sa však od všetkých dištancuje, nevie ani on. „Na túto tému sme sa nebavili. Prehodili sme len pár viet a rozišli sme sa,“ dodal.

Kamarátov trápi, že sa utiahol

Zavrel sa doma, sem-tam ho zahliadli na nákupoch v supermarkete. Vo večerných hodinách a so sklopeným zrakom. Nechodí medzi ľudí a väčšina bývalých spoluhráčov ho nestretla roky. Mrzí to aj Jozefa Štafuru a Andreja Daňka, ktorí s Pollákom tvorili legendárne záložné trio vo VSS.

„Naposledy som ho videl pred desiatimi rokmi, na oslavách jeho päťdesiatky,“ reaguje Štafura. „Niekde sa stala chyba. Jaro mal futbal veľmi rád. Neverím, že by to bolo len tak. Niečo ho muselo veľmi sklamať, zlomiť sa v ňom, keď sa takto odmlčal. Zanevrel na futbal. Osobne ma to trápi, boli sme dobrá partia. Bol osobnosťou, nie je dobré, že sa takto vytratil,“ rozmýšľa nahlas. ,,Bol nekonfliktný a vedel sa baviť na každú tému. Mám na neho len dobré spomienky," dodal.

„Strávili sme spolu pri futbale dve desaťročia a pre mňa je trochu nepochopiteľné, čo sa stalo. Som sklamaný, že sa k nám nehlási,“ hovorí Andrej Daňko. Myslí si, že to má súvislosť s jeho funkcionárskym koncom v 1. FC Košice.

„Za éry Rezešovcov sa v klube rozhašterili. Myslím si, že trochu mu aj ublížili a on je veľmi citlivý. Košice boli jeho srdcovou záležitosťou, oprašoval časy VSS a bol pri zrode veľkoklubu 1. FC Košice. Z nejakých vecí ho obvinili. Bolo to zrejme účelové, potrebovali sa ho zbaviť. Veľmi ťažko sa s tým vyrovnával. Asi necíti potrebu angažovať sa vo futbale, myslím si, že na škodu veci,“ domnieva sa Daňko.

Podobného názoru je aj tréner Karol Pecze. „Pozýval som ho na moju šesťdesiatku. Odkázal, že nemá záujem prísť. Úplne prerušil futbalové kontakty, nekomunikuje. Je to zvláštne. Celý život venoval futbalu. Niečo ho muselo veľmi sklamať,“ povedal Pecze. Práve Pollák ho spolu s Alexandrom Rezešom dotiahol do 1.FC.

Rezešovo dieťa

Alexander Rezeš mal Polláka veľmi rád. „Považoval ho akoby za syna,“ potvrdzuje aj Pecze. Veľký boss železiarní mu dal dôveru a posadil ho do viceprezidentskej stoličky v 1. FC, potom sa stal dokonca prezidentom. Napriek ťažkým miliónom pritekajúcim do klubu, alebo práve kvôli nim, nemal ľahkú pozíciu. Záujmy skupín i jednotlivcov prerastali do neľútostného boja a intríg.

K neuralgickým bodom patrili aj Pollákove vzťahy s Jánom Kozákom starším. Ten síce na jeseň 1997 pri trénerskom kormidle skončil a nemal už figurovať v klube v žiadnej funkcii, o pár mesiacov bolo všetko inak. Z funkcionárskej stoličky Kozák opäť presadol na trénerskú na jar 1998. V klube ho presadzoval syn Alexandra Rezeša Július. Hoci Pollák bol obľúbencom Rezeša staršieho, zdá sa, že synove karty prevážili aj v iných veciach. Vývoj vyústil do odchodu Polláka do pražského ,,exilu", keď Alexander Rezeš kúpil cez VSŽ futbalovú Spartu. Tam mal na starosti ako viceprezident športové záležitosti. Po návrate z Prahy sa z futbalového života vytratil.

Polláka určite trápil aj smutný koniec 1. FC Košice, keď klub s megalomanskými víziami nakoniec šiel do krachu. Dobré vzťahy s ním si vybudoval Rudolf Rondzik, bývalý generálny sekretár a neskôr hovorca 1. FC. Je jedným z mála tých, ku ktorému sa Pollák hlási aj dnes. „Aj keď ani mne nevysvetlil svoje totálne odvrátenie sa od futbalu, mám pocit, že mu rozumiem. Jeho odchod z pozícií nebol celkom kóšer. A nie jeho vinou. Ale pravdu vedia iba tí, ktorí vtedy najviac poťahovali šnúrkami v klube,“ vraví Rondzik.

Kozák: Bol svojský

Ako hodnotí po rokoch spolužitie s Pollákom Ján Kozák starší? „V klube som bol v inej pozícii ako on. Nepopieram, že sme sa vo viacerých veciach nezhodli, respektíve som mal na ne iný názor. To je však normálne, a myslím si, že pri riešení problémov to bolo aj na niečo dobré. Nedá sa povedať, že by som sa s ním rozchádzal v zlom, či dobrom. Nikdy sme však neboli extra kamaráti, ani v hráčskych časoch, ani neskôr. Jaro bol svojský chlap. Futbal však miloval a určite aj miluje,“ odpovedá Kozák. Neprekvapuje ho, že sa utiahol. ,,Ešte ako hráč a mladý človek mal svoj okruh priateľov či známych, nepotreboval byť vo väčšej spoločnosti ľudí. Málo sa zapájal do debát, veci riešil jednotlivo. Je to jeho povahová vlastnosť, taký zostal. Možno aj teraz má ľudí, ktorým dôveruje." Domy majú od seba na dohodenie kameňom, no Kozák ho už desaťročie nazahliadol.

Pollák má z dvoch manželstiev syna a dve dcéry. Syn Daniel hrával za košickú Lokomotívu a potom v nižších súťažiach. S ním je v kontakte. Pollákova druhá manželka aj s dcérou žije v Prahe. Bobyho starí priatelia by si s ním radi sadli za jeden stôl. Možno by mu bolo ľahšie na duši, ak by sa vyrozprával. Aj ponuka Pravdy na rozhovor trvá. Najprv však musí chcieť on sám.

debata chyba