Tento hokejový obranca, ktorý už roky nosí na hrudi slovenský dvojkríž, pochádza z Chorvátska. V tieto futbalové dni mimoriadne hrdého Chorvátska.
V piatok popoludní o štvrtej spolu s krajanmi zasadne Rosandič k televízii – oni doma pri jadranskom pobreží, on v Hradci Králové, kde momentálne pôsobí. Chorvátsko na majstrovstvách sveta v Katare vyzve vo štvrťfinále Brazíliu. Najväčšieho favorita na titul.
Vždy volá domov
Rodákovi zo Záhrebu voláme deň po napínavom osemfinále s Japonskom. Chorváti zvíťazili až v penaltovom rozstrele a na Rosandičovi stále cítiť emócie, ktoré v pondelok večer prežíval.
„Vrátilo ma to v čase. Bolo to ako v Rusku, kde sme postupovali takmer vždy na pokutové kopy. Hotové déjà vu. Priklincovalo ma to do kresla, srdce mi búchalo, akoby som mal ísť ja kopať rozhodujúcu penaltu,“ opisuje to, čo prežíval.
Čítajte viac Najhorší kouč v kariére. Argentínčan útočil na trénera Holandska
Keď sa ho pýtame, či by si aj sám trúfol, chvíľu zaváha a reč radšej zvrtne k bankárovi Livakovičovi. „Tam sa ukazuje mentálna sila. Hovorí sa, že penalty sú lotéria, ale figu borovú, lotéria je v rulete, toto je mentálna sila. Náš brankár je neskutočný,“ nadchýna sa.
Je hokejistom celou svojou DNA, lenže šampionát v Katare – a predovšetkým zápasy Chorvátov – si nikdy nedá ujsť. „Pre hokejistu sú tieto majstrovstvá v divnom termíne, sezónu máme v plnom prúde, ale akosi sa na mňa usmialo šťastie – všetky zápasy našich som doteraz videl. Už pred MS sa hovorilo, že Chorvátsko nie je také silné ako kedysi, ale stále má silu. Futbal je futbal, hrá ho celý svet, všade to už vedia, zostáva len držať palce,“ vysvetľuje.
Vraví, že donedávna mal doma aj chorvátsky dres, lenže pri sťahovaní z Liberca do Hradca Králové zostal na severe Česka. „Aj tak bol spraný, určite si zaobstarám nový,“ sľubuje. Teraz však drukuje aj bez dresu, po každom zápase vraj volá domov do Záhrebu – najprv otcovi, potom bratovi. „No čo, veď analyzujeme. Každého hráča,“ usmeje sa.
Skúšame ho: vedel by vymenovať aj základnú jedenástku? Viac mu netreba: „Livakovič, Juranovič, Lovren, Gvardiol…,“ mená sype z rukáva. Celé Chorvátsko ich vraj pozná, od Osijeku cez Varaždin až po Dubrovník. Je to niečo ako hokejové Slovensko počas olympiády, hoci Rosandičovi sa to ťažko porovnáva, keďže sám bol v „bronzovom“ Pekingu.
Jedine Dynamo
Keď sa povie Chorvátsko, každému napadne množstvo úspešných športovcov, futbalisti však predsa len majú výnimočné miesto. Bokšič, Šuker, Boban, Olič či Modrič, to všetko sú mená, ktorým patril a stále patrí svet. Rosandič však s futbalom nikdy nekoketoval, chcel byť vždy iba hokejista.
„Pravda, v Chorvátsku je to nezvyčajné. No okolie to prijalo, veď keď hral Medveščak EBEL-ku alebo potom aj KHL, na zápasy chodilo viac ľudí ako na futbalové Dynamo,“ pripomína. Bol by vraj rád, keby bol hokej v jeho krajine viac rozvinutý. „Ale Dalmácia nepozná sneh. Nedávalo by ani zmysel, aby tamojší ľudia milovali hokej,“ uzná.
Čítajte viac Čo robia najlepší strelci MS? Senátor, podnikateľ - pribudli kilá aj šediny
Sám pochádza zo športovej rodiny, keď ide na „pľac“ chorvátsky športovec, vždy zatína päste. „Goran Ivaniševič vyhral Wimbledon v roku 2001, však? Mal som šesť, ale útržky si pamätám. Alebo Janicu Kosteličovú, jej športový príbeh je neskutočný. Neuveriteľné, až teraz ako dospelý začínam chápať, čo vlastne dokázala. Mala 21 rokov a vyhrala tri olympijské zlatá a jedno striebro,“ opäť sa mu rozbúcha srdce a vzápätí spomína aj veľký triumf chorvátskych hádzanárov z Atén 2004. Úžasné úspechy na takú malú, iba 3,8-miliónovú, krajinu…
Keď ho „vraciame“ späť k futbalu a pýtame sa na najobľúbenejšieho hráča, zdráha sa. Akoby nechcel nikomu krivdiť. Pomáhame teda otázkou: je Luka Modrič najväčší športovec v dejinách Chorvátska? „Fú, neviem, neviem,“ opakuje. „Je minimálne najznámejší. Veď vyhral Zlatú loptu, to bol obrovský úspech,“ pokračuje.
Mimochodom, na Modriča vraj kedysi chodil aj osobne. Ešte v čase, keď hral za Dynamo Záhreb. Rosandič je veľkým fanúšikom tohto slávneho balkánskeho klubu. „A nielen na Modriča, hádam až desať hráčov súčasného kádra kedysi prešlo cez Dynamo,“ chváli sa.
Čítajte viac Ošiaľ a ovácie v Tokiu. Japoncov vítali, akoby boli majstri sveta
Kým on spolu s otcom a bratom sú veľkými priaznivcami Dynama, mama má v srdci Hajduk Split. „Pochádza zo Slavónska, v jej rodine sa vždy drukovalo Hajduku. Občas máme doma aj priateľské naťahovačky, keď je derby. Našťastie, posledných desať rokov stále vyhráva Dynamo,“ uškrnie sa.
V piatok však budú všetci Rosandičovci na jednej, červeno-bielej lodi. Chorvátsko vyzve Brazíliu, najväčšieho favorita katarského turnaja. A Mislavovi sú tentoraz naklonené aj všetky nefutbalové hviezdy, lebo od 17.00 mal hrať pôvodne proti Libercu, lenže pred pár dňami duel preložili.
„Čo vám poviem, uľavilo sa mi. Keby som to nestíhal, musel by som s tým žiť, ale takto je to super. Zápas si určite užijem,“ teší sa.
Potrápime Neymara
V hokejovej kabíne v Hradci má vraj každý svojho favorita, no „snažím sa všetkých zorientovať, aby vedeli, komu fandiť. Občas ma aj podpichnú, predovšetkým teraz pred Brazíliou. Mnohí jej fandia, veď hrá krásne. Ale my ju potrápime,“ dušuje sa.
Čítajte viac Mŕtvy robotník. FIFA potvrdila, že v Katare došlo k tragédii
Futbaloví „kanárici“ budú naozaj veľkým favoritom, ale „Vatreni“ sú tiež skvelým a skúseným mužstvom. „Šanca, samozrejme, existuje. Sú veci, ktoré nám však nehrajú do kariet. Chlapci odohrali ťažké zápasy, Brazília sa doteraz iba hrala, určite má viac síl. Ale naši sa zomknú,“ verí.
A keby aj nie, šampionát už dopozerá. „Niekoho by som si už našiel. Napokon, od začiatku favorizujem Brazíliu a Francúzsko,“ zdôrazní.
Na nedávnom Nemeckom pohári mal na drese slovenské kapitánske céčko, na Slovensku hokejovo vyrástol, cíti sa tu ako doma. „Žijem tu polovicu života, ženu mám Slovenku, plánujeme tu aj svoju budúcnosť. Moje srdce je už pol na pol,“ vraví hrdo Rosandič. Je tu však zápas proti Brazílii. To srdce v piatok predsa len zabalí do chorvátskej vlajky…
Dávame do pozornosti Kto, s kým a kedy? Kompletný program MS vo futbale