Hľadať
Denný / nočný režim
Sledujte nás
Pravda Pravda Domov podcast Výsledky výsledky

Každý Iránec pozná Hamšíka. Ale s jeho účesom by si u nás nezahral

Je farmaceut, vedec, no jeho životom je futbalová lopta. Keď Iránec Sasan Khademnematolahi (31) prišiel v roku 2019 na Slovensko, nemal bádateľské sny. Ťahali ho sem dve lásky - manželka a futbal. Dnes trénuje žiacke mužstvo v bratislavskej Dúbravke a pripravuje sa na veľký futbalový sviatok. Irán predsa štartuje na majstrovstvách sveta v Katare.

21.11.2022 10:00
Sasan Khademnematolahi Foto:
Sasan Khademnematolahi sledoval iránskych futbalistov aj na MS v Rusku. Šampionát v Katare sa mu zdal príliš drahý.
debata (4)

Prečo práve Slovensko?

Jeden z mojich iránskych kamarátov pracoval v Slovenskej akadémii vied – páčilo sa mu tu a tak zohnal pracovné miesto aj pre moju manželku. Vzápätí sa našiel flek aj pre mňa. Vo výskume na Ústave molekulárnej biomedicíny a neskôr v Centre experimentálnej medicíny, kde si robím aj doktorát. Aj tu platí, že za všetkým hľadaj ženu (úsmev). Nemohol som ju tu predsa nechať osamote. A potom – samozrejme – tu je futbal a moje veľké futbalové sny.

Vedeli ste predtým niečo o Slovensku?

Pre väčšinu Iráncov ste stále súčasťou Československa. Ja som však veľký futbalový fanúšik, o európskych hráčoch mám dlhodobo podrobný prehľad, aj preto som vedel, že Marek Hamšík, Milan Škriniar či Martin Dúbravka sú Slováci a nie Čechoslováci.

Čo vám povedali rodičia, keď ste im oznámili, že odchádzate?

Žijú v mojom rodnom meste Kerman, ja som však už dlhšie pôsobil v tisíc kilometrov vzdialenom Teheráne. Podporili ma, vraveli, že ak ma tu čaká lepšia budúcnosť, nech idem. Napokon, nie je jedno, či ste od rodičov tisíc alebo päťtisíc kilometrov?

A tak ste prišli do iného sveta…

Veru, veľmi rozdielneho. Disciplinovanej­šieho. Vravím vám, nechceli by ste šoférovať auto v Teheráne. Dopravné pravidlá síce máme, ale iba na papieri. V skutočnosti si každý jazdí, ako sa mu zachce. V 13-miliónovom mieste nie je problém zostať visieť v zápche hoci aj celý deň. Používame iný kalendár, v Iráne dnes žijeme v roku 1401, aj to mi neraz spôsobovalo problémy. Potom sa stane, že vám mama zavolá, že ste zmeškali nejaký dôležitý sviatok. Zažil som aj viacero úsmevných situácií.

Vravte…

Dnes tu mám dobrého kamaráta zo Sniny, keď mi ho však prvýkrát predstavili, chcel som sa s ním pobozkať, lebo u nás v Iráne je bežné, že muž bozká muža. Viete, ako sa zháčil? (smiech) Ihneď odskočil. Doteraz sa na tom zabávam. Na druhej strane, v Iráne nikdy nepobozkáte ženu, ktorú nepoznáte.

V Bratislave žijem štvrtý rok a niečo vám poviem: ľudskosť je v každom z nás a je jedno, či ste z Bratislavy alebo z Teheránu. Vo svojej podstate sme všetci rovnakí. Rozdielnych nás robí výchova a prostredie, v ktorom vyrastáme. Knihy, z ktorých sa v školách učíme.

Spôsobuje vám slovenská odlišnosť problémy?

Na Slovensku som šťastný. Pre viacero mojich kamarátov to bola iba prestupná stanica, po pár rokoch sa pobrali na Západ, lebo podmienky na štúdium a prácu vo vede sú tam neporovnateľne lepšie. O platoch ani nehovorím. Keď mám s niečím problém, tak to je tunajšia cudzinecká polícia.

Sasan Khademnematolahi je veľký fanúšik... Foto: Archív Sasana Khademnematolahiho
Sasan Khademnematolahi Sasan Khademnematolahi je veľký fanúšik Manchestru United. Pochopiteľne, na 1. mieste je jeho iránsky Esteghlal.

Prečo?

Keď som prišiel, neexistovalo nič také, ako online rezervácia termínu. Na to, aby som dostal doklady, som musel od piatej ráno stáť v dlhom rade. Na rad som sa dostal o jednej poobede. Navyše, ľudia na úrade ani nehovorili po anglicky. Odvtedy sa však veci trošku pohli. Budem úprimný, život vo Viedni je pre Iráncov jednoduchší. Je tam veľa moslimov, nie je problém sa dostať napríklad k mäsu halal. Ani ovčie tu na pultoch len tak nenájdete. No robíte fantastické polievky a bryndzové halušky.

Ako moslim si ich však neposypete slaninkou…

Ale čoby nie. My, Iránci, sme často flexibilní moslimovia. Nájdete aj takých, ktorí si dajú alkohol. Moja žena zasa nenosí hidžáb.

Je podľa vás Slovensko k cudzincom priateľská krajina?

Najdôležitejší je vždy prvý kontakt. Ja som mal šťastie. Na SAV-ke boli ku mne od začiatku veľmi milí a ja im to do konca života nezabudnem. Pravda, v centre Bratislavy som pocítil nepríjemné pohľady a v očiach videl otázku: .,,Čo tu, do pekla, robíš?"

Nevšímam si to, sústredím sa na to pozitívne. A na Slovensku je toho tak veľa. Žijú tu krásni ľudia. Prešiel som krajinu krížom-krážom. Našiel som tu pokojné a mierumilovné prostredie, môžem vziať bicykel a prejsť na ňom celé mesto.

Ale nehovorte… S cyklochodníkmi tu máme stále iba 20. storočie…

Nuž, doprial by som vám jazdu v uliciach Teheránu (úsmev). Šanca, že do vás niekto narazí, naozaj nie je malá.

Viete si predstaviť, že tu zostanete celý život?

Páči sa mi tu, v tejto chvíli nič nevylučujem. Mnoho mojich priateľov už odišlo, no ja mám sen. Veľký futbalový sen. Chcem byť dobrý tréner. Ktovie, možno raz privediem Slovensko na majstrovstvá sveta (úsmev).

Prečo práve tréner?

Lebo je to priestor, ako môžem aj naďalej zostať pri futbale. To bol aj jeden z dôvodov, prečo som napokon prišiel na Slovensko. Ak ste v Iráne nehrali prvú alebo druhú ligu, čo sa mi, žiaľ, nepodarilo, nemôžete trénovať ani deti. U vás je to jednoduchšie. Cez známeho som sa dostal k stupavským chlapcom, kategórii U9. Nasadol som na autobus na Miletičovej v Bratislave a trikrát týždenne jazdil do Stupavy.

Sasan Khademnematolahi (vľavo) niekoľko... Foto: Archív Sasana Khademnematolahiho
Sasan Khademnematolahi Sasan Khademnematolahi (vľavo) niekoľko mesiacov pomáhal pri tréningoch stupavských chlapcov. Potom svoj tím našiel v bratislavskej Dúbravke.

To je hodina tam, hodina späť…

Pravda, ale už som vravel, že správny Iránec nemá problém celý deň trčať v zápche. Čas nie je pre nás až taký dôležitý. Veľmi ma to napĺňalo, mal som však jeden problém – neviem po slovensky. Rozumiem síce, ale ako tréner potrebujete viac. Rozdávať pokyny, pomôcť, navigovať a ja som sa cítil bezradný. Dnes trénujem chlapcov v bratislavskej Dúbravke, sú to deti z medzinárodnej školy. Vedia po anglicky.

Neláka vás viac vedecká kariéra?

A môžem si vybrať? (smiech) Vážne, farmácia je fajn, ale nemám s ňou vášnivý vzťah. S futbalom to je iné, život si bez neho neviem predstaviť. Je to výzva a ja mám rád výzvy. Môj otec bol pomerne známy rozhodca, brat zasa brankár. Futbal máme v DNA. Hral som ho od detstva, aj na univerzite, dokonca aj nejaký titul sme získali. Je to môj život, sledujem všetko, čo sa dá.

V Iráne máme dva slávne kluby – Esteghlal a Persepolis, modrých a červených. Celá krajina je rozdelená na dve polovice, buď ste za jedných alebo druhých, nič medzitým nie je. Naša rodina vždy fandila Esteghlalu.

Aj priamo na tribúne?

Keď som býval v Teheráne, prisahám, že som nechýbal na jedinom ligovom stretnutí. Na štadión Azadi sa kedysi vošlo 120-tisíc ľudí. Postavili ho ešte pred iránskou revolúciou a patril medzi najväčšie stánky na svete. Dnes pojme – po tragických udalostiach z roku 2006 – už iba 70-tisíc fanúšikov. Keď hráme proti Persepolisu, vždy je vypredané, proti iným tímom možno spolovice. Tá atmosféra je úžasná.

Viete to s niečím porovnať?

Nedávno som bol na stretnutí Slovan – Pjunik Jerevan. Všade písali, že tam bola skvelá atmosféra a uznávam, páčilo sa mi to. Ale proti teheránskemu derby to bola „malina“. Esteghlal aj naďalej sledujem, všetky zápasy, každý víkend. Býval som ešte v Záhorskej Bystrici, keď sme hrali proti Persepolisu. Po góle v 92. minúte som skoro zbúral barák, tak som sa tešil. Aj sused dobehol, že čo sa deje.

Asi máte tolerantnú manželku…

Ešteže ju mám. Vie, že keď hrá Esteghlal, nemôžeme ísť nikam, lebo oči mám nalepené na monitore. A keď prehráme, tiež nikam nejdeme, žiadna párty. Jednoducho nič. Ale lepším sa, keď som bol tínedžer, bolo to omnoho horšie. Po nevydarenom zápase bol plač, depresia, na dlho som sa uzavrel do seba. Keď nehrá Esteghlal, fandím Manchestru United, ak nie je na ihrisku Irán, potom som veľký fanúšik Anglicka.

Sasan s manželkou na MS 2018 v Rusku. Foto: Archív Sasana Khademnematolahiho
Sasan Khademnematolahi Sasan s manželkou na MS 2018 v Rusku.

Mysleli sme, že Slovenska…

Dostali ste ma. Na moju obranu: manželka každému vraví, že nikto nesleduje slovenskú reprezentáciu tak pozorne ako Sassan

Kto je najlepší Slovák?

Momentálne Škriniar, ale Hamšík je ikona. Každý Iránec pozná Mareka. Talianska liga je u nás veľmi populárna a Hamšík bol hviezdou Serie A. Vieme o ňom nielen vďaka skvelým výkonom v Neapole, ale aj pre jeho účes. Ten je vskutku originálny.

Mohol by ho nosiť aj v Iráne?

Dnes je to o niečo voľnejšie, ale pred pár rokmi by ho na ihrisko nepustili. Každá extravagancia bola zakázaná.

Tešíte sa na majstrovstvá sveta?

Nie až tak ako kedysi. Aktuálna situácia v Iráne je veľmi zložitá, túžime po revolúcii a všetci cítime, že futbal nie je momentálne na prvom mieste. Sloboda a ľudské práva pre naše ženy sú v tejto chvíli dôležitejšie.

Volanie po zmene v zásade spojilo krajinu, dokonca aj nezmieriteľní rivali Esteghlal a Persepolis sa po góloch vo vzájomnom stretnutí na znak protestu netešili. Teraz nie sme modrí a červení. Všetci sme zvedaví, čo sa bude diať v Katare. Či aj tam uvidíme signály smerujúce proti režimu.

Ten zábery zrejme scenzuruje…

Pravdepodobne. Nedávno na seba narazili FC Porto a Bayer Leverkusen, za oba kluby hrajú iránski hráči a bolo prirodzené, že televízia duel odvysiela. Všetko bolo v poriadku, až kým kamera neukázala na iránsku vlajku v hľadisku. Prenos ihneď vypli. Prípravný zápas na MS proti Senegalu vo Viedni zasa odvysielali bez zvuku. Preto, aby nebolo počuť hlasy Iráncov demonštrujúcich za bránami štadióna.

Znamená to, že Irán nebude žiť najbližší mesiac futbalom?

Nie všetci iránski reprezentanti – vrátane toho najlepšieho, Mahdiho Taremiho z Porta – sa vyjadrili proti udalostiam, ktoré krajina zažila v poslednom čase. Režim zabil ženu len preto, že nemala dostatočne zahalenú hlavu, pri následných protestoch zomreli ďalší ľudia.

Viacerí hráči to na sociálnych sieťach neodsúdili a preto dnes nemajú takú výraznú podporu ako obvykle. A to napriek tomu, že Irán je spolu s USA, Anglickom a Walesom azda v „najpolitickejšej“ skupine v Katare.

Tu sa fandí Esteghlalu. Foto: Archív Sasana Khademnematolahiho
Esteghlal Tu sa fandí Esteghlalu.

Tie zápasy budú viac ako futbal…

Pravda. Irán ešte nikdy nehral proti Anglicku a za bežných okolností by to bol pre mňa zápas môjho života. Ale nebude. Ako môže byť teraz futbal dôležitejší ako životy ľudí? Keď dáme gól, budem šťastný, ale moje srdce aj naďalej zostane smutné. Bol som na majstrovstvách sveta 2018 v Rusku. Priamo na štadióne, kde sme prehrali po hrdinskom boji s Argentínou 0:1. Viete, aký som bol hrdý? Veď sme vzdorovali veľkému Messimu a spol. Doma boli plné ulice, všetci vyšli von. Tentoraz to určite bude iné.

Môže Irán postúpiť zo skupiny?

Zrejme áno. Druhé miesto je reálne. Máme na to, aby sme zdolali Spojené štáty a tréner Carlos Queiroz zasa vie, čo platí na Anglicko a Wales.

Čo je pre Iráncov dôležitejšie – postúpiť zo skupiny alebo zdolať USA, s ktorými je krajina v neustálom politickom konflikte?

Pre režim určite poraziť Spojené štáty. Pre mňa postup.

Spomínate si ešte na MS 1998, Irán vtedy vyhral 2:1…

Spolu s otcom sme zápas sledovali u mojej tety. Celá rodina sa tam zišla, bolo nás hádam dvadsať. Otec robil atmosféru, pamätám si, ako pripravil choreo a my ostatní sme na konci zakričali Irán. Po zápase sme všetci šli na ulicu, mal som osem rokov, ale vydržali sme až do tretej ráno.

Pred zápasom si Iránci a Američania spravili spoločnú fotografiu…

Pekné gesto, nie? Tú snímku som videl až neskôr, vláda sa zrejme postarala, aby si ju Iránci doma pri televízoroch nevšimli. Viete, sme veľmi priateľský národ, jedine režim z nás robí na medzinárodnej scéne nepriateľov.

Do Kataru vás to neťahalo?

Samozrejme. Pokiaľ som si nepozrel ceny leteniek a ubytovania. Stálo by ma to viac ako tritisíc eur, šampionát v Rusku bol v porovnaní s Katarom lacný špás.

Kto napokon vyhrá?

Brazília, Francúzsko alebo Argentína. Doprial by som to Messimu, bolo by to krásne zavŕšenie jeho futbalového príbehu.

Fandí síce Manchestru United, ale spoločnou... Foto: Archív Sasana Khademnematolahiho
Sasan Khademnematolahi Fandí síce Manchestru United, ale spoločnou selfie s Edenom Hazardom nepohrdol.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #Irán #Katar 2022