„Máte to v škole, na autách, na budovách. Všade samí futbalisti. Keď si otvorím k obedu fľašu nealko nápoja, tak tam je futbalista, obal od jedla bez futbalovej lopty prakticky neexistuje. Aj v triede nám visia propagačné materiály k majstrovstvám sveta. Všetko je futbal, všetko je FIFA,“ usmieva sa sympatická študentka medzinárodnej školy v Dauhe.
Spomeniete si ešte, ako vyzeral Katar pred desiatimi rokmi?
Vtedy som mala osem, všetko som vnímala detskými očami. Bolo to niečo nové, nepoznané, tešila som sa. Mama však vraví, že spočiatku to bolo rozčarovanie. Opustili sme príbuzných, kamarátov, peknú farebnú krajinu a ocitli sa na rozpálenom sivo-žltom stavenisku. Stromy nikde. Ani púšť nevyzerala na prvý pohľad tak romanticky, ako si ju človek predstavuje a pozná z filmov (úsmev). Ale zvykli sme si.
A Katar sa akiste veľmi zmenil…
Presne tak. Na nepoznanie. Z púšte vyrástli mrakodrapy, luxusné nákupné centrá, na mori dokonca pribudol ostrov či moderné letisko. Vybudovala sa dopravná infraštruktúra, je tu aj metro. S každým odchodom na prázdniny a príchodom späť nás Dauha prekvapovala novým skvostom. Všetko tu však robili premyslene.
Je tam teraz život jednoduchší?
Čo sa dopravy týka, určite. Doma sme boli zvyknutí, že na základné nákupy sa chodí peši, zrazu sme však narazili na bariéru. V tom čase tu neexistovala žiadna verejná doprava, o chodníkoch nehovoriac. Z jednej strany cesty na druhú sa nedalo prejsť bez toho, aby ste riskovali vlastný život. Všade len autom, hodiny v dopravných zápchach a rozkopané ulice v neustálej prestavbe boli zrazu našou rutinou. A potom je tu ešte jedna vec.
Foto: Archív Sofie Krupovej
Akiste teplo…
To nie je teplo, ale živá mikrovlnka. Katar jednoducho nie je krajina, kde môžete existovať vonku. Slnko tu doslova pečie, vidíte len, ako sa vzduch pred vami mihá. Cez najväčšie teplá vydržíte vonku maximálne desať minút. Teplomer v aute nám každé leto ukáže aj 45 stupňov Celzia. Mimochodom, bola som aj na majstrovstvách sveta v cyklistike 2015, ktoré sa konali v Dauhe. Tešila som sa spolu s pár ďalšími Slovákmi v cieľovom priestore. Petra Sagana mi bolo ľúto, po tom všetkom pôsobil neuveriteľne unavene. Súťažiť v takomto počasí mi prišlo neľudské.
Pôvodný zámer bol, že aj šampionát sa bude hrať v lete…
Hm, to by bolo zaujímavé. Veľa ľudí by odpadlo. Nie sú zvyknutí. Domácich občas vidíte posedávať vonku. Vedľa nášho domu je futbalové ihrisko, spravidla sa na ňom hrá až po zotmení. Cez deň maximálne v decembri.
Pre ilustráciu – akú najnižšiu teplotu ste v Katare za desať rokov zažili?
Bolo to tuším 15 stupňov. Avšak nič príjemné, predovšetkým, keď som prišla do školy. Neviem, z akého dôvodu, ale tam sa klimatizácia nikdy nevypína a tak som vošla do ešte chladnejšieho prostredia ako vonku.
Čo Katar a šport?
Pred dekádou miestny obyvateľ tento pojem poznal iba podľa výrazu – športové vozidlo. Inak nič. Možnosti boli minimálne, komu nestačili prechádzky po nákupných centrách, mohol maximálne vyraziť na duny a nechať sa na nich povoziť od miestnych borcov. A v tomto sú fakt majstri. Neraz z hlbokého piesku vyťahovali aj zapadnutého Slováka. (smiech)
Foto: ČTK / DPA / firo Sportphoto
Zmenilo sa to už?
Áno, sedavý spôsob života a s tým súvisiace zdravotné ťažkosti boli problém. Katar potreboval ľudí rozhýbať. Vybudovali sa cyklistické a bežecké trasy, pribúdajú plážové a kitesurferské rezorty, zrazu je tu nespočetné množstvo atletických štadiónov a plaveckých hál. Šport sa stal jednou z priorít. Vládcovia naň vyčlenili prakticky neobmedzené financie.
Futbal je toho dôkazom…
Arabi ho milujú. Mená hviezd anglickej či španielskej futbalovej ligy sypú z rukáva dokonca aj ženy a deti. A keď Katar získal MS, posunul sa doslova raketovým tempom. Dali si na tom záležať. Treba si uvedomiť, že spraviť takýto šampionát na takom malom území, to nie je iba o zmontovaní pár štadiónov. Je to aj o zvládnutí organizácie obrovského davu ľudí. Ten však má úplne iné návyky a je nevyhnutné sa mu do veľkej miery prispôsobiť.
Vyšiel mu teda Katar v ústrety?
Keby som bola fanúšikom a tešila sa po vyhratom zápase, tak budem chcieť oslavovať. Ak by mi to nedovolili, tak zostanem doma a pred televízorom si vyložím nohy. Katar si toto dobre uvedomuje. Prispôsobuje sa do maximálnej miery, do akej mu to kultúra a tradície dovoľujú. Tolerancia voči cudziemu je v multikultúrnej spoločnosti, akou je Katar, samozrejmá. Keď sa mama pýta môjho brata, akej národnosti je jeho spolužiak, tak on väčšinou netuší, lebo mu to je jedno a nerieši to. Vtedy sa mama cíti troška zahanbene, lebo chce vedieť nepodstatnosti.
Predsa len, na čo by si mali dať fanúšikovia pozor?
Som cudzinkou v krajine, ktorá mi vytvorila podmienky, aby som sa tu mohla cítiť ako doma. Je preto samozrejmé, že som sa prispôsobila ich pravidlám. Pre návštevníkov MS bude na určitých miestach alkohol povolený, nemali by ho však konzumovať inde. Rovnako tu nie sú žiadane intímne prejavy na verejnosti. A do tretice – odporúčam konzervatívnejšie oblečenie. Jedno je isté: ako s hráčmi, tak aj s fanúšikmi, sa tu bude zaobchádzať luxusne.
Je to bezpečná krajina?
Jednoznačne. Turisti tu nebudú mať žiadny problém. V Katare žije len veľmi malé percento domácich, všetci, ktorí sem prišli, môžu ešte ľahšie odísť. Kamery sú na každom kroku, na toto si potrpia. Človeka, ktorý vyrába problémy, ihneď pošlú preč.
Registrujú domáci výhrady k šampionátu, ktoré majú predovšetkým krajiny na Západe?
Keď sa človek nespolieha iba na tunajšie spravodajstvo, tak áno. Je pravda, že si dávajú veľký pozor na to, čo pustia na obrazovku. Všetko musí podliehať ich štandardu. Na druhej strane, dajú sa tu sledovať rôzne svetové médiá, kto má záujem, nemá problém dozvedieť sa aj iný pohľad na vec.
Médiami prehrmelo mnoho správ o ťažkých podmienkach a úmrtiach migrujúcich robotníkov, ktorí budovali štadióny pre MS…
Je ich tu veľa. Nemajú ideálne podmienky. Na staveniskách sú veľmi dlho, začínajú skoro ráno, keď slnečné lúče ešte nie sú také ostré, potom majú dlhú prestávku, no zostávajú v areáli. Poobede nasleduje ďalšia šichta. Nie je to ľahké, pracujú v dlhom pracovnom oblečení, ktoré pripomína skafander.
Budete sledovať šampionát?
Nie som futbalový fanúšik. To skôr otec. Ale usporiadateľom budem držať palce. Viem, ako im na tom záleží. Dajú do toho všetko. Kto môže, nech sa príde pozrieť, bude to ako prejsť cez rozprávkové zrkadlo a ocitnúť sa v úplne inom svete. Vo svete elegantne sa vznášajúcich čiernych a bielych postáv, orientálnych vôní a volania muzeínov zo všadeprítomných vežičiek mešít. Napriek niekoľkým obmedzeniam, máte sa na čo tešiť.