Tréner Supicci mu to toleroval a Petrone sa stal majstrom sveta… V histórii svetových šampionátov sa odohralo množstvo kurióznych a často až bizarných situácií. Vybrali sme niekoľko z nich.
Rumunom pomohol sám kráľ
Na prvých MS 1930 v Uruguaji štartovali len štyri európske tímy – Francúzsko, Juhoslávia, Belgicko a Rumunsko. Na poslednú chvíľu bola ohrozená aj účasť Rumunov.
Na vzdialený kontinent sa dalo dostať len loďou. Cesta parníkom Conte Verde trvala tri týždne, ďalšie tri nazad, turnaj sa hral viac ako dva týždne. Účastníci museli obetovať viac ako dva mesiace.
Aj preto sa tímy dávali dokopy s veľkými problémami. Rumunský tvorili iba amatéri, všetci boli zamestnaní v rôznych profesiách. Uvoľniť ich na také dlhé obdobie bolo takmer nemožné. Napokon sa to podarilo vďaka vedúcemu výpravy a trénerovi. Nebol to nik iný ako rumunský kráľ Carol.
Čítajte aj Čo bolo najťažšie? Poslať hviezdu na lavičku
Taliani išli na Brazíliu vlakom a v stoji
Cestovnú tortúru zažili aj štyri zámorské krajiny, ktoré sa zúčastnili v Taliansku na MS 1934. Dopadli ešte horšie. Turnaj sa hral vyraďovacím spôsobom a Argentína, Brazília i USA prehrali hneď v 1. kole a na druhý deň ich čakala trojtýždňová cesta späť.
Mexiko muselo v dejisku odohrať najprv kvalifikačný zápas. Prehralo ho a stalo sa jediným tímom v histórii, ktorý sa vrátil domov skôr, ako si zahral na MS. Taliani cestovali do Paríža na semifinále MS 1938 v nabitom vlaku. Väčšina z nich niekoľko hodín stála.
Zdolali však Brazíliu a triumfovali aj vo finále. Každá výprava mohla prihlásiť až 22 hráčov, ale cestu hradili iba sedemnástim – aj to druhou triedou. Ak trvala viac ako 36 hodín, mohli použiť spací vozeň.
Päť penált pre Argentínu
Rozhodcovia boli témou od prvého šampionátu. Na MS 1930 Francúzi prehrávali s Argentínou 0:1, ale hrali veľmi dobre a vyrovnanie viselo vo vzduchu. Francúz Langiller sa rútil sám na brankára, ale brazílsky rozhodca Almeida Rego odrazu odpískal koniec.
Do konca zostávalo ešte viac ako šesť minút. Francúzi protestovali a pridalo sa k nim aj domáce obecenstvo. Diváci sa vyhrážali rozhodcovi obesením. Zasahovala polícia. Rego sa naľakal a zmenil rozhodnutie.
Dohrávalo sa ešte šesť minút. Situácia sa upokojila, ale Francúzi už nevyrovnali. Argentínčania sa však mohli spoľahnúť na podporu rozhodcu aj v zápase s Mexikom. Vyhrali ho 6:3 a bolívijský arbiter odpískal v ich prospech päť pokutových kopov.
Vo finále mali tímy svoje lopty
Najmä na úvodných šampionátoch boli často veľkým problémom lopty. Pred prvým finále Uruguaj – Argentína si každé mužstvo donieslo svoju a trvalo na tom, že sa musí hrať s ňou.
Uznávaný belgický rozhodca John Langenus nakoniec presvedčil tímy, že jeden polčas sa bude hrať s jednou a druhý s druhou. Žreb rozhodol, že sa začínalo s argentínskou. A Argentínčania viedli do prestávky 2:1.
Po nej už bola na ihrisku uruguajská lopta a domáci nakoniec vyhrali 4:2. Na MS 1962 trvali organizátori na tom, aby sa hralo s loptami čilskej výroby.
Boli však nekvalitné a už po chvíli strácali tvar. Rozhodcovia nechceli uraziť hostiteľov a problém vyriešili šalamúnsky. Zápas začínali s ich loptou, ale hneď ako prvý raz opustila ihrisko, nahradili ju kvalitnejšou.
Čítajte aj Anschluss, futbalové porno, krádež. Vypnite televízory, odznelo pred 40 rokmi
Jack Charlton dostal zlato a nočník
Na MS 1966 získali Angličania na domácej pôde prvý a zatiaľ aj posledný raz titul majstrov sveta. Už vtedy chodili hráči na dopingovú kontrolu. Smolu mal Jack Charlton, opora víťazného tímu. Okrem zlatej medaily dostal aj ďalšiu špeciálnu trofej.
Patrila iba jemu a už nikdy ju neudelili inému hráčovi. V priebehu šampionátu ho až tri razy vyžrebovali na dopingovú kontrolu. A po finále, v ktorom Angličania zdolali Nemcov, išiel na ňu opäť.
Pracovníci dopingového laboratória mu darovali nočník s nápisom: Venované Jackovi Charltonovi, ktorý dal svojej vlasti všetko, čo mohol.
Indovia i Leonidas hrali bosí
Na MS 1950 sa kvalifikovala z ázijskej zóny aj India, ale na šampionáte si nezahrala. Kvalifikáciu odohrali Indovia bosí, kopačky nemali. Na šampionáte im FIFA nepovolila hrať bez nich a tak vôbec nenastúpili. V predvojnovom období bol najväčšou hviezdou svetového futbalu Brazílčan Leonidas da Silva prezývaný Čierny diamant.
Práve tomuto útočníkovi sa pripisuje autorstvo takzvaných nožničiek. Zažiaril na MS 1938, na ktorých padlo veľa gólov. Prispel k tomu aj slávny Brazílčan.
Súboj s Poľskom sa skončil 6:5 a on si pripísal tri góly. V tomto zápase si až v druhom polčase rozhodca všimol, že Leonidas hrá bosý. Donútil ho, aby si obul kopačky.
Hrdinom sa stal pes Pickles
Cenu prvej trofeje MS – sošky bohyni Nike – zhotovenú z rýdzeho zlata, vyčíslili na 47-tisíc dolárov. Jej historická hodnota bola nevyčísliteľná. Pred MS 1966 ju neustrážili Angličania. Ukradol ju zlodej v expozícii známok v londýnskom Westminsteri. Zbierky známok za tri milióny libier sa nedotkol.
Britská televízia okamžite prerušila vysielanie, aby túto správu oznámila. Scotland Yard nasadil množstvo ľudí, vyhlásil obrovské pátranie. Trofej sa našla. Vypátral ju pes Pickles v kroví na predmestí Norwood. Odhodil ju tam zlodej Edward Bletchley, pôvodne ju chcel vymeniť za 15-tisíc libier.
Pickles sa stal hrdinom a najslávnejším psom na ostrovoch. Firma vyrábajúca psiu stravu sa rozhodla zásobovať ho celý rok za jeho „zásluhy o svetový futbal“. Liga na ochranu psov ho vyznamenala striebornou medailou. Dostal úlohu vo filme, v ktorom zarábal 25 libier denne.
Jeho majiteľ David Corbett prevzal odmenu päťtisíc libier. Picklesa pozvali na finále MS do Wembley a ministerský predseda Harold Wilson na recepciu, kde Angličania oslavovali titul.