Foto: Profimedia
Stále je to výnimočný rekord v histórii svetových šampionátov. Oleg Salenko (48) sa usadil po skončení kariéry na Ukrajine. Pravde poskytol rozhovor.
Ruskí futbalisti dobre odštartovali turnaj. Ako hodnotíte ich doterajšie účinkovanie?
Začali lepšie, ako mnohí očakávali. Treba takto pokračovať. V prvom zápase strelili síce päť gólov, ale treba povedať aj to, že Saudská Arábia nepodala dobrý výkon.
Očakávali ste také ruské výkony?
Pre mňa je favoritom skupiny Uruguaj. A očakával som, že Rusko bude druhým postupujúcim. Situácia sa vyvinula tak, že medzi nimi sa teraz rozhodne o poradí na prvých dvoch miestach. Takže pre mňa to prekvapenie nie je. Myslím si, že hlavné bolo postúpiť zo skupiny, teraz sa ukáže, čo bude ďalej.
Ste Ukrajinec, ale reprezentovali ste v minulosti Rusko. Ku ktorému tímu máte bližšie?
Som fanúšik oboch reprezentácií. Teraz hrá na šampionáte Rusko, takže je to jasné. Pôsobil som ešte v ruskom mužstve, ktoré bolo v podstate sovietskou zbornou. V tíme bolo napríklad päť Ukrajincov.
Bol spoločný tím silnejší ako teraz samostatné reprezentácie?
Samozrejme, veď na ME 1988 hrala sovietska zborná vo finále s Holandskom. To bol posledný veľký úspech sovietskeho futbalu. V tom čase i predtým sme mali aj viac silnejších klubov, napríklad v Gruzínsku bolo výborné Dynamo Tbilisi. Ale futbal v týchto krajinách trochu upadol. A každá sa už usiluje ísť svojou cestou, má svoje predstavy a ciele. To je podobná situácia ako u vás. Bývalé československé mužstvo malo väčšiu silu a dosiahlo aj veľké úspechy.
Hrali ste aj proti Československu?
Hral, ale len ako junior – na majstrovstvách Európy.
Do histórie ste sa zapísali piatimi gólmi v jednom zápase na MS, čo stále nik nezopakoval…
Mojou prácou bolo strielať góly. Pred zápasom s Kamerunom sa mi snívalo, že ich niekoľko dám. Boli to moje najväčšie futbalové chvíle a zostali mi krásne spomienky. Ale musím sa priznať, že vtedy som si príliš neuvedomoval, čo som dosiahol. Až zopár rokov po skončení kariéry som si vravel, že tento rekord je výnimočný. A potvrdzuje to fakt, že stále platí.
Spomínate si na okolnosti, ktoré sprevádzali zápas v Stanforde?
Bol to tretí zápas v skupine a už sme mali len malú šancu na postup – ako jeden z tretích tímov v skupine. Museli sme čo najvyššie vyhrať a dúfať, že nám to bude stačiť. Kamerun mal vtedy celkom dobré mužstvo. Pamätám si, že nám dal gól Roger Milla, viedli sme 3:1 a ja som potom zvýšil dalšími dvoma gólmi. Hrali sme dobre, prejavil sa tímový duch a vraveli sme si, že keby toto bol náš prvý zápas na šampionáte, určite by sme boli na ňom úspešnejší.
Nakoniec vám vysoká výhra 6:1 nestačila. Napriek tomu, boli to vaše najdôležitejšie góly kariéry?
Samozrejme, dať góly na MS, to sa cení. Často sa ma pýtali, ktorý bol najkrajší, ktorý najobľúbenejší. Ale to je ťažké povedať. Do prestávky som dal tri, ale úvodný nám asi najviac pomohol, oživil našu hru. Niekedy sa zdá, že strielať góly je jednoduchá záležitosť. Keď som dával piaty, vedel som dopredu, že obstrelím brankára. To je signál, že vám nechýba sebavedomie. Tak vyzeral aj môj výkon. Potom ide všetko ľahšie.
Foto: Profimedia
Podobne vysoké skóre je v súčasnosti výnimočné…
Ak strelí mužstvo dva – tri góly, potom zväčša bráni náskok. Veľa gólov mohlo aj vtedy padnúť len v skupine, keď prídu v turnaji vyraďovacie kolá, už hrá každý oveľa opatrnejšie, taktickejšie.
Postarali ste sa aj o ďalší rekord. Spolu s Christom Stoičkovom ste sa so šiestimi gólmi stali najlepším strelcom MS a získali ste zlatú kopačku. To je jediný prípad, keď strelec vyhral súťaž, hoci jeho tím nepostúpil zo skupiny…
Bulhari postúpili až do semifinále, teda Stoičkov nastúpil na maximálny počet zápasov. Vravel som mu, ďakujem ti, že si nedal viac gólov. A on mi na to povedal: Aj ja ďakujem tebe, že si tu hral tak málo zápasov… Len nedávno som mal možnosť sa s ním stretnúť.
Pri akej príležitosti?
Pricestoval do Kyjeva. Trochu sme si zaspomínali. Je to príjemný človek a mali sme si čo povedať. On je Bulhar, ja hovorím po rusky, ale zhovárali sme sa po španielsky, obaja sme strávili niekoľko rokov v tejto krajine ako hráči.
Ešte ste španielčinu nezabudli?
Nie, ešte si niečo pamätám. Teraz pred šampionátom som zvládol viaceré rozhovory v španielčine, oslovili ma Španieli i Brazílčania.
Na vašom reprezentačnom účte zostalo šesť gólov zo šampionátu, hoci ste mali na MS len 25 rokov…
Moja ďalšia kariéra nebola jednoduchá, trápili ma zranenia. Po MS v USA som zažil ešte dobré obdobie vo Valencii, tam sme mali výborné mužstvo. Ale ľudia si ma pamätajú najmä vďaka šiestim gólom na MS. V živote vždy platí, že vám v pamäti utkvejú najmä najkrajšie, najväčšie momenty. Pre mňa to bol šampionát v USA. Je príjemné, že si ich najmä pred MS pripomínajú aj fanúšikovia.
Ako žijete v súčasnosti? Čím sa zaoberáte?
Som spokoný, nemôžem sa sťažovať. Ešte si zahrám, venujem sa veteránskemu futbalu. Mám aj svoj biznis.
Kto sú vaši favoriti na šampionáte v Rusku?
Mne je blízke Španielsko, kde som pôsobil, želám mu úspech. Ale nepochopil som, ako môže vymeniť dva dni pred šampionátom trénera. Najväčšie šance dávam Brazílii a potom Nemecku, ktorému však štart do turnaja nevyšiel. Uvidíme, ako zvládne ďalšie zápasy.
Budete sledovať zápasy šampionátu aj v dejisku?
Chystám sa do Petrohradu, ku ktorému mám špeciálny vzťah, narodil som sa tam a v Zenite som rozbiehal kariéru. Mám tam veľa známych, žije tam aj môj syn. Chcem si pozrieť semifinále a zápas o tretie miesto.
Vizitka Olega Salenka
Ukrajinsko-ruský futbalový útočník sa narodil v Petrohrade 25. októbra 1969. Stal sa najlepším strelcom MS 1994 so šiestimi gólmi. Päť z nich dal v jednom zápase (Kamerun), čo je rekord v histórii MS. V ruskej reprezentácii odohral osem zápasov (jeden aj za Ukrajinu), dal šesť gólov. Pôsobil v Zenite Petrohrad, v španielskych tímoch Logrones, Valencia, Cordoba, v škótskom Rangers a v závere kariéry sa pokúsil o neúspešný návrat v poľskom Pogone Szczecin.
Play-off MS 2018 vo futbale