Diváci zo severu Európy, jednotne oblečení v dresoch v národných farbách sa chystali na zápas s Anglickom. Bolo ich dvadsaťtisíc? Alebo štyridsaťtisíc?
Keď v moskovských Lužnikách, v rozprávkovom futbalovom dome nabitom osemdesiattisíc divákmi až po strechu kdesi pod nebom, spustili pred zápasom rezkú mexickú hymnu a spieval ju bezmála možno päťdesiattisícový chór, mnohým behali po chrbte zimomriavky.
Bezhraničná oddanosť a nadšenie fanúšikov vyvoláva vždy obdiv. Neváhajú roky šetriť a precestovať tisíce kilometrov, aby na druhom konci sveta podporili národný tím.
Futbalová turistika nabrala obrovské rozmery. Už aj slovenskí futbalisti si niečo podobné v trochu menších rozmeroch užili, keď pred dvoma rokmi zavítalo na zápas s Anglickom do Saint Étienne asi deväťtisíc divákov. Pravda, v porovnaní s Juhoameričanmi to mali na skok.
Ruské mestá dostali futbalovú horúčku. Obsadili ich státisíce priaznivcov z Mexika, Argentíny, Brazílie a z mnohých iných vzdialených krajín. Korzujú krížom-krážom po Matičke Rusi. Tancujú, spievajú, radujú sa i plačú.
Vlakové a letecké spojenia sú vypredané niekoľko týždňov i mesiacov dopredu. Do najvzdialenejšieho mesta šampionátu Kaliningradu vypravia v čase šampionátu 140 špeciálnych letov, ale ani to možno nebude stačiť.
Nikdy doteraz v takom krátkom čase neprišlo do Ruska toľko hostí. To oni dávajú každému zápasu atmosféru, kolorit, šťavu, emócie, farbu, temperament. Sú viac ako hráči i ako mužstvá.
Oni sú skutočnými pánmi šampionátu.
Play-off MS 2018 vo futbale