Napokon – o dve sezóny neskôr – prišlo k sprísneniu pravidiel pre počet legionárov v kluboch. „Chceme zlepšiť našu ligu a vychovať nové hviezdy,“ bili sa vtedy do pŕs kompetentní.
O dva roky vyrukovali s kandidatúrou na majstrovstvá sveta 2018. Tvárami boli Andrej Aršavin, Roman Pavľučenko či Igor Akinfejev. Prví dvaja skončili, posledný menovaný márne čaká na hviezdnych nástupcov. Žiadnych niet. A tak je Akinfejev nateraz posledným futbalistom zbornej, ktorý znesie prísnejšie európske parametre.
Mohol byť najlepší na svete
Bič na legionárov mal v najväčšej európskej krajine opačný efekt ako si vedenie ruskej ligy želalo. Súťaž išla kvalitatívne dole, úroveň domácich hráčov taktiež. Boli privilegovaní, slabá konkurencia im dovolila zostať v základných jedenástkach aj napriek priemernej úrovni ich futbalových kvalít.
Akinfejev bol vždy svetlou výnimkou. Neuspokojil sa s postom jasnej jednotky CSKA Moskva ani ruskej reprezentácie. Nie div, že sa o neho zaujímal Manchester United, Arsenal či Barcelona.
"Pred rokmi som si hovoril, že bude najlepším brankárom na svete. Áno, občas sa mu prihodila nejaká chyba, ale také je brankárske poslanie. Jeho meno už dávno vošlo do histórie. Niečo chýbalo k tomu, aby to bola ešte výraznejšia stopa,” vyhlásil pred časom Oliver Kahn.
Chýbajúcou časťou krásnej mozaiky Akinfejevovej kariéry bol prestup do veľkého klubu. Tridsaťdvaročný rodák z Vidnoje bol k nemu blízko v roku 2007. Vážne zranenie kolena ho však vyradilo na niekoľko mesiacov, a tak z prestupu do anglickej Premier League zišlo.
Splnil si detský sen
O sedem rokov hľadala FC Barcelona náhradu za Victora Valdésa. V nabitom zozname sa objavil aj Akinfejev, lenže Katalánci napokon uprednostnili mladšiu alternatívu.
Kým si Marc-André ter Stegen balil kufre a opúšťal Borussiu Mönchengladbach, Akinfejev zostal doma. CSKA si mädlil ruky, lebo udržal svoju najjagavejšiu hviezdu a najmladšieho hráča, ktorému dal šancu v seniorskom mužstve.
„Jeho hlava je chladná za každých okolností. Má reflexy ako mačka, je sústredený ako sova. Likviduje centre, skvele rozohráva, je v správnom čase na správnom mieste. Už od štyroch rokov sníval o tom, že sa stane brankárom. Je jedným z najlepších gólmanov našej histórie,“ vyhlásil bývalý brankár Sovietskeho zväzu Vjačeslav Chanov.
Akinfejev si nikdy neobliekol iný klubový dres ako ten s červenou hviezdou. Skvele sa adaptoval na prostredie veľmožného armádneho klubu, kde ho čaká sedemnásta sezóna. V ostro sledovanej bránke CSKA sa objavil už ako 16-ročný. Vyšlo mu to parádne – proti Samare chytil penaltu a favorit doma vyhral 2:0.
O dva roky sa stal najmladším Rusom, ktorý si obliekol reprezentačný dres. Len 20 dní po 18. narodeninách (28. apríla 2004) nepremenil debut na víťazstvo nad Nórskom (2:3). Už vtedy sa však ukázal vo skvelom svetle.
„Má vynikajúce reflexy aj disciplínu. Dobre rozohráva loptu, vie ju hodiť aj na druhú polovicu ihriska. Pre ruský tím je najdôležitejšie jeho sebavedomie a spoľahlivosť. Dokázal, že jeho výkony sú konzistentné. Práve preto je naším najlepším hráčom. Ide príkladom vo svojom správaní. Ľudia i spoluhráči ho majú radi a prejavujú mu rešpekt,“ vyhlásil bývalý reprezentant ZSSR Nikita Simonjan.
Putinove obavy
Momentálne má Akinfejev na konte – v dnešných dňoch neuveriteľných – 543 zápasov v drese jediného klubu. Za takmer 49-tisíc minút inkasoval 476-krát, na konte má aj 231 čistých kont.
Na svetovom šampionáte v Brazílii 2014 veľkou chybou naštrbil postupové plány Ruska v zápase s Južnou Kóreou. Predvlani zasa márne sledoval parádnu strelu Mareka Hamšíka na majstrovstvách Európy vo Francúzsku.
Aj napriek tomu je od roku 2005 Akinfejev jasnou voľbou kormidelníkov zbornej. A inak tomu nebude ani na domácom šampionáte. Rusi už vo štvrtok vo vyzdobených Lužnikách vstúpia do turnaja súbojom s jediným tímom, ktorý je na tom v renkingu FIFA horšie. Domáci nemôžu so Saudskou Arábiou zaváhať.
„Žiaľ, musím uznať, že zborná nemá v ostatnom období najlepšie výsledky. Všetci v Rusku však dúfame, že naši chlapci zabojujú až do konca,“ vravel ruský prezident Vladimir Putin.
Novinári sa ho pýtali na šance usporiadateľskej krajiny len niekoľko hodín po remíze Ruska s Tureckom (1:1). Zverenci Stanislava Čerčesova nezvládli generálku na šampionát.
Podobne ako predošlých šesť duelov, ktoré nedotiahli do víťazného konca. Nakoľko neabsolvovali kvalifikáciu, od roku 2016 odohrali 13 prípravných stretnutí proti súperom, ktorí sa predstavia aj na Mundiale. Zdolali iba Južnú Kóreu.
„Ak si dobre pamätám, so Saudskou Arábiou hráme až vo štvrtok. Máme dosť času, tam sa ukážu naše kvality. Nemám žiadne obavy,“ vyhlásil Čerčesov na margo prvého i ďalších súperov z hrateľnej A-skupiny – Egypta a Uruguaja.
Na kritiku prezidenta, expertov i laikov reagovala aj rešpektovaná superstar. Člen Klubu Leva Jašina – neoficiálneho zoznamu sovietskych a ruských brankárov, ktorí v profesionálnej kariére dosiahli 100 a viac čistých kont – im poslal jasný odkaz.
„Všetci vieme, že s nami nikto nepočíta. O to väčšiu chuť máme dokázať, že vieme hrať futbal. Stále sme pod tlakom, veď sme Rusi. Zvykli sme si na to. Málokto má šancu zahrať si na majstrovstvách sveta pred domácimi divákmi. Musíme však naše vzrušenie, obavy a strach nechať v kabíne a na ihrisku ukázať, kde sú naše limity,“ skonštatoval Akinfejev. Budú ruské limity stačiť aspoň na postup zo skupiny?