Foto: SITA/AP, ANDREW MEDICHINI
Boh existuje a vrátil sa do tímu
Francúzsko na prelome storočí kraľovalo svetovému futbalu. K titulu z domáceho šampionátu pridalo o dva roky aj kontinentálny primát na ME 2000 a získalo unikátne double.
Ani tí najlepší sa však neudržia na vrchole večne a skôr či neskôr nasleduje pád. A treba povedať, že v prípade Les Bleus bol riadne strmý. Na MS 2002 v Japonsku a Kórejskej republike obhajcovia trofeje utŕžili riadnu hanbu. Z troch zápasov získali jediný bod a ponížene sa vracali domov.
Na európskom šampionáte o dva roky to bolo len o niečo lepšie, ich poslednou zástavkou bolo nezvládnuté štvrťfinále s neskorším šampiónom z Grécka. Veteránom došla trpezlivosť s nedisciplinovanosťou v mužstve a ohlásili koniec.
Porúčali sa Zinedine Zidane, Claude Makélélé, Lilian Thuram či Marcel Desailly. Rozpadlo sa gro úspešnej ekipy, písali francúzske médiá. „Niečo sa zlomilo už počas MS v Ázii a Euro 2004 bola posledná kvapka,“ vravel Zidane.
Nevýrazného Jacquesa Santiniho nahradil na lavičke národného tímu ešte nevýraznejší Raymond Domenech. Postup na MS do Nemecka i napriek slabému koučovi mal byť len formalita, veď Francúzi mali v skupine Izrael, Švajčiarsko, Írsko, Faerské ostrovy a Cyprus.
Mystický telefonát
Po štyroch remízach a domácich výhrach nad totálnymi outsidermi (Faerské ostrovy a Cyprus) sa mužstvo dostalo pod tlak. V prípade nepostupu na šampionát hrozila ďalšia hanba, preto sa Domenech rozhodol konať.
Zdvihol telefón a začal obvolávať opory, ktoré sa s reprezentáciou už rozlúčili. Keď sa ho novinári pýtali, prečo súhlasil s návratom do národného tímu, Zidane záhadne odpovedal:
„Bolo v tom niečo mystické, priam iracionálne. Volala mi reálna osoba, ale zároveň akoby bola ďaleko odo mňa. Pocítil som potrebu vrátiť sa ku svojim koreňom, ozvala sa vo mne obrovská túžba,“ vysvetľoval.
Ako sa neskôr ukázalo, „tajný poradca“ bol Zidanov brat, ktorý mu telefonoval o tretej hodine v noci.
Napriek tomu, že Zidane s Makélélém a Thuramom mali spolu 98 rokov, ich prínos bol okamžitý. Rozháraní Les Bleus dostali konečne hernú tvár, vodcovstvo a prišli aj výsledky.
„Teraz poviem niečo a možno si niekto myslí, že preháňam, ale je to pravda: Boh existuje a vrátil sa do francúzskeho tímu,“ vravel kanonier Thierry Henry. Brankár Grégory Coupet bol trochu miernejší: „Bez nich sme mali problémy. Na niektorých hráčoch ste predtým videli, že nevedia, komu majú prihrať loptu.“
ĎALŠÍ DIEL SERIÁLU SI PREČÍTAJTE V STREDU 13. JÚNA
Od nepriateľa Ghany po Monštrum. Keď góly prekryjú škandály
Facka Le Penovi
Napriek tomu to nebolo ideálne. Francúzom síce postup neušiel, ale najskôr sa v Nemecku riadne trápili. Remizovali so Švajčiarskom i Kórejskou republikou a postup do play off MS 2006 museli zachraňovať v zápase proti Togu.
Pred štvrťfinále proti favorizovanému Španielsku im neverili ani doma. Médiá ich odpisovali, do debaty sa zaplietli aj politici. Polievočku si prihrial aj vtedajší líder francúzskej krajnej pravice a spoluzakladateľ Národného frontu Jean-Marie Le Pen.
Populista, ktorý neskrýval svoje rasové preferencie, označil mužstvo za „umelé a bez identity“. Prekážalo mu, že až šestnásti z 23 členov hráčskeho tímu boli „farební“.
„Pán Le Pen nepozná krajinu, v ktorej žije. Francúzi sú bieli, čierni aj hnedí. Žijeme, dýchame a hráme futbal ako Francúzi,“ kontroval Thuram.
A Les Bleus sa činili aj na ihrisku. Odvekému rivalovi zo Španielska nedali šancu (3:1) a vynútili si duel s Brazíliou. Proti najväčšiemu favoritovi bol ich výkon ešte impozantnejší. Obhajcom trofeje dovolili jedinú strelu na bránku, rozhodujúci gól strelil Henry po Zidanovom perfektnom centri.
Kapitán rozhodol aj semifinále proti Portugalsku a všetkými odpisované Francúzsko bolo zrazu vo finále.
Foto: SITA/AP, LUCA BRUNO
V tieni korupčného škandálu
Tak, ako sa nečakal postup Francúzska do boja o zlato, nemali sa tam dostať ani Taliani. V dvoch najvyšších futbalových súťažiach na Apeninskom polostrove len pár mesiacov pred šampionátom vypukol mamutí korupčný škandál.
Zapojení boli hráči, tréneri, manažéri i rozhodcovia. Taliansky futbal bol na kolenách. Majstrovský Juventus prišiel o dva tituly a nútene zostúpil do nižšej Serie B.
Tam mali skončiť aj Fiorentina a rímske Lazio, ale tí sa po zdĺhavých procesoch napokon medzi elitou udržali. AC Miláno a Reggina obišli s masívnymi zrážkami bodov.
Bola to najvážnejšia kríza v histórii talianskeho futbalu. „Squadra azzurra“ však bola odhodlaná na MS 2006 vrátiť športovú česť krajine, kde je len náboženstvo silnejšie ako futbal.
Pod taktovkou charizmatického kapitána Fabia Cannavara išli Taliani systematicky za svojím cieľom. V základnej skupine dostali jediný gól (od Američanov), v troch dueloch vyraďovacej fázy ani jeden. Postupne poslali domov Austrálčanov, Ukrajinu a v semifinále rozosmutnili aj domáce Nemecko.
Matka alebo sestra?
Zinedine Zidane pred finále, ktoré bolo posledným zápasom v jeho kariére, prebral ocenenie pre najlepšieho hráča turnaja. Už po siedmich minútach potvrdzuje oprávnenosť ocenenia, keď posiela Francúzov do vedenia.
Po 20 minútach je vyrovnané, skóruje Marco Materazzi. A práve on spolu so Zidanom sa v predĺžení stávajú hlavnými postavami finále. Po 110 minútach urputného boja sa zrazu udeje niečo, čo televízne kamery nezachytia v priamom prenose.
„Ťahal ma za dres a ja som mu povedal, že mu ho po zápase venujem ako suvenír. Potom povedal niečo veľmi hlúpe. Čo to bolo? Nikdy to nezopakujem,“ vysvetľoval svoj skrat Zidane. Po výmene názorov sa otočil k sokovi a razantným úderom hlavy do hrudnej kosti ho skosil na zem.
Hlavný rozhodca, ktorý incident nevidel, konzultuje situáciu s kolegom na čiare a vyťahuje červenú kartu. Zidane je vylúčený a šance Francúzov bez svojho kapitána sa rozplývajú ako pena v nemeckom pive. V penaltovom rozstrele sa napokon tešia Taliani a spanilú jazdu šampionátom zakončujú titulom.
O tom, čo Materazzi povedal Zidanovi v osudný moment, sa dlho len polemizovalo. Svet ako prvá obletela informácia, že Talian urazil Francúzovu matku. Neskôr novinári tvrdili, že ho nazval „špinavým teroristom“, narážajúc na Zidanove alžírske korene.
S pravdou von vyšiel Materazzi o desať rokov neskôr. „Povedal som niečo nepekné o jeho sestre. Na futbalových štadiónoch však môžete denno-denne počuť oveľa horšie veci. Jeho matku som nespomenul. Nikdy by som si to nedovolil, pretože sám som svoju už stratil,“ bránil sa Materazzi.
Že to bol Zidanov ojedinelý skrat? Ale kdeže! V roku 2000 dostal za podobnú hlavičku do hrudníka Jochena Kientza v Lige majstrov päťzápasový dištanc. Na MS 1998 zase škaredo stúpil na citlivé miesta Faouda Amina zo Saudskej Arábie a rovnako videl červenú kartu.
Počas kariéry ich dostal spolu štrnásť. „Z toho dvanásť bolo po tom, ako ma súperi provokovali. Nie je to zdôvodnenie či ospravedlnenie. Je to moja vášeň, môj temperament a krv, čo vo mne koluje,“ reagoval geniálny hráč, ktorý z úspešnej hráčskej zamieril k ešte úspešnejšej trénerskej kariére.
Play-off MS 2018 vo futbale