SERIÁL: Sinatra, Ján Pavol II., Ghiggia. Trojica, čo umlčala Maracanu

09.06.2018 05:00

V doterajších dvadsiatich finálových turnajoch majstrovstiev sveta vo futbale odohrali 836 stretnutí. Väčšina z nich patrí do výkladnej skrine svetového futbalu. Vyberať z nich najpamätnejšie je mimoriadne zložitá úloha.

Nemec Klaus Fischer strieľa gól proti...
Nemec Klaus Fischer strieľa gól proti Francúzsku na MS 1982. Autor: SITA/AP

Koniec sveta v brazílskom chráme

Maracanazo.

Pod týmto názvom vstúpil zápas do brazílskej futbalovej histórie. Na túto tému sa v krajine kanárikov radšej ani nepokúšajte špásovať. Rýchlo získate dojem, že asi takto si fanúšik predstavuje koniec sveta. Nastal v brazílskom futbalovom chráme na Maracane v Riu de Janeiro. Zápas sa odohral pred bezmála sedemdesiatimi rokmi 16. júla 1950. Chýbal mu oficiálny punc finále. Ale rozhodovalo sa v ňom o titule.

Medaily sa rozdeľovali prvý a posledný raz v histórii MS vo štvorčlennej finálovej skupine. Mala jedinečnú gradáciu. V poslednom stretnutí celého turnaja na seba narazili dva najúspešnejšie tímy: Brazília a Uruguaj.

Brazílčania mali za sebou celý národ i obrovskú výhodu: na zlato im stačila remíza. Nikomu ani v zlom sne neprišlo na um, že sa blíži pohroma.

Guvernér štátu Rio de Janeiro v predvečer zápasu predniesol prejav, ktorý by o zopár hodín neskôr radšej vymazal z pamäti miliónov krajanov i futbalového sve­ta.

Odrážal všeobecnú náladu: oslavoval domáce mužstvo ako nového šampióna, tvrdil, že sa mu nik na svete nevyrovná. Denníky pripravili v predstihu oslavné články, nechali si miesto len na výsledok.

Iba tréner Flavio Costa dvíhal varovný prst. Kto by ho však počúval?!

Brazílčania získali päť titulov. Jediný raz mohli vydolovať zlato na domácej pôde. Ale Uruguajčania boli proti.

V Riu vládol absolútny zmätok. Maracanu obliehali davy fanúšikov, podnikali útoky na pokladnice. Vojenské a policajné jednotky museli na nejaký čas predpredaj zastaviť. Padla rekordná návšteva – 200 tisíc divákov, niektoré zdroje uvádzajú až 205 tisíc, čo už bolo nad povolenú kapacitu. Toľko ľudí nesledovalo na štadióne žiaden zápas finálového tunaja.

„Iba traja ľudia dokázali utíšiť 200-tisíc ľudí na Maracane. Frank Sinatra, pápež Ján Pavol II. a ja," vravel po mnohých rokoch sebavedomo Uruguajčan Alcides Ghiggia, ktorý strelil víťazný gól.

Aj priebeh nahrával brazílskemu výberu. Po prestávke strelil Friaca vedúci gól. Domácich úplne uspal. Uruguaj musel dať dva. Vylúčené!

Stačila necelá štvrťhodina. V 65. minúte Schiaffino vyrovnal a v 79. minúte Ghiggia rozhodol. Nad Maracanou sa rozprestrelo desivé ticho. Aj v celej Brazílii. Neskorší futbalový kráľ Pelé, ktorý mal deväť, sa po rokoch priznal, že celú noc preplakal. Dvaja diváci spáchali samovraždu, ďalší dvaja dostali infarkt.

Umieralo sa aj zo vzrušenia a radosti. V Montevídeu vypuklo neopísateľné nadšenie. Počas rozhlasovej reportáže dostali infarkt traja fanúšikovia a ďalší traja skonali hneď po nej. Zakladateľ MS a šéf FIFA, Francúz Jules Rimet všetko sledoval na štadióne a takto popisoval situáciu.

„Chýbala čestná stráž, nehrala sa hymna, nekonalo sa slávnostné odovzdávanie trofeje. Stál som sám medzi davom, sacaný zo všetkých strán. S pohárom v náručí som nevedel, čo robiť. Odrazu som zbadal uruguajského kapitána Varelu, odovzdal som mu rýchlo sošku a stisol ruku. Povedať som mu nestihol nič.“

Eusébia nesfúkol ázijský tajfún

Šéf severokórejskej delegácie Kim Deuk-joon najskôr všetkých pobavil.

„Môžeme sa dostať až do finále vo Wembley. Vieme, ako na Portugalsko,“ tvrdil.

S jedlom rastie chuť a Kórejčania už v skupine šokujúco vypoklonkovali z turnaja Talianov. Nič také sa už nezopakuje, tvrdili odborníci. Neznámeho outsidera favoriti prekukli a vo štvrťfinále s ním urobia Portugalčania rýchly proces.

Neuplynula ani minúta a portugalský brankár Jose Pereira ťahal zo siete loptu prvý raz. A v 24. minúte bolo 3:0. Neuveriteľné!

Lenže tento zápas na liverpoolskom štadióne Goodison Park 23. júla 1966 mal dvanásť hrdinov. Jednu obetavú jedenástku a geniálneho Eusébia. Padlo osem gólov, čo je štvrťfinálový rekord histórie MS. Polovicu z nich strelil jediný muž – čierna perla z Mozambiku. Bol to on, kto zastavil ázijský tajfún.

Nebyť Eusébia s horúcim favoritom by to dopadlo katastrofálne. Situáciu mu však uľahčil aj severokórejský tím. Ani Eusébio by už nespasil Portugalsko, keby sa súper zachoval taktickejšie a neignoroval by bránenie. Hral stále ofenzívne, akoby chcel streliť Portugalsku desať gólov. Na to doplatil.

„V okamihu vychádzajúcej slávy zabudol na jedného muža – na ebenovo sfarbeného démona s ohňom v srdci a explozívnou silou v kopačkách, ktorý sa volá Eusébio,“ básnil o futbalovom hrdinovi Sunday Express.

Outsider si ani z najväčšej osobnosti súpera nerobil ťažkú hlavu a nechal ju naplno predviesť výnimočné majstrovstvo. Eusébio strelil štyri góly za sebou (dva z jedenástky) a v 60. minúte jeho tím viedol. Na piaty prihral Augustovi. Tímu KĽDR došli sily.

„Eusébio, to bolo celé mužstvo v jednej osobe,“ uviedla agentúra Associated Press. „Víťazstvo je výsledkom Eusébiovej hry,“ rozplýval sa portugalský tréner Oto Glória.

Mimoriadne uznanie si však vyslúžil aj ázijský výber.

„Kórejčania vstúpili do súťaže akoby zo žartu a odchádzajú ako hrdinovia,“ pochválila ich na cestu domov agentúra Associated Press.

Na šesť gólov stačilo 22 minút

Československým futbalistom šampionát v Mexiku 1970 nevyšiel a už po skupinách sa vracali sklamaní domov.

Asistent trénera Jozefa Marka a veľký trnavský mág Anton Malatinský si však turnaj vychutnával do konca.

„Všetko, čo som vo futbale zažil, musí ísť bokom. Toto bol vrchol a nik ho už nezopakuje,“ unášal sa po semifinálovom zápase Taliansko – NSR na Aztéckom štadióne.

Prvý raz sa o finalistovi svetového šampionátu rozhodovalo v predĺžení. Vyše 100 tisíc divákov bolo vo vytržení. Videlo sedem gólov a šesť ich padlo v rozpätí 22 minút. Výnimočný zápas. Neuveriteľná dráma. Dve výnimočné senzačné sa prekonávali a ukázali nevídanú vôľu.

Nemci vytiahli svoj typický tromf. Obrovskú nezlomnosť. Veľakrát ju potvrdili a teraz ukázali jej ďalší krásny príklad. V 90. minúte vyrovnali na 1:1 a hneď v úvode predĺženia im legendárny strelec Gerd Müller zabezpečil prvý i posledný raz vedenie v tomto strhujúcom stretnutí.

Burgnich a Riva obrátili vývoj, no Taliani to ešte stále nemali vyhraté. Müller pridal ďalší gól – 3:3. Až Gianni Rivera, ktorý vystriedal v druhom polčase Mazollu, definitívne rozhodol. Taliani po víťazstve 4:3 postúpili do finále.

Nemci mali miernu nevýhodu, pretože podobný vyčerpávajúci maratón odohrali aj štyri dni predtým vo štvrťfinále. Zdolali v ňom Anglicko 3:2.

„Keby obom mužstvám neubúdali v závere sily, toľko gólov by asi nepadlo,“ tvrdil nemecký tréner Helmut Schön po prehre s Talianskom. Takmer hodinu mal na ihrisku iba polovičného Franza Beckenbauera. Vykĺbilo sa mu rameno, no obetavo dohrával s rukou priviazanou k telu. Aj napriek tomu, že každý prudší pohyb mu spôsoboval nesmiernu bolesť.

„Bola to nádhera. Súper bojoval veľkolepo, ale my sme vyhrali zaslúžene,“ zložil poklonu obom tímom taliansky tréner Ferruccio Valcareggi.

Nemca označili za vraha

Domov sa nechcelo ísť nikomu. Hoci sa zápas dávno skončil, 70-tisíc divákov zostávalo v hľadisku sevillského štadióna ako zhypnotizovaných. Nestačilo im ani vyše dve hodiny veľkej drámy.

Videlo najstrhujúcejší zápas MS 1982. Šesť gólov. Skvelý výkon francúzskeho dirigenta Michela Platiniho. Ale aj škandalózny zákrok nemeckého brankára Haralda Schumachera. A na samý záver obrovské sklamanie Francúzov. V semifinálovom jedenástkovom rozstrele podľahli NSR.

Nešťastná a osudná 57. minúta. Patrick Battison bol na ihrisku sedem minút, keď ho poslal do nemocnice Schumacher. Francúz sa chystal prehodiť z hranice šestnástky nemeckého brankára. Ten proti nemu vyštartoval a neľútostne ho zrazil na zem. Po najťažšom faule MS vyniesli subtilného Francúza na nosidlách.

Diagnóza: otras mozgu a zlomená lícna kosť. Šokujúca bola reakcia holandského rozhodcu Corvera. Brankára nevylúčil, ba ani neodpískal faul.

V tom okamihu sa stal Schumacher pre celý futbalový svet najnesympatickejším hráčom, „nemeckým vrahom“, ako ho nazvali niektoré médiá.

Zranenému súperovi sa nešiel ani ospravedlniť. „V duchu som si hovoril: choď k nemu! Ale to už okolo neho skákali ako besní Tigana i Trésor, hrozil ďalší konflikt,“ spomínal nenávidený brankár.

Aj jeho krajania do neho po zápase rýpali.

„Vieš, že si vybil Battisonovi dva zuby?“ pýtali sa.

„Bez obáv. Zaplatím mu mostík,“ odsekol nervózne.

Po strašidelnom zákroku sa už, našťastie, odohrávala veľkolepá dráma v najlepšom zmysle slova. Zápas sa skončil 1:1. Nasledovalo predĺženie. V ňom Francúzi viedli 3:1 a už sa videli v siedmom nebi.

Ibaže zabudli, že proti ním stoja Nemci, ktorí takisto túžia po finále. Tréner Jupp Derwall kul plány a vytiahol z lavičky tromf – Karl-Heinza Rummeniggeho. Mal šťastnú ruku. Rummenigge znížil a pripravil aj vyrovnávajúci gól.

V jedenástkovom rozstrele desať striel nestačilo (4:4). Až ďalšia dvojica rozhodla: Bossisovu strelu vyrazil smutný hrdina zápasu – Schumacher. A Horst Hrubesch poslal svojich do finále. „Bola to pozvánka na futbal na veľa rokov dopredu,“ uzavrel neopakovateľnú kapitolu svetového futbalu nemecký tréner Derwall.

Trnava hizo único gol!

Slávny čílsky šampionát vyznel pre čekoslovenský futbal ako krásna rozprávka. Na turnaj do Južnej Ameriky pricestoval outsider, ktorému ani doma nik neveril a domov sa vracalo ospevované strieborné mužstvo.

Na pamätnych MS odohrali zverenci Rudolfa Vytlačila šesť stretnutí a v polovici z nich sa tešili z víťazstva. Najväčšie bolo hneď prvé. Pre československý futbal zostalo jedným z najpamätnejších v celej jeho histórii.

Veľký deň prišiel 31. mája 1962. Pilier obrany Svatopluk Pluskal krútil hlavou. „To tuším nie sú futbalisti, ale nejakí manekýni.“

Vedľa československých reprezentantov sa v tuneli štadióna Sausalito vo Viňa del Mar zoraďovali Španieli. Nenápadne si ich premeriavali. A spoznávali ich. Tamto je Santamaria, za ním Del Sol, potom Gento, Puskás… Čo meno, to hviezda.

Väčšinu z nich videli nedávno v drese Realu Madrid v strhujúcom finále Európskeho pohára majstrov s Benficou Lisabon. A odrazu stoja vedľa nich. Akoby sa chystali na módnu prehliadku. Vyčesaní a navoňaní. Toto je ten diabolský tím, ktorý ich čakal v úvode MS.

Čoskoro sa presvedčili, že aj s ním sa dá hrať. Dlho držali nerozhodný stav. A potom prišla 80. minúta. A životný okamih rýchleho trnavského krídla Jozefa Štibrányiho. Popluhár odzbrojil Martineza, poslal loptu Masopustovi, ten Štibrányimu.

„Odrazu lopta padla asi tri metre predo mnou a preskočila ma. Okamžite som sa otočil a kým sa Santamaria a Reija spamätali, mal som päťmetrový náskok,“ približoval hviezdnu chvíľu.

Cítil, ako sa im vzďaľuje. Počul za sebou ich fučanie a dupot, ale on upaľoval k bránke. Prešprintoval polovicu ihriska a pred sebou mal iba obrovitého Sedruna. Španielsky brankár vybehol, zmenšoval mu uhol. Počkal si na ideálny okamih a poslal loptu ponad neho do siete.

Seriál: Z histórie MS

Už onedlho si planétu znovu podmaní futbal. Pravda.sk vám pri príležitosti blížiacich sa MS prináša seriál z histórie šampionátov. Spoznajte s nami príbehy slávnych i menej známych hrdinov. Všetky diely nájdete TU

ms rusko 2018

Za najdôležitejšie pokladá, že sa obrovskej šance nezľakol. Hoci s úsmevom dodáva, že to „nebola nijaká strandička“.

Na druhý deň sa v domácich novinách objavil veľký titulok: Trnava hizo único gol!

„Nevedeli ani moje meno, poplietli si ho s mestom, kde som hrával. V preklade to znamenalo: Trnava strelil jediný gól,“ smeje sa dodnes.

Takto veľkolepo sa začala československá cesta do finále.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#MS 2018 vo futbale #História MS - seriál
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
24,99
Perla Ruža Color

Perla Ruža Color

34,99
Rozeta

Rozeta

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk