V Brazílii, kde žije vyše dvesto miliónov ľudí, čo je bezmála tri razy viac ako v Nemecku, tiekli potoky sĺz. Za to, čo táto futbalová krajina spravila pre tento šampionát a najpopulárnejšiu hru planéty, si taký krutý koniec určite nezaslúžila.
Sentiment bokom. Futbalová Brazília je zničená, zrovnaná so zemou, prepadla sa do hlbín ako Atlantída. Z bájnej futbalovej krajiny zostali trosky. Aj to, čo sa dialo v Belo Horizonte, bola priam prírodná katastrofa.
Aspoň si teraz človek vie predstaviť, čo sa stalo pred 64 rokmi, keď Brazílčania na novej Maracane pred 200-tisíc fanúšikmi podľahli vo finále Uruguaju. V utorok večer to bol možno ešte ťažší úder.
Zo životného zápasu sa za päť minút stala životná potupa. Bolo to päť minút futbalovej skazy a hrôzy, v ktorých inkasovali štyri góly. Nestačí ani ošúchané klišé, že vo futbale sa môže stať všetko. Každý Brazílčan potvrdí: toto sa stať jednoducho nemalo.
Ukázalo sa, že bez Neymara (ale tiež kapitána Thiaga Silvu) tvoria Brazílčania len tuctový tím, ktorý nemá tvár. Po prvom góle sa zosypal ako hrad z piesku. Nemci dokonale rozobrali súpera a vyzliekli ho aj z posledných trenírok.
Tento príbeh budú raz Nemci ponúkať doma deťom ako rozprávku na dobrú noc. Nič podobné sa vo futbale v uplynulých sto rokoch nestalo. A najbližších sto sa zasa nestane.