V Kostarike platia za sledovanie zápasov v pracovnej dobe

V maličkej Kostarike, ktorá postúpila do štvrťfinále, pôsobí už niekoľko desaťročí ako popredný tréner a funkcionár, venuje sa aj výchove talentov. „V Kostarike sa o ničom inom ani nehovorí len o šampionáte a futbale,“ vraví niekdajší futbalista Slovana a Sparty, ktorý nedávno oslávil 73. narodeniny.

Akú odozvu vyvolali výsledky Kostariky na MS, ako ich prežívajú fanúšikovia?
Výsledky domáceho mužstva na šampionáte sa oslavujú bez prestavky už niekoľko dní. Kostarika totiž nemá okrem futbalu nijaké iné silné športové tromfy. Všetko sa tu hýbe okolo guľatého nezmyslu. Je zmyslom života jej občanov a od futbalu sa odvíja aj nálada jednotlivcov i celého národa. Dnes sa vlastne o ničom inom nehovorí, vláda rozhodla, že v pracovnej dobe môžu zamestnanci všetkých odvetví od administratívy až po priemysel sledovať zápasy aj v práci. Bez toho, aby im to strhli zo mzdy. Skrátka, platené sledovanie televízie v pracovnej dobe.

Premietajú zápasy aj na veľkoplošných obrazovkách, ako je to zvykom v Európe alebo v Brazílii, napríklad na Copacabane?
Veľkoplošné obrazovky sú len v Centrálnom údolí, t. j. v Alajuele, San José, Cartagu a Heredii. Obyvatelia ostatných miest sa musia uspokojiť s menšou obrazovkou, buď doma, alebo v krčme, bare, reštaurácii. Aj keď je Kostarika v tabuľke krajín v spotrebe alkoholu na popredných miestach, v posledných dňoch si svoju pozíciu ešte vylepšila. Mám dojem, že keby mužstvo pokračovalo ako doteraz, tak sa v tomto rebríčku určite dostane na medailové pozície.

Pôsobili ste v Kostarike veľa rokov ako úspešný tréner, máte tituly i ďalšie úspechy. Kostarika v skupine preskočila troch majstrov sveta, veľkých favoritov. V čom vidíte tajomstvo historického postupu?
Kostarika predovšetkým vyťažila z nepochopiteľného výpadku Anglicka i Talianska. Využila ho vďaka taktickej hre a plneniu úloh, ktoré mužstvu ordinuje kolumbijský tréner. Kostarický futbalista je síce na vysokej technickej úrovni, ale o niečo horšie je na tom s taktikou a hernou disciplínou. Na to kladie Kolumbijčan Pinto mimoriadnu pozornosť. Ešte dôležitejšia je skutočnosť, že osem hráčov základnej jedenástky hrá v zahraniči, kde sú nútení podrobiť sa európskej metodike, tvrdému progresívnejšiemu tréningu, ktorý je podstatne vzdialený od prípravy kostarického futbalistu doma. Ale v minulosti to vraj bolo ešte horšie.

O zmenu ste sa pričinili aj vy…
Nechcem sa chváliť, ale môj príchod podstatne zmenil prípravu kostarického hráča. Najmä po fyzickej stránke, čo malo už odraz na postupe na predchádzajúce majstrovstvá sveta, počínajúc Talianskom 1990. V tomto trende sa pokračuje. Súčasný problém nie je už ani tak vo fyzickej príprave, ale viac v hernej disciplíne, čo sa trénerovi Pintovi podarilo výrazne zlepšiť a čo je podľa mňa druhý hlavný dôvod, prečo Kostarika hrá tak ako hrá. Prvý je už spomenutý vysoký počet hráčov, ktorí pôsobia v európskych ligách, kde sa museli naučiť niektoré základy moderného futbalu, s ktorými sa zatiaľ v kostarickej lige veľmi nepočíta. Najmä ide o všeobecnú hernú disciplínu, osobnú obranu a zjednodušenie prechodu do útoku.

Čo pre Kostariku tento úspech znamená?
Samozrejme, finančný prínos federácie, ktorý sa bude investovať do mládeže, ako som sa to dočítal v novinach a azda to bude aj pravda. Pre jednotlivých hráčov možné ponuky európskych alebo možno tiež juhoamerických či severoamerických klubov. To je vec, po ktorej túži každý mladý talent v tejto krajine.

Foto: SITA/AP, Hassan Ammar

Kostarika, futbal, MS 2014, radosť Radosť futbalistov Kostariky.

Čo vás najviac upútalo či prekvapilo na hre Kostariky?
Už som to naznačil: úsilie o dôrazné bránenie, zjednodušný prechod do útoku a presné plnenie úloh.

Sú v tíme aj hráči, ktorých ste viedli?
Áno, v tíme je Marco Ureña, ktorého som mal v mojej škole Mraz Soccer Academy päť rokov, do jeho 17. narodenín. Potom mi ho doslova ukradol klub Liga Deportiva Alajuelense, bez toho, aby mi vyplatil výchovné stanovené FIFA. Zákon džungle však je v Kostarike ešte stále pred stanovami FIFA. A keďže Liga Deportiva Alajuelense je klub môjho srdca, tam som začínal a bol dlhých dvanásť rokov vo funkciách trénera, športového riaditeľa a nakoniec generálneho riaditeľa, nemal som dosť síl zažalovať ho.

Myslíte si, že Kostarika zvládne aj štvrťfinálový zápas s Holandskom? Aké šance jej dávate?
Vo futbale sa dejú malé zázraky, avšak v tomto prípade sa nedomnievam, že by mohlo k nemu dôjsť a Kostarika zdolá Holandsko. Už posledné dva zápasy kostarického tímu naznačili, že hráči sú trošku opití dosiahnutým úspechom. Holanďania, naopak, boj ktorý zvádzajú s morom, ktoré im kradne každým rokom trošku pevniny, prenášajú aj na futbalové ihrisko. I keď ich výkony zatiaľ neboli oslňujúce, dokázali v správny moment tvrdohlavosťou a vytrvalosťou nakloniť výsledky vo svoj prospech. Myslím, že tomu bude tak aj s Kostarikou.

Aké sú v Kostarike podmienky na futbal?
Podmienky na futbal v Kostarike sú priam ideálne. Nebolo by od veci budovať ihriská s prírodnou trávou. Avšak lenivosť zodpovedných zamestnancov, ktorí sa starajú o prírodnú trávu a neschopnosť plánovania zápasov na nej, sú veľkou prekážkou. Takže sa bude hrať na umelej a hotovo. Tam sa dá hrať od rána do večera a nie je nutné nič investovať. Nezmenia to ani štúdie o podstatne častejšom výskyte zranení v porovnaní s prírodnou.

Ako vidíte záver šampionátu? Budú dominovať európske alebo juhoamerické tímy?
Na tipovanie som bol vždy ľavý. Ak si dobre spomínam, raz som vyhral v športke  tretiu či štvrtú cenu, čo bolo asi 8-tisíc korún. To bolo všetko. Takže mi príliš neverte. Ale myslím si, že v závere sa viac presadia európské tímy než latinskoamerické. Brazília má, samozrejme, podporu domáceho prostredia, čo nie je zanedbateľné. Mohla by sa dostať do finále. Futbalovo sa mi páči Kolumbia. Ale stále si myslím, že na najvyššie méty by mohli pomýšlať Holanďania, ktorým fandím vďaka mojim trom rokom, ktoré som prežil v MVV Maastricht. Bez šancí nie sú ani Nemci so svojou buldodžiou povahou a Messi a spol., ak sa prebudia, pretože s letargiou, ktorú ukázali doteraz, by to nemuseli ďaleko dotiahnuť.

Čomu teraz venujete najviac času?
Pred rokom som zavrel moju školu Mraz Soccer Academy. Cítil som sa po desiatich rokoch opotrebovaný. Akiste aj preto, lebo v tom čase som pôsobil aj v poprednom klube Liga Deportivo Alajuelense, chvíľu aj v CS Herediano a CS Cartago, v oboch ako generálny riaditeľ. Ako tréner som pracoval v univerzitnom prvoligovom tíme. Futbal mi však začína zasa chýbať, takže uvažujem, že asi školu opäť otvorím.