Sekretár amerického futbalového zväzu Hank Steinbrecher ešte niekoľko minút potom, ako na tabuli zostali svietiť výsledky žrebu, nemohol uveriť vlastným očiam a slová hľadal iba ťažko.
“Keď nám najprv vylosovali Nemcov, pomyslel som si ‚skvelé, dva roky sme proti nim viedli vojnu‘. Nasledoval Irán a spomenul som si na rukojemnícku drámu. A že budeme hrať aj proti Juhoslávii? Čo na tom, veď práve ich bombardujeme,“ ironicky komentoval osud, ktorý sa s jeho tímom nemilosrdne zahral.
Práve konfrontácia USA a Iránu mala zatieniť súboje gigantov, najočakávanejšiemu duelu na MS 1998 prischol termín „politický futbal“.
Na prekvapenie všetkých práve prvá reakcia iránskych zástupcov v Marseille bola najtriezvejšia a politické pozadie zápasu nekomentovala. „Posolstvom FIFA je mier a súdržnosť a preto nie je na mieste ťahať sem politiku. Na šampionáte budeme hrať fair-play,“ uviedol Dariush Mostafavi, prezident iránskeho futbalu.
Do výkopu zostávalo stále viac ako šesť mesiacov a príprava na ostro sledované stretnutie sa mohla začať. FIFA sa rozhodla vymenovať za vyslanca duelu Mehrdada Masoudiho. Ten mal mať na starosti mediálne a diplomatické pokrytie, ukázalo sa však, že prípravy na zápas bude sprevádzať aj veľa iných starostí.
„Prvým problémom bolo, že Iránci boli hosťujúcim tímom,“ vysvetľoval Masoudi. „Podľa pravidiel FIFA práve hostia idú pred duelom za súperom, aby mu podali ruku. Iránsky duchovný líder ajatolláh Alí Chameneí však mal nú predstavu,“ dodal. A tak sa Masoudi dohodol s Američanmi, že to budú práve oni, ktorí vykročia za podávaním rúk.
To ale nebol jediný zádrhel pri organizácii „matky všetkých zápasov“, ako nazývali stretnutie v americkom tábore. Až 7-tisíc lístkov do Lyonu sa totiž odrazu ocitlo v rukách irackej teroristickej organizácie Ľudových mudžahedínov, Mujahedeen-e Khalq, podporovanej Saddámom Husajnom. Skupina, ktorá mala za cieľ destabilizovať iránsky režim, plánovala počas zápasu veľký protest.
„Od ľudí znalých miestne pomery sme vedeli, na koho si dávať pozor. Kameramani aj fotografi dostali inštrukcie, aby vedeli, ktorých "fanúšikov“ majú ignorovať. Na zápas sa pozeral celý svet a jednoducho sme nemohli dopustiť, aby niekto zneužíval futbal na svoje politické ciele," zaspomínal si Masoudi.
Keď hráči vybehli na lyonský trávnik, všade naokolo boli symboly FIFA. Presne tak si to priala iránska futbalová federácia. „Jej prezident chcel svetu ukázať krajinu v tom najlepšom možnom svetle a tak nás požiadal o bielu ružu pre každého hráča ako symbol mieru v Iráne,“ dodal.
Nasledovala spoločná fotografia hráčov a stretnutie sa mohlo začať.
Samotný zápas sa nemohol vyvíjať pre Peržanov lepšie. Bol plný napätia, ostrých súbojov, ale všetko v rámci fair-play. Iránci sa ujali vedenia gólom do šatne, ich náskok zvýraznil v 84. minúte v tom čase ešte len mladík Mehdi Mahdavikia. Američan Brian McBride už iba skorigoval skóre na konečných 1:2 a tak sa súper tešil z vôbec prvého víťazstva na MS. To sa však rovnalo triumfu na celom šampionáte.
“Keď sa Irán kvalifikoval na šampionát do Francúzska v súboji proti Austrálii v Melbourne, celá krajina oslavovala. Ľudia tancovali v centre Teheránu, bez zábran pili alkohol a ženy si spontánne strhávali šatky dole. Revolučné gardy, ktoré mali dohliadať na poriadok, neurobili nič. V tej chvíli boli tiež v prvom rade fanúšikmi. Iránsky režim sa toho trochu obával," tvrdil Masoudi.
Po zápase v Lyone sa tento scenár doslova zopakoval.
Prehra Spojených štátov amerických znamenala pre Yankees vyradenie z turnaja, hráči si však uvedomovali, že sa stali súčasťou športovo-politickej histórie. „Za 90 minút sme urobili viac, ako politici za dvadsať rokov,“ poznamenal americký obranca Jeff Agoos.
A mal pravdu. O osemnásť mesiacov neskôr na seba narazili oba tímy opäť. V kalifornskej Pasadene sa odohral priateľský zápas, na ktorého príprave už spolupracovali obe federácie bez asistencie FIFA. „To by sa však nikdy nestalo, ak by stretnutie na MS vo Francúzsku nezožalo tak veľký úspech,“ myslí si Masoudi.
Hoci ani Iránci na šampionáte žiadnu dieru do sveta neurobili, na lyonskom trávniku prežili najsladších 90 minút. Zdolali „veľkého Satana“, z ktorého sa aspoň na chvíľku stal veľký priateľ.
Seriál: Z histórie MS vo futbale
Pri príležitosti 20. Majstrovstiev sveta vo futbale vám redakcia Pravda.sk prináša niektoré zaujímavé príbehy z histórie najpopulárnejšieho turnaja na svete. Víťazstvá i prehry, slávne góly i omyly. Aj takéto boli súboje o titul šampiónov.
