Vo Švédsku 1958 mal 23 rokov, keď ho tréner Karel Kolský vytiahol z lavičky a poslal na ihrisko. Bola to úžasná premiéra, na ktorú však čekliský rodák (teraz Bernolákovo) spomínal aj s troškou trpkosti.
„Obhajcovia titulu boli veľkým favoritom, ale vo výbornom zápase sme s nimi remizovali 2:2,“ vracal sa občas k týmto veľkým chvíľam. Odvtedy patril už stále k neodmysliteľným oporám obrany. „V tomto súboji držal náš brankár Dolejší loptu medzi nohami, Schäfer mu ju chcel vraziť do siete, čo mu ale nevyšlo. Zdvihol ruky a rozhodca uznal gól, ktorý nebol…“
Československý tím potom zopakoval kúsok, ktorý sa stal v jeho dlhej a aj úspešnej histórii úplne výnimočným. „V nasledujúcom stretnutí sme nastúpili proti Argentíne a silný juhoamerický tím sme senzačne zdolali 6:1. To sa už sotva niekomu podarí zopakovať. A ja som si lepší odpich v reprezentácii ani nemohol želať,“ pokračoval Popluhár, ktorý sa s pozemským svetom rozlúčil pred vyše troma rokmi.
Mimochodom, ani tieto dva senzačné výsledky v turnaji, ktorý patril medzi najlepšie v histórii svetového futbalu, nestačili československým futbalistom na postup zo skupiny.
„Bol to čudný turnaj,“ spomínal v rozhovore pre Pravdu jedinečný stopér. „Hneď v prvom stretnutí na MS sme podľahli Severným Írom 0:1, v tom zápase som ešte nenastúpil. Aj tak sme mali postúpiť, vďaka lepšiemu skóre. Ale organizačný výbor šampionátu zmenil v ich priebehu pravidlá. Hrali sme ďalší rozhodujúci zápas proti Írom o postup zo skupiny. V ňom sme v dramatickom predĺžení skončili. Viedli sme síce 1:0, no súper ešte v závere prvého polčasu vyrovnal a už v nadstavenom čase, keď sme hrali oslabení, strelil víťazný gól. V živote som nebol taký unavený, ako po tomto stretnutí.“
Osud to však skvelému mužstvu nakoniec vrátil. Už o štyri roky na MS v Čile pokračovalo Československo vo svojich senzáciách a prebojovalo sa až do finále, kde proti nemu stála Brazília. Popluhár už bol v tom čase pevným pilierom Vytlačilovho výberu a patrí len k trom slovenským futbalistom, ktorí si dva razy zahrali vo finálovom turnaji majstrovstviev sveta.
„Futbal je krásny najmä preto, že prináša veľa nečakaných momentov,“ zdôrazňoval. „Keď sme cestovali do Čile, nik nám neveril. Aj v Rakúsku písali, že tam cestujeme zbytočne, že sme absolútni outsideri. Keď sme sa vrátili so striebornými medailami, pozvali nás do Viedne na priateľský zápas. Bol to náš prvý súboj po MS. Na Pratri bolo 90-tisíc ľudí a my sme vyhrali 6:0… Čile nám otvorilo dvere do sveta, pozývali nás sedem rokov do Južnej Ameriky, na rôzne turnaje, ktoré mali cveng.“
Futbalová legenda často zdôrazňovala, že štarty na šampionátoch jej dali veľmi veľa. „Samozrejme, bola to najmä vynikajúca skúsenosť. Predovšetkým v roku 1958. V premiére som nastúpil proti Nemcom, obhajcom titulu. Keď si 190-centimetrový útočník, majster sveta Rahn hodil okolo mňa loptu a prefrčal s ňou až do bránky ako rýchlik okolo strážneho domku, okamžite som vedel, kde sa musím zlepšovať, na čom budem pracovať…“
Ak sa však zvrtla reč na peniaze, tie mu ani úspechy na MS nepriniesli. „V roku 1958 sme nepostúpili zo skupiny, hrali sme na MS zadarmo. O štyri roky neskôr v Čile sme vybojovali strieborné medaily. Za tento triumf som zinkasoval päťtisíc korún,“ mávol rukou Popluhár.
Slováci a svetové šampionáty
- Na majstrovstvá sveta si zahralo 62 Slovákov
- V ére samostatnosti postúpili len do Afriky 2010, štyri ďalšie pokusy nevyužili
- V československých výberoch sa predstavili Slováci na ôsmich finálových turnajoch zo šestnástich. Nastúpilo štyridsaťjeden slovenských futbalistov
- Traja si zahrali v dvoch finálových turnajoch – Popluhár, Adamec, Kvašňák.
- Vo finále MS nastúpili šiesti – Čambal, Popluhár, Schrojf, Tichý, Kvašňák, Scherer.
- Len šiesti Slováci sa zapísali medzi strelcov – v československej ére Scherer, Petráš, Štibrányi, M. Luhový, v slovenskej Vittek a Kopúnek. Dali dovedna dvanásť gólov.
- Najlepším strelcom je Róbert Vittek, ktorý strelil štyri góly na MS 2010, Adolf Scherer dal tri na MS 1962.
- Popluhár má na konte deväť zápasov, čo je najviac zo Slovákov. Druhý Kvašňák ich má osem.
- Polovicu z ôsmich československých výberov viedli traja slovenskí tréneri – Karol Borhy (1954), Jozef Marko (1970) a Jozef Vengloš ako jediný čs. tréner sedel na lavičke dvakrát (1982 a 1990). V Afrike pred štyrmi rokmi sedel na lavičke Vladimír Weiss.
- Traja rozhodcovia z bývalého Československa sa zúčastnili na MS – všetci boli Slováci: Martin Macko (1958), Karol Galba (1962 a 1966) a Vojtech Christov (1982 a 1986).