Bývalý tréner slovenských reprezentantov a predtým úspešný československý reprezentant patril k oporám spoločného tímu, ktorý sa na MS 1990 v Taliansku prebojoval do štvrťfinále. Odvtedy sa slovenský futbalista na svetovom šampionáte ďalej nedostal.
Čo pre vás znamená ocenenie v Poľsku, ktoré ste si prevzali na varšavskom galavečere?
Staviam ho na rovnakú úroveň s titulom najlepší futbalista roka 1990 v Československu. Dostal som ho v roku, keď sme hrali na svetovom šampionáte. Individuálne ceny sa v kolektívnych športoch tak často nezískavajú. Stať sa najlepším hráčom v krajine a byť aj najlepší tréner v zahraničí má hodnotu.
Mohol Ruch dosiahnuť ešte viac?
Nie, lebo pred nami sú iba Legia Varšava a Lech Poznaň. A tie akoby hrali v Poľsku inú ligu, utiekli výkonnostne všetkým. Jeden z mojich hráčov povedal, že pre Ruch je tretie miesto akoby sme získali titul. Má pravdu, v podmienkach, v ktorých sme pracovali, ide o významný úspech.
Ako ho hodnotia v klube?
V ňom vládne eufória, spokojnosť je slabé slovo. Keď som prišiel do Chorzówa, cieľom bola záchrana. Deväťkrát za sebou sme neprehrali, čo bol základ. Dostali sme sa do osmičky. Potom prišla ďalšia séria – šesť víťazstiev za sebou. Vyšvihli sme sa na tretie miesto a vydržali sme na ňom až do konca.
Pocta sa dostala aj ďalšiemu Slovákovi. Dušan Kuciak z Legie je najlepším brankárom v Poľsku…
Tento titul získal zaslúžene, mňa potešilo, že som ho práve ja vytiahol pred rokmi do reprezentácie. V päťčlennej nominácii bol aj ďalší slovenský brankár Richard Zajac. Skončil tretí, tiež som ho nejaký čas trénoval v Banskej Bystrici.
Poliaci sa podobne ako Slováci na šampionát do Brazílie nedostali. Vládne u nich sklamanie?
Vládne, objavila sa aj kritika od expertov i fanúšikov, ale reprezentácia má podporu. Na jej zápasy bývajú plné štadióny. V mnohom je identická s našou. Má veľa individualít vo výborných mužstvách, ale nepodarilo sa utvoriť silný tím. Najmä v období trénera Fornalika. Teraz mužstvo vedie Adam Navalka a dáva dokopy nový výber. Ešte ho čaká veľa roboty, v tomto je slovenská reprezentácia ďalej.
Vy ste veľa rokov hrali, trénovali i žili v Nemecku. Poznáte dobre prostredie i silu nemeckých futbalistov. Patria medzi favoritov v Brazílii?
Verím im, hoci teraz mužstvo trápia viaceré zranenia, je vidieť, že sezóna bola veľmi dlhá a namáhavá najmä pre Bayern Mníchov, ale aj Borussiu Dortmund. Forma hráčov ku koncu sezóny išla dole, to trošku znepokojuje nemeckú futbalovú verejnosť.
Zvládne to mužstvo?
Myslím si, že sa bude v úvode turnaja trochu trápiť, ale dostane sa do tempa a jeho výkonnosť pôjde hore. Je to turnajový tím a postúpi ďaleko.
Ako ďaleko? Vidíte ho až vo finále?
Môže sa to stať. Nepoznám detailne vyžrebovanie turnaja po skončení skupín a neviem, či v niektorej fáze nemôžu Nemci naraziť na Brazílčanov. Ale finále Brazília – Nemecko by bolo podľa môjho gusta.
Poznáte sa osobne s trénerom Löwom. Mali ste možnosť spolu hovoriť?
Nie, dlhšie sme sa nezhovárali, netrávil som v poslednom období čas v Nemecku. Jeho prácu však poznám. Je známy tým, že dáva pravidelne šancu mladým hráčom. Práve on vytiahol pred rokmi neskoršie opory Podolského, Lahma, Schweinsteigera a mnohé ďalšie. Viacerí ešte nie sú starí a už majú na konte okolo stovky reprezentačných zápasov. Výbornú prácu s mladými robí zväz, základňa je široká a je z čoho vyberať. Jogi si vie vybrať vždy správnych mladíkov. Už vyhlásil, že nechce na MS kopírovať Bayern a bude uplatňovať svoj zaužívaný systém. Má vyvážené mužstvo, ktorého sila je v ofenzíve.
Čo by vás najviac potešilo na šampionáte?
Dúfam, že nezvíťazí nezáživná, upracovaná hra, ale atraktívny, útočný futbal. Nie som za dlhé držanie lopty, aký uplatňovala napríklad Barcelona, ale za priamočiarosť, akú ukazujú Belgičania či Holanďania.
Budete sledovať všetky zápasy?
Je ich veľmi veľa a budú sa hrať aj v nočných hodinách, takže si budem vyberať. Ale súboje silných a favoritov si nenechám ujsť.
Vy ste boli jedným zo Slovákov, ktorí si naposledy zahrali na MS vo štvrťfinále. Ako si na šampionát v Taliansku 1990 spomínate?
Ak sa ma na to niekto spýta, vybavím si najmä dve veci – výbornú partiu, ktorú sme mali a na štvrťfinále proti Nemcom. Neskôr sa stali majstrami sveta, ale nás vyradili prísnou jedenástkou po nafilmovanom Klinsmannovom páde. Aj po vylúčení Ľuba Moravčíka sme mali ešte nejaké šance a mohli sme aspoň vyrovnať, hoci asi by to nebolo zaslúžené. Pre mňa to bol vrchol kariéry, ktorý ešte okorenil titul najlepšieho hráča roka.
Bude mužstvo Slovenska ešte niekedy vyrovnaným súperom Nemecku?
Na to sa nedá odpovedať. Dlhodobo súťažiť s Nemcami nemôžeme, tí sa kvalifikujú na každé MS a ME, my sa musíme pokúšať, aby sme sa tam raz za čas dostali. Keď budeme mať silný tím, môžeme nad Nemeckom vyhrať, ale nikdy nie vyhrávať. Teší ma, že keď som bol trénerom reprezentácie v roku 2008 a 2009 a dával tím dokopy, vybral som viacerých hráčov, ktorí patria k stabilným aj v súčasnosti – Hamšík, Mucha, Pekarík, Hubočan, Nemec a ďalší. Vtedy boli veľmi mladí a neznámi. Čas ukázal, že môj výber bol správny.