V Montevideu išlo o život
V roku 1930 sa konali prvé majstrovstvá sveta v Uruguaji. Dostal dôveru, pretože oslavoval sté výročie vyhlásenia nezávislosti a jeho tím bol aktuálnym olympijským víťazom. Šampionát chceli organizovať aj štyri európske krajiny – Taliansko, Španielsko, Švédsko a Holandsko. Keď FIFA uprednostnila Uruguaj, rozhodli sa turnaj bojkotovať. Aj preto sa zúčastnilo na premiérovom šampionáte len trinásť mužstiev, organizátori zrušili aj plánovanú kvalifikáciu.
O štyri roky neskôr hostilo najlepšie tímy sveta Taliansko. Urazení Uruguajčania, ktorí získali prvý titul, si zapamätali európsky bojkot. Do Európy nepricestovali a stali sa jedinými svetovými šampiónmi, ktorí titul neobhajovali.
Prvý turnaj sprevádzalo napätie aj na ihrisku. Finálový zápas naplánovali na 30. júla 1930 v Montevideu, nastúpili v ňom nezmieriteľní rivali – Uruguaj a Argentína. Jeho pikantná príchuť spočívala v tom, že oba tieto tímy narazili na seba aj vo finále olympijského turnaja 1928. Vyhral Uruguaj a argentínski fanúšikovia sa tešili na odvetu. Ich skandovanie vyvolávalo hrôzu: Víťazstvo alebo smrť! Už vtedy organizátori prehliadali divákov pred vstupom na štadión. Odoberali im pištole a pušky.
Do hľadiska sa dostalo 60 tisíc Uruguajčanov a 20 tisíc Argentínčanov. V divokej atmosfére žiadal hlavný rozhodca, Belgičan Langenusa, so svojimi asistentmi špeciálnu ochranu. Až keď dostali záruky, že o ňu bude stopercentne postarané, nech sa skončí zápas akokoľvek, rozhodli sa, že finále povedú. Na štadióne hliadkovali vojaci s nasadenými bodákmi.
Našťastie, k mimoriadnym udalostiam nedošlo. Uruguaj vyhral 4:2. Argentínski fanúšikovia však niesli prehru ťažko. Odniesol si to uruguajský konzulát v Buenos Aires, zasypali ho kameňmi. A oba zväzy prerušili na dlhý čas vzájomné kontakty.
Zničila magických Maďarov dychovka?
V roku 1954 na Wankdorf štadióne v Berne sa zrodila jedna z najväčších senzácií finálových stretnutí: Maďari podľahli Nemcom. Pomer futbalových síl bol pred vyše polstoročím iný ako teraz. Maďari tvorili výnimočné mužstvo, jedno z najchýrnejších v celej histórii svetového futbalu.
Finálový súboj zostal dodnes opradený množstvom záhad a legiend. Nik už nezistí, čo vlastne bola pravda. Pustili Maďari finále za niekoľko vagónov spotrebného tovaru? Alebo nemecký tím zázračne vyhral vďaka neznámemu dopingu? Zlé jazyky tvrdia, že niektorí nemeckí reprezentanti sa po šampionáte liečili v rôznych ozdravovniach…
Vyťahuje sa často aj iné vysvetlenie. Chybu urobil zázračný maďarský tréner Gusztáv Sebes, ktorý vraj neodolal tlaku najväčšej hviezdy Ferenca Puskása a postavil kapitána napriek tomu, že nebol doliečený. Zhrňme si fakty: od júna 1950 do novembra 1955 odohrali Maďari 51 zápasov (v každom aspoň raz skórovali) a z nich vyhrali 43, ostatné skončili nerozhodne. Triumfovali aj na silne obsadenom olympijskom turnaji 1952. Podľahli iba v jednom-jedinom súboji: vo finále majstrovstiev sveta!
Pred šampionátom zosmiešnili Angličanov v zápasoch, ktoré sa považujú za jedny z najvýznamnejších a najprelomovejších. Najprv ich vo Wembley zničili 6:3. Angličania vôbec prvý raz prehrali na domácej pôde medzištátny súboj. Druhá anglická potupa prišla mesiac pred MS. V odvete v Budapešti si z ich bránky urobili domáci strelnicu – naložili im 7:1!
Mohlo by toto úžasné mužstvo zaváhať vo finále MS? Magickí Maďari, ako im vraveli, v skupine rozbili Kórejskú republiku (9:0) a tiež NSR, svojho neskoršieho finálového súpera (8:3). Potom zdolali Brazíliu a Uruguaj 4:2. Geniálny Puskás nehral vo štvrťfinále ani semifinále. Vo finále nebol úplne fit, lenže strelil dva góly (druhý mu anglický rozhodca neuznal, Maďari sa domnievali, že išlo o odplatu za Wembley). Všetko sa odvíjalo podľa očakávania – Maďari už v 8. min viedli 2:0… Potom zahodili množstvo šancí. Nemci rýchlo vyrovnali a šesť minút pred koncom brankára Grosicsa prekonal Rahn.
Nemecký tréner Sepp Herberger zosnoval skvelú taktiku. V skupine dal proti Maďarom šancu viacerým náhradníkom a vo finále súpera dokonale zaskočil. Maďarský tréner Sebes nevedel, ako vysvetliť prehru 2:3. Neskôr v pamätiach napísal: „V Solothurne bol v noci pred zápasom karneval. Dychovky robili pekelný rámus a hráči sa nevyspali. Naše protesty boli márne, dychovky vyhrávali aj celé predpoludnie. Ako na objednávku… Mužstvo, ktoré si v mnohých situáciách predtým udržalo pokojnú myseľ, tentoraz nervovo zlyhalo.“
Mladík Pelé tancoval prvú sambu
Príťažlivé finálové predstavenie pripravili svetu Brazílčania a Švédi v roku 1958. Brazília prvý raz vyrukovala s novým objavom. Volal sa Pelé, mal sedemnásť a všetkých očaril. Vo finále strelil dva góly. Najúspešnejšia krajina histórie získala prvý titul. V hustom daždi padlo najviac finálových gólov v histórii. Švédsky tréner George Raynor pred zápasom tvrdil: „Ak dostanú Brazílčania gól skôr ako my, stratia hlavu.“
Sekol sa. Brazílčania inkasovali už v 4. minúte, prvý raz na šampionáte prehrávali, ale nevyviedlo ich to z miery. Garincha fantasticky dribloval svojimi krivými nohami a po jeho skvostných akciách strelil ešte do prestávky dva góly Vavá. V šatni potom predniesol brazílsky tréner Vicente Feola pamätnú vetu, ktorá vstúpila do histórie: „Tento zápas vyhráme a pohár privezieme do Brazílie. Pravda, pokiaľ neprehráme.“
Jeho hráči na neho civeli, netušili, čo tým chcel básnik povedať. „Švédi nás už nedokážu zdolať. Prehrať si to môžeme iba sami,“ vysvetlil Feola. V druhom polčase žiaril ucháň Pelé. Strelil dva góly. Urobil aj majstrovskú bodku za stretnutím – vyskočil najvyššie a bolo 5:2.
Brazílčania prvý raz tancovali svoju sambu. Smiali sa i plakali. Získali si sympatie domácich, keď obehli ihrisko s veľkou švédskou vlajkou. Z tribúny zišiel na ihrisko švédsky kráľ Gustav Adolf VI a blahoželal obom tímom. Trofej Juliusa Rimeta odovzdal predseda FIFA Arthur Drewry brazílskemu kapitánovi Luisovi Bellinimu. „Na toto finále budeme dlho spomínať. Brazília je skvelým, ba zázračným novým majstrom sveta,“ vyhlásil.
Brazílski reprezentanti oslavovali na štokholmskom štadióne Rasunda a doma vypukla bezhraničná eufória. Brazílsky prezident Juscelino Kubitschek da Oliviera vyhlásil deň návratu mužstva za štátny sviatok. Vystúpil s prejavom v rozhlase, v ktorom tvrdil, že Brazília je predurčená stať sa mocnosťou a všetok ľud má nasledovať futbalistov.
Brazílčania začali svoju vládu vo futbale. Podľa mnohých odborníkov už nijaké ich mužstvo nemalo dokonalosť z roku 1958. Švédsko zažilo jeho ideálny obraz a videlo dokonalý futbal. Už nikdy sa nestretlo v jednom tíme toľko výnimočných hráčov, ktorí sa spojili v ideálnej harmónii.
Záhada storočia na Wembley
Bolo to finále ako víno. Malo všetko, čo sa od takého významného stretnutia čaká: strhujúci priebeh, zvraty a napätie do posledných sekúnd či jediný hetrik v histórii finále. A gól storočia. Na Wembley 1966 viedli Nemci od 13. minúty 1:0, v závere prehrávali 1:2 a v poslednej minúte vyrovnali na 2:2. Predlžovalo sa. A v 101. minúte sa to stalo. Geoff Hurst, pôvodne iba náhradník, z ktorého sa práve rodil anglický hrdina, desať metrov pred bránkou vypálil. Lopta sa od brvna odrazila na zem. Nik nevedel posúdiť, či bola za čiarou. Ani neskoršie analýzy nezjednotili názory.
Gól však videl postranný sovietsky rozhodca Bachramov (na druhej strane bol Slovák Karol Galba) a v tom okamihu to bolo rozhodujúce. Po konzultácii s ním Švajčiar Gottfreid Dienst ukázal do stredu poľa. „Nebyť tohto gólu, už by o mne nik nehovoril,“ vyhlásil o dvadsať rokov neskôr Dienst a priznal, že ak by sa neodohrala táto legendárna situácia, hneď po finále by zavesil píšťalku na klinec. Nechcel však vyvolať pochybnosť, že sa kvôli gólu storočia a nekonečným polemikám vzdal kariéry.
Anglicko viedlo 3:2. V posledných sekundách Hurst ozdobil anglický i svoj triumf – 4:2. Nemci ronili slzy a anglický kapitán Bobby Moore prebral trofej z rúk kráľovnej Alžbety. Nie všetci na ostrovoch sa z tohto triumfu radovali. Skvelý škótsky futbalista Denis Law úspech Angličanom neprial. Finále ani nesledoval, v tom čase hral golf. „Toto je najčiernejší deň môjho života,“ vyhlásil, keď sa dozvedel výsledok.
Jack Charlton, opora víťazného tímu, dostal aj ďalšiu trofej. V priebehu šampionátu ho tri razy vyžrebovali na dopingovú kontrolu. Po finále ju absolvoval opäť. Pracovníci dopingového laboratória mu darovali nočník s nápisom: Venované Jackovi Charltonovi, ktorý dal svojej vlasti všetko, čo mohol…