Ako tréner ste sedeli na lavičke v ôsmich stretnutiach na majstrovstvách sveta. Naposledy pred dvadsiatimi rokmi. Je teraz náročnejšie viesť mužstvo na takomto turnaji?
Ťažšie to nie je. V podstate je to rovnaké. Teoreticky sa to však ťažko porovnáva. Aj v našich časoch na šampionátoch štartovali silné mužstvá a vynikajúci hráči. Na majstrovstvách sveta môžu byť úspešní len výborne pripravení futbalisti, tréneri a tímy. Teraz sa však zvyšuje konkurencia – čo do šírky. Slabí v podstate ani neexistujú. V našich časoch bol jeden africký tím, teraz ich bolo päť…
Čo vám osobne dala účasť na šampionátoch?
Po každých majstrovstvách sveta je každý tréner vždy lepší. Získa niečo, čo sa nedá nikde naučiť a kúpiť. To isté platí aj o hráčoch. To, že zažili turnaj na vlastnej koži, je veľmi dôležité. To sa im vráti v ďalších stretnutiach. V nasledujúcej kvalifikácii, v nasledujúcich ťažkých zápasoch.
Čo bolo podľa vás leitmotívom afrického šampionátu?
Určite zistenie, že žezlo svetového futbalu drží pevne Európa. Všetky výsledky a štatistiky to potvrdzujú, netreba to opakovať. Najlepším dôkazom bolo finále. Po druhé, európsku prevahu naznačuje aj skutočnosť, že najlepší africkí i juhoamerickí hráči dozrievajú v silných európskych kluboch a súťažiach. Tým Európa prispieva aj k zvyšovaniu konkurencie na celom svete. Do štvrťfinále sa opäť prebojoval aj africký tím.
Napriek tomu Afričania čakali, že sa dostanú ešte ďalej…
To je pravda, aj my sme v debatách s kolegami predpokladali, že sa k Ghane pripojí ešte niekto ďalší. Je to však iba otázka času. Čo tento rok chýbalo? Nabudúce už pôjdu ďalej.
Čo rozhoduje o úspechu alebo neúspechu?
Vyrovnanosť je veľká a často je dôležité len to, kto urobí menej chýb. Kto ich spraví veľa, nemôže vyhrať. Každá chyba je veľmi drahá.
Postrehli ste nejaké prelomové tendencie v taktike?
Nič prevratné sa neobjavilo. Stále je mimoriadne účinným prvkom, keď mužstvo takpovediac uspí súpera a potom prejde do útoku kolmou prihrávkou dopredu, alebo prekvapivo vniká do voľného, otvoreného priestoru. V tomto sú majstri Španieli.
Čo Slováci? Ako hodnotíte ich vystúpenie?
Zanechali dobrý dojem. Podľa mňa to bola úspešná reprezentácia slovenského futbalu. Už mám odozvy aj zo zahraničia. Volali mi a esemeskovali viacerí priatelia, kolegovia tréneri. Slovenský tím ich príjemne prekvapil. Hrali sme dobre najmä proti silným súperom.
Akiste najvyššie vyzdvihnete zápas s Talianskom…
Výkonnosť stúpala, keď hralo mužstvo najdôležitejší zápas, zvládlo ho, čo znamená, že bolo dobre pripravené. Slovenský tím má budúcnosť, základ je dobrý, ale stále je to len základ a na ňom treba ďalej budovať.
Kto vás najviac upútal zo Slovákov?
Samozrejme, že sa ponúka na prvom mieste Vittek. Bol na správnom mieste v správny čas. Mňa však najviac prekvapila stabilita tímového prejavu, schopnosť prispôsobiť sa náročným situáciám v zápasoch a reagovať na rôzne štýly hry. Naše mužstvo sa v pravý čas zomklo a presadilo sa vlastnou hrou.
Mohli slovenskí futbalisti dosiahnuť aj viac?
Mohli by sme sa hrať len so slovíčkom keby. Keby Vittek v súboji s Holandskom využil stopercentnú šancu za stavu 0:1… Kto vie, ako by sa stretnutie skončilo, blížil sa jeho záver.
Bola to len vec šťastia či smoly?
Nerád hovorím vo futbale o šťastí či nešťastí. Asi všetci videli, že Holanďania boli lepší. Sú zohratejší, majú ešte lepšie finálne prihrávky do gólových situácií. Zdolať štyri dni po Taliansku aj Holandsko, na to už treba vynikajúcu formu. Ale aj proti tomuto súperovi sme hrali rovnako dobre, ak nie lepšie, ako niektorí jeho iní súperi. Slovensko odviedlo v Afrike dobrý výkon, ktorý ho posunul opäť ďalej. Sme rešpektovanou futbalovou krajinou vo svete, čo je pre mňa výborná správa po africkom šampionáte.
