O tom bude berlínske finále na Olympijskom štadióne, s výkopom v nedeľu večer o 20. hodine. Ako sa vyvŕbi, na to bude zvedavé vypredané hľadisko (72 tisíc divákov) a miliardy ľudí pred televíznymi obrazovkami.
Oba tímy si pred dňom D veria. „Niektorí naši hráči už majú skúsenosti s finále, čo môže byť výhoda. Mužstvo je v dobrej forme a verím, že dokážeme zladiť psychickú stránku s fyzickou,“ vyslovil sa tréner Francúzska Raymond Domenech. „Nemôžeme sa uspokojiť s tým, že sme vo finále. Musíme v ňom vydať všetko, čo v nás je,“ dodal. Môže sa spoľahnúť na úspešný tím z posledných troch zápasov, v ktorom nemusí nič meniť. Saha je síce potrestaný, no ten do základnej zostavy nepatril.
Vo francúzskom tíme sa všetko krúti okolo Zinedina Zidana. Čaká ho posledný zápas kariéry, rozlúčka je neodvratná. „Nebude to ľahké, čaká nás veľmi ťažký zápas. Máme však svoje zbrane, ktorými môžeme dosiahnuť cieľ a takisto aj vôľu. Túžim aj po druhom titule majstra sveta,“ vyhlásil Zizou. Bol to on, ktorý svojimi kúzlami zbavil čara Brazílčanov – pred ôsmimi rokmi i teraz vo štvrťfinále. Budú platiť jeho parádičky aj na mimoriadne húževnatých Talianov?
Tí prekypujú sebavedomím. Bolo to cítiť aj z vyjadrení brankára Gianluigiho Buffona na stretnutí s novinármi. „Nemám strach postaviť sa do mojej bránky, som plný pozitívnych pocitov. Prisahám, že som ešte nebol v takejto forme počas mojej kariéry,“ povedal taliansky gólman. Nevedel si vynachváliť trénera Marcella Lippiho, ktorý podľa neho z hráčov dostane 120 percent.
„Moji hráči sa postupne zlepšovali, mentálne aj psychicky. Je to super tím s neuveriteľným duchom,“ podčiarkol silu svojho tímu Lippi. Priznal, že futbalová aféra v ich krajine zmobilizovala mužstvo. „Chceli sme ukázať, aký je taliansky futbal v skutočnosti,“ podotkol kormidelník squadry azzura. Poznamenal však, že očakáva vyrovnaný zápas. Jediným mužom, s ktorým nemôže rátať, je zranený obranca Alessandro Nesta. Bez neho si však poradili aj v predchádzajúcich vystúpeniach.
Taliani francúzskeho súpera nezdolali od MS 1978. Od tých čias sa stretli s galským kohútom šesťkrát, z toho štyrikrát prehrali a dvakrát remizovali. Nastúpia vo svojich typických azúrových farbách. Mohli si ich vybrať, keďže v zápise figurujú ako domáci tím. Mali ich oblečené pri všetkých troch predchádzajúcich finálových triumfoch na majstrovstvách sveta.
Francúzi nastúpia v bielych dresoch, no počas šampionátu si na ne mohli zvyknúť. V modrej kombinácii, v ktorej sa stali majstrami sveta v roku 1998, odohrali na turnaji iba dva zápasy v skupine so Švajčiarskom a Togom.
Na trávniku sa môžu stretnúť až ôsmi hráči z Juventusu – v talianskom tíme Buffon, Cannavaro, Camoranesi, Zambrotta, Del Piero a vo francúzskom trojica Thuram, Vieira, Trezeguet. Na ihrisku však nebude poznať brat brata. Ide o strašne veľa.
Francúzsko-talianske zastavenia
1. Taliansko – Francúzsko 3:1, štvrťfinále MS – 1938
Taliani prišli obhajovať titul majstrov sveta a v Paríži si vo štvrťfinále poradili s domácim tímom pred 58 455 divákmi. Zápas sa odohrával v antifašistickej atmosfére, keď do hlavného mesta pricestovalo veľa talianskych antifašistov. Tréner Vittorio Pozzo ich však nepotešil, keď na ihrisko poslal tím v dresoch s čiernymi prúžkami. Taliani rozhodli o víťazstve dvoma druhopolčasovými gólmi Piolu. Vo finále zdolali Maďarsko a kapitán Giuseppe Meazza preberal trofej s fašistickým pozdravom. Pozzo je dodnes jediným trénerom, ktorý MS vyhral dvakrát.
2. Taliansko – Francúzsko 2:1, skupinová fáza MS – 1978
V argentínskej Mar del Plate to bol šokujúci úvod pre Talianov – Lacombe im dal po 37 sekundách gól. Potom tréner Enzo Bearzot postavil mladého Paola Rossiho, ktorý vyrovnal. Priamy kop náhradníka Zacarreliho priniesol rozhodnutie. Taliani napokon skončili na šampionáte tretí, Francúzi sa rozlúčili už v skupine.
3. Francúzsko – Taliansko 2:0, osemfinále MS – 1986
Taliani, ktorí mali v zostave šesť majstrov sveta z roku 1982, ťahali v Mexiko City za kratší koniec. Načal ich Platini a do prestávky pridal druhý gól Stopyra. Aj po zmene strán bol galský kohút lepší a zahodil dobré šance.
4. Francúzsko – Taliansko 0:0 po predĺžení, na jedenástky 4:3, štvrťfinále MS – 1998
Po odpykaní trestu za červenú kartu sa do tímu vrátil Zidane. Pevnú taliansku obranu organizovanú Cannavarom však Francúzi nedokázali prekonať. Po predĺžení prišiel rad na jedenástky. Luigi Di Biagio ako v poradí piaty taliansky strelec trafil do brvna a domáci vyhrali 4:3 a vydali sa za titulom majstrov sveta.
5. Francúzsko – Taliansko 2:1 po predĺžení, finále ME – 2000
Taliansko viedlo v 57. minúte po góle Delvecchia. Už sa zdalo, že náskok udrží, no v nadstavenom čase Wiltord vyrovnal. Prišlo predĺženie a v 103. minúte Trezeguet zlatým gólom rozhodol o titule majstrov Európy pre Francúzsko, dva roky po triumfe na MS.
