"Zidane je hráč, ktorý sa sústreďuje na hru, nereaguje príliš ani na verdikty rozhodcu. Materazzi mu musel niečo povedať, čo bola príliš silná káva. Stratil nervy. Poznám aj Materazziho, viedol som šesť možno sedem zápasov, v ktorých nastúpil.
Je to často provokatér, pre rozhodcu veľmi ťažko zvládnuteľný typ. Taliani patria k futbalistom, ktorí využívajú rôzne prostriedky, aby vyviedli súpera z miery, neraz sú skryté a rozhodcovi sa zložito posudzujú."
Zidana video nemalo usvedčiť
Nemca Torstena Fringsa potrestali na nedávnych majstrovstvách sveta po štvrťfinálovom zápase proti Argentíne na základe videa. V semifinále svojmu tímu chýbal. Niektoré médiá uviedli, že aj Zinedina Zidana vylúčil vo finále rozhodca Horacio Elizondo až na základe videa.
„Nemám takú informáciu,“ tvrdí najväčšia slovenská rozhodcovská autorita Jozef Marko, ktorý dvanásť rokov pracuje v rozhodcovskej komisii Európskej futbalovej únie. ,,V nijakom oficiálnom vyjadrení FIFA či UEFA sa nič podobné neobjavilo. De iure stále platí, že video sa nesmie použiť v zápase na riešenie sporných momentov. Zidanov zákrok bol trochu iného charakteru, bol úplne jednoznačný, a aj keď ho hlavný rozhodca nevidel, mohol ho naň upozorniť niektorý z jeho asistentov či štvrtý rozhodca. Ak by použil video, bol by to precedens."
Podobný názor vyslovil aj slovenský rozhodca Ľuboš Micheľ. „Rozhodca nemôže využiť video a na jeho základe rozhodnúť priamo v stretnutí,“ zdôraznil. „Podľa toho, čo viem, upozornil Elizonda na Zidanov faul štvrtý rozhodca, čo je v súlade s pravidlami. Štvrtý arbiter môže zasahovať do diania na ihrisku a v prípade, že zaregistruje niečo, čo hlavný rozhodca nemohol postrehnúť, jeho povinnosťou je na to upozorniť. Piaty rozhodca zatiaľ takéto právomoci oficiálne nemá.“
Podľa Marka, bývalého dlhoročného medzinárodného rozhodcu, sa video vo futbalovej praxi používa iba v dvoch prípadoch: na vzdelávanie a na posúdenie hrubých, nešportových prejavov v diciplinárom konaní po stretnutí – ak sa udejú mimo dosahu rozhodcov.
„Ak by Zidana vo finále rozhodcovia neodhalili, trest by určite dostal dodatočne. Pokrok sa nedá zastaviť. Raz povolia aj video, ale zatiaľ si netrúfam odhadnúť termín. Všetko, čo pomôže objektivizovať rozhodnutia, bude po čase akceptovateľné. Pravda, aj potom to bude iba v jasne vymedzených situáciách a podmienkach. Napríklad len v prípade hrubého násilia či sporného gólu,“ uviedol Marko.
Ani Marko, ani Micheľ nesúhlasia, aby sa video v zápasoch používalo bežne. „Zabilo by to hru, zápas by trval možno aj štyri hodiny. A často by to ani nemuselo pomôcť. Videl som v televízii viacero rôznych záberov z jedenástkovej situácie vo finále. Ani jeden stopercentne nepotvrdil, či Materazzi fauloval alebo nie. Rozhodca však stál blízko a som presvedčený, že zo svojho pohľadu urobil správne rozhodnutie.“
Micheľ sa domnieva, že zavedenie videa by výrazne zasiahlo do zápasu. „Nie som proti tomu, ale využiť by sa malo najmä na posudzovanie situácií na bránkovej čiare,“ vysvetľuje. ,,Inak by to mohli mužstvá zneužívať. Keby sme každú z množstva situácií mali posudzovať na videu, museli by sme hrať futbal na čistý čas. Neviem, dokedy by to bavilo divákov."
Iná vec je využitie videa v disciplinárnom pokračovaní. Na jeho základe už padlo viacero trestov i na významných podujatiach, dokonca už aj v slovenskej lige. V Nemecku sa využilo vo Fringsovom prípade, ktorý sa podľa domácich stal ,,video-obeťou". Zápas Nemecka a Argentíny viedol práve Micheľ.
„To bol trochu iný prípad,“ vrátil sa k incidentu. „Odohral sa až po stretnutí. Asi dvadsať hráčov sa zapojilo do strkania a sácania. Nemohli sme všetko postrehnúť, identifikovať všetkých hráčov a ich priestupky. Usilovali sme sa ich od seba oddeliť. Sústredil som sa na inciátora tohto konfliktu, toho som vylúčil.“