„Ak by nebolo aféry, neboli by sme majstrami sveta,“ poznamenal stredopoliar Gennaro Gattuso. Aký to paradox – talianskych reprezentantov zomkol práve morálny úpadok domáceho futbalu. Chceli ukázať jeho lepšiu tvár.
Taliani nehrajú najkrajší futbal na svete, no momentálne sú najúspešní. Štýl ich hry sa oproti minulosti výraznejšie nezmenil. Aj keď už nejde o povestné catenaccio, obranná hra je stále najväčšou zbraňou azzuri. Nebráni len obrana, ktorá sa na turnaji vykryštalizovala do štvorice Zambrotta, Materazzi, Cannavaro a Grosso. Bránia všetci Taliani.
Obranné rady dirigoval malý, ale nevídane húževnatý kapitán Fabio Cannavaro. „Trofej sme vybojovali po veľkej námahe. Napĺňa nás obrovským entuziazmom,“ povedal tridsaťdvaročný stopér. Aj finálový zápas rozhodli obrancovia. Marco Materazzi strelil vyrovnávajúci gól na 1:1, Fabio Grosso premenil rozhodujúcu penaltu. „Boli sme rozhodnutí vyhrať a aj sme vyhrali,“ konštatoval Grosso. Dal gól aj v semifinále do siete Nemecka – šampionát bol v jeho podaní skutočným Concertom Grossom.
Za obrannou chytal bezchybný Gianluigi Buffon. Mnohí ho dnes považujú za brankára veľkosti Dina Zoffa. Na turnaji nedostal gól 460 minút, čím sa priblížil k rekordu krajana Waltera Zengu zo šampionátu v roku 1994. Zenga si uchoval čisté konto 517 minút. V Nemecku ho z hry prekonal iba jeho spoluhráč Zaccardo. Vo finále uspel aj Zidane – ale z pokutového kopu.
Gólman Juventusu vstupoval medzi žrde s obrovským sebavedomím a počínal si sebaisto. „Vo všetkých zápasoch na turnaji som bol presvedčený, že nedostanem gól. Neznášam však penaltový rozstrel, aj keď kedysi som ho miloval,“ vyhlásil najlepší brankár turnaja.
V strede poľa mal tím Marcella Lippiho hráča, ktorý vynikal nad ostatnými. Andrea Pirlo prevzal úlohu dirigenta a išlo mu to viac ako dobre. V minulosti mal problémy s bránením, teraz však dobre zvládal aj defenzívu.
Taliansky útok nemal výraznú postavu, akými boli svojho času Paolo Rossi, Salvatore Schillaci či Roberto Baggio. Zakončovateľom mal byť Luca Toni, najlepší európsky klubový kanonier. Očakávania však splnil len čiastočne. Taliani však ukázali, že zaútočiť vedia. Najlepšie v semifinále s Nemeckom. Vytvorili súdržný, pevný kolektív s vnútornou silou. Slabé stránky sa na ňom hľadali len veľmi ťažko.
Žiaril i tréner Marcello Lippi. Skúsený stratég a taktik vždy zložil údernú jedenástku. Premyslené boli aj jeho striedania počas hry. Priniesli ovocie.
Taliani šli za titulom ako jeden muž. Neohrozene. Neprehrali v žiadnom zápase, dostali len dva góly. Na rozdiel od minulosti zvládli aj pokutové kopy. Bez jediného zaváhania. Vytúženého pohára sa nevedeli dočkať. Ešte pred oficiálnym odovzdaním ho hladili, bozkávali, láskyplne sa ho dotýkali. V nedeľu krátko po 23. hodine zdvihol najcenejššiu trofej nad hlavu kapitán Cannavaro. Taliansko sa ocitlo na futbalovej streche sveta.