Len patriť do tejto elitnej partie bolo čosi výnimočné. A Ježkov a Venglošov tím na pamätnom podujatí senzačne ukradol veľmociam zlato…
Na najbližšom turnaji si môže zahrať skoro každý druhý tím Európy. Ak odrátame notorických outsiderov – Gibraltár, San Maríno, Andorru, Lichtenštajnsko… – tak doslova každý druhý. To vzbudzuje obavy z ťažkej inflácie kvality. Nebude to turnaj futbalovej smotánky, ale najmä plebsu.
Nesymbolizujú to len dva tucty účastníkov. Zápasy sa uskutočnia v dvanástich krajinách. A o práve štartu rozhoduje šialený kvalifikačný kľúč, ktorému málokto rozumel. To je problém. Pravidlá by mali byť od prvého zápasu jasné a zrozumiteľné.
Veľkorysosť im však určite nechýba. Cesta na Euro vedie z Ligy národov, klasickej kvalifikácie a ešte z ďalšej baráže. Táto trojstupňová šanca a opravné termíny takmer vylučujú, aby nejaký silný tím uviazol v postupovej pasci, ako sa to vždy stávalo.
Euro je za dverami a zostava jeho účastníkov nie je kompletná. Dvadsať mužstiev začína s prípravou, ale ďalších šestnásť zostalo ešte v hre! Postúpiť na ME nebolo nikdy ľahšie.
Pred štyrmi rokmi, keď sa premiérovo otvorili dvere šampionátu pre 24 tímov, prinieslo to aj voľnejší postupový kľúč. Slováci nijaké úľavy nepotrebovali. V konkurencii Španielska a Ukrajiny priamo vyrazili do Francúzska.
Ak by platili niekdajšie kritériá, boli by už z kola von. Ešte stále žijú, čo však vôbec nevyvracia fakt, že ich ústup z nedávnych pozícií je evidentný.