Ako prvý sa v príletovej hale niekoľko minút po 18.00 h objavil usmiaty Ján Ďurica, ktorého čakala priateľka Magdaléna Šebestová s ich dcérkou. Po ňom do klbka čakajúcich priaznivcov, medzi ktorými prvý rad spontánne utvorili desiatky malých futbalistov v dresoch Slovenska a s číslami 17, 10, 3, 4, resp. s menovkami Hamšíka, Škrtela, Kucku či Weissa, postupne prišli ostatní zverenci trénera Jána Kozáka.
Na palube lietadla na linke Clermont-Ferrand – Bratislava boli s výnimkou hráčov Slovana Bratislava Jána Muchu a Kornela Sálatu, ktorí museli pre povinnosti v tohtoročnej edícii Európskej ligy UEFA domov letieť už v noci hneď po osemfinálovom súboji s Nemeckom (0:3), všetci nominovaní futbalisti. Počnúc spoľahlivým strážcom slovenskej svätyne Matúšom Kozáčikom a končiac Stanislavom Šestákom, ktorý v nedeľu 26. júna vo Francúzsku absolvoval posledný 66. medzištátny zápas vo svojej kariére.
„Ak by som si mal vybrať, určite by som na tomto šampionáte chcel byť ešte dlhšie. Mne sa vo Francúzsku páčilo. Bol to naozaj krásny šampionát, ktorý nám všetkým prichystal mnoho nezabudnuteľných zážitkov,“ reagoval tréner Ján Kozák na otázku agentúry SITA, či si takto nejako predstavoval návrat z dejiska ME, keď pri odchode do Francúzska si zo všetkého najviac želal čo najdlhší pobyt v ich dočasnom francúzskom sídle vo Vichy.
„Na šampionáte sme odohrali tri veľmi náročné zápasy, ktorými sme určite potešili našich priaznivcov. Tak ako oni dokázali vo Francúzsku potešiť nás. Všetci, ktorí merali za nami cestu na francúzske štadióny, boli povestným našim dvanástym hráčom. Pre všetkých bolo zážitkom hrať v národnom drese pred takými vynikajúcimi divákmi. Aj im patrí naša veľká vďaka za to, že sme pri historickej premiére na ME postúpili do osemfinále,“ zdôraznil Ján Kozák.